znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 202/2013-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. marca 2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., B., zastúpenej advokátkou JUDr. E. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 208/04 v čase po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 157/2010-31 z 26. augusta 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. septembra 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti D,, s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení   s   čl.   46   ods.   1   ústavy   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   208/04   v   čase   po   rozhodnutí   ústavného   súdu   č.   k.   IV.   ÚS 157/2010-31 z 26. augusta 2010.

Zo   sťažnosti   a z jej príloh   vyplýva, že v   konaní vedenom   okresným   súdom   pod sp. zn. 9 C 208/04 sa sťažovateľka v procesnom postavení žalobkyne domáha od žalovanej (G.) zaplatenia určitej finančnej čiastky z titulu náhrady škody vzniknutej jej pri dopravnej nehode. Podľa sťažovateľky aj napriek skutočnosti, že ústavný súd už v minulosti nálezom č.   k.   IV.   ÚS   157/2010-31   z   26.   augusta   2010   konštatoval   porušenie   základného   práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v označenom konaní, ako aj napriek jej opakovanej sťažnosti   na prieťahy v predmetnom konaní   adresovanej   predsedovi   okresného   súdu,   okresný   súd   koná   v jej   veci   opäť   so zbytočnými   a   neodôvodnenými   prieťahmi,   čím   sa   prehlbuje   stav   právnej   neistoty sťažovateľky a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: «Porušovateľ vo vyššie uvedenom konaní vyvolával prieťahy v podstate od počiatku sporu. Prvé pojednávanie vytýčil až takmer 9 mesiacov po podaní návrhu. Následne v roku 2005 porušovateľ vôbec vo veci nekonal a sťažovateľ bol nútený vo februári 2006 podať sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola vyhodnotená ako dôvodná....

Nakoľko však porušovateľ ani po tom, čo uznal prieťahy v konaní, naďalej vo vecí nekonal, podal sťažovateľ dňa 10.03.2010 sťažnosť na Ústavný súd SR. O tejto sťažnosti rozhodol Ústavný súd SR nálezom IV. ÚS 157/2010-31 zo dna 26.08.2010, kde konštatoval, že ústavne práva sťažovateľa v konaní vedenom u porušovateľa pod sp. zn. 9 C 208/2004 boli porušené a priznal sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie vo výške 2500 eur.... Sťažovateľ   opätovne   podal   dňa   04.04.2012   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní.   Na uvedenú   sťažnosť   obdržala   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   odpoveď   až   31.05.2012   (po uplynutí   30   dňovej   lehoty   podľa   zákona   č.   757/2004   Z.   z.)   s   tým,   že   sťažnosť   je opodstatnená a boli konštatované prieťahy v konaní...

Sťažovateľ je presvedčený, že prieťahy sú vyvolávané nie náhodilé a že zo strany porušovateľa sú robené úkony smerujúce k predĺženiu súdneho sporu, k strpčeniu jeho života   a   sú   ignoráciou   všetkých   základných   princípov,   na   ktorých   je   občiansky   súdny poriadok postavený a o garancii rýchlej, spravodlivej a účinnej ochrany v tomto prípade už nemôže byť ani reči, pretože každý úkon dá sa povedať vykonal porušovateľ len vtedy, keď sťažovateľ podal sťažnosť....

Takýmto postupom porušovateľa je koniec sporu v absolútnom nedohľadne, pričom paradoxom celej situácie - dopravnej nehody je to, že odporca tomu účastníkovi, ktorý predmetnú   dopravnú   nehodu   zavinil,   náhradu   a   plnenie   z   poistnej   zmluvy   poskytol bezodkladne   a   sťažovateľovi,   ktorému   bola   škoda   spôsobená,   odporca   odmieta   plniť 9 rokov, pričom sťažovateľ sa nemôže domôcť náhrady aj „vďaka“ tomu, že súd vo veci nekoná, koná s prieťahmi, len po urgenciách a sťažnostiach sťažovateľa, čím evidentne porušuje právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces bez zbytočných prieťahov, ktorý je garantovaný Ústavou SR.

Sťažovateľ sa za viac ako 8 rokov nevie domôcť ochrany svojich práv, napriek tomu, Že už pred dvoma rokmi i Ústavný súd SR konštatoval prieťahy v konaní a porušenie ústavných práv sťažovateľa a prikázal porušovateľovi, aby vo veci konal. Tento je však neustále nečinný a vyvoláva už, neúnosné prieťahy v konaní a preto sa sťažovateľ musí opätovne domáhať ochrany svojich práv na ústavnom súde.

Sťažovateľ má za to, že konaním, resp. nekonaním porušovateľa dochádza k zásahu do jeho ústavných práv a sú porušené jeho práva garantované v ústave SR, a to najmä práva garantované v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd.   Sťažovateľ   nielenže   počas nekonečne dlho trvajúceho sporu stratil akúkoľvek dôveru v súdnictvo a spravodlivosť, ale pomaly už aj nádej, že sa konca sporu dočká. Pre sťažovateľa je absolútne nepochopiteľné a neprijateľné, že porušovateľ nie je schopný za 8 rokov rozhodnúť vec ani len na prvom stupni, pričom nejde o vec právne ani skutkovo náročnú....

Nemôže ísť na vrub sťažovateľa zlá organizácia práce súdov, a sťažovateľ už nie je po 8 rokoch vedenia súdneho sporu ochotný znášať šikanovanie a ignoranciu zo strany súdov. Sťažovateľ už neverí v nestrannosť a nezávislosť súdnictva, neverí, že sa niekedy domôže   ochrany   svojich   práv   a   takáto   skúsenosť   sťažovateľa   určite   všeobecné   zlé povedomie o súdnictve nezlepší. 8 ročný súdny spor, predmetom ktorého je vec pomerne jednoduchá,   je   podľa   názoru   sťažovateľa   len   dôkazom   toho,   že   súdy   nie   sú   schopné zabezpečiť   ochranu   občianskych   a   ľudských   práv   občanov   Slovenskej   republiky a vyvolávajú   vážne   pochybnosti   o   odbornosti   súdov   a   nikto   sa   nemôže   čudovať,   ak sťažovateľ   považuje   nestrannosť   a   nezávislosť   súdu   len   za   čistú   formalitu   uvádzanú   v Ústave   SR.   Sťažovateľ   týmto   opätovným   podaním   na   Ústavný   súd   SR   sa   domáha,   aby porušovateľ vôbec vo veci rozhodol a aspoň čiastočne boli ochránené jeho práva, alebo aspoň toho, aby jeho vec bola vôbec ukončená.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol: „1.   Porušovateľ   -   Okresný   súd   Bratislava   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 C 208/2004   porušil   základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR na súdnu ochranu.

2. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €, ktoré je porušovateľ - Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.   Porušovateľovi   -   Okresnému   súdu   Bratislava   II.   sa   zakazuje   pokračovať v prieťahoch v konaní a ukladá sa mu, aby vo veci sp. zn. 9 C 208/2004 konal.

4. Porušovateľ je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 1.211,83 €... k rukám advokátky JUDr. E. B. a to do 15 dní od dňa právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   konania   ústavného   súdu   je   sťažovateľkou   namietané   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a v spojení s nimi aj namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 208/04 v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. IV. ÚS 157/2010-31 z 26. augusta 2010.

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu na posúdenie možnosti prijatia sťažnosti na ďalšie konanie v období po rozhodnutí č. k. IV. ÚS 157/2010-31 z 26. augusta 2010 zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 C 208/04:

Uznesením zo 4. októbra 2010 okresný súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru cestnej dopravy, aby do 45 dní vypracoval znalecký posudok týkajúci   sa   reálnosti   vzniku   škody,   ktorá   mala   byť   na   motorovom   vozidle   patriacom sťažovateľke   spôsobená   pri   dopravnej   nehode   (v   tejto   časti   uznesenie   nadobudlo právoplatnosť 18. októbra 2010, pozn.), súčasne účastníkom konania uložil, aby zaplatili preddavok na toto znalecké dokazovanie (v tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3. novembra   2010,   pozn.).   Dňa   27.   októbra   2010   sťažovateľka   oznámila   zmenu   adresy svojho sídla a súčasne žalovaná zložila preddavok na znalecké dokazovanie. Okresný súd 15. novembra 2010 urgoval sťažovateľku na zaplatenie preddavku na znalecké dokazovanie.

Na účely znaleckého dokazovania bol spis 16. novembra 2010 zaslaný ustanovenému znalcovi a 29. novembra 2010 sťažovateľka zložila preddavok na znalecké dokazovanie. Dňa   18.   januára   2011   okresný   súd   urgoval   znalca   na   predloženie   znaleckého   posudku a 3. februára 2011 ustanovený znalec žiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku   do   konca   februára   2011.   Okresný   súd   15.   februára   2011   telefonicky   oznámil ustanovenému   súdnemu   znalcovi,   že   mu   lehotu   na   spracovanie   znaleckého posudku predlžuje do konca februára 2011. Právna zástupkyňa sťažovateľky 25. februára 2011 žiadala informáciu o stave znaleckého dokazovania, pričom okresný súd jej v ten istý deň   e-mailom   podal   požadovanú   informáciu.   Dňa   7.   marca   2011   ustanovený   znalec opätovne z dôvodu choroby žiadal o predĺženie termínu na predloženie znaleckého posudku do 20. marca 2011, pričom 22. marca 2011 okresný súd telefonicky zisťoval u znalca stav znaleckého   dokazovania   a   znalec   prisľúbil,   že   posudok   predloží   v   priebehu   týždňa. Okresnému súdu bol znalecký posudok predložený 31. marca 2011.

Okresný   súd   6.   apríla   2011   zaslal   znalecký   posudok   na   vyjadrenie   účastníkom konania a uznesením z 11. apríla 2011 rozhodol o znalečnom, súčasne mu bola vrátená nedoručená zásielka adresovaná právnemu zástupcovi žalovanej so znaleckým posudkom a s výzvou na vyjadrenie sa k nemu. Dňa 14. apríla 2011 okresný súd opätovne preposielal právnemu   zástupcovi   žalovanej   znalecký   posudok   s   výzvou   na   vyjadrenie   sa   k   nemu. Právna zástupkyňa sťažovateľky sa k znaleckému posudku vyjadrila 9. mája 2011 a právny zástupca žalovanej sa k nemu vyjadril 24. mája 2011. Dňa 7. júla 2011 okresný súd zaslal vyjadrenia účastníkov konania znalcovi, aby v zmysle ich pripomienok dopracoval znalecký posudok,   a   súčasne   zaslal   tieto   vyjadrenia   protistranám   na   vedomie.   Okresný   súd

25. augusta 2011 urgoval znalca s predložením dopracovania znaleckého posudku, ktorý bol okresnému súdu doručený 26. septembra 2011.

Dňa 4. januára 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. február 2012, avšak 22.   februára   2012   okresný   súd   zrušil   nariadený   termín   pojednávania   z   dôvodu práceneschopnosti   zákonného   sudcu.   Okresný   súd   4.   júna   2012   nariadil   pojednávanie na 25. júl 2012, ktoré bolo po vypočutí právnych zástupcov účastníkov konania odročené na 7. september 2012 s tým, že bude predvolaný znalec a tiež jeden svedok. Dňa 27. júla 2012 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľky, ktorá žiadala doplniť dokazovanie vypočutím   všetkých   znalcov, ktorí   v danej   veci   v minulosti robili znalecké   posudky.   Dňa   3. septembra   2012   predvolaný   znalec   ospravedlnil   svoju neprítomnosť na pojednávaní a 6. septembra 2012 okresný súd e-mialom oznámil právnym zástupcom účastníkov zrušenie nariadeného termínu pojednávania z dôvodu ospravedlnenia sa   predvolaného   znalca   s   tým,   že   o   novom   termíne   pojednávania   budú   informovaní písomne.

Právna zástupkyňa sťažovateľky 11. októbra 2012 predložila do spisu listinný dôkaz v zmysle záverov z posledného pojednávania a 27. novembra 2012 žiadala nariadiť vo veci pojednávanie. Okresný súd 4. decembra 2012 nariadil pojednávanie na 21. január 2013. Dňa 27.   decembra   2012   predvolaný   svedok,   ktorý   bol   v   danej   veci   v   minulosti   znalcom, ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu jeho predvolania ako svedka na Okresný súd Malacky v inej trestnej veci. Dňa 14. januára 2013 ďalší predvolaný svedok e-mailom okresnému   súdu   oznámil, že žiada, aby bol   vypočutý   dožiadaným   Okresným súdom Nitra alebo aby mu okresný súd vopred oznámil, či bude súhlasiť s nahradením mu cestovného,   pretože   inak   sa   pojednávania   nezúčastní.   Napokon   sa   16.   januára   2013 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní aj ustanovený znalec. Následne 18. januára 2013 okresný súd e-mailom oznámil svedkovi, že súhlasí, aby na cestu na pojednávanie použil osobné motorové vozidlo. Dňa 21. januára 2013 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí dvoch svedkov v prítomnosti právnych zástupcov účastníkov konania odročené na 27. február 2013 na účely opätovného predvolania znalca. Dňa 22. januára 2013 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok vypracovaný jedným z na poslednom pojednávaní vypočutých svedkov (Ing. Č.), ktorý bol tiež znalcom, v ktorom sa vyjadroval k posudku vypracovanému v danej veci naposledy ustanoveným znalcom (Ing.   G.). Dňa 20. februára 2013 predvolaný súdny   znalec (Ing. G.) z dôvodu pracovnej   zaneprázdnenosti   ospravedlnil   svoju   neprítomnosť   na pojednávaní,   ktoré   sa konalo 27. februára 2013 a ktoré bolo z dôvodu neprítomnosti znalca (právni zástupcovia účastníkov boli prítomní, pozn.) odročené na 15. máj 2013.

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).

V danom prípade preskúmaním účelnosti a časovej postupnosti procesných úkonov okresného   súdu   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   9   C   208/04   v   období   po   vydaní   nálezu ústavného   súdu   č.   k.   IV.   ÚS   157/2010-31   z   26.   augusta   2010   ústavný   súd   v   tomto skúmanom postupe okresného súdu nezistil žiadne závažné obdobia nečinnosti, ktoré by boli dlhšie ako 3 mesiace a ktoré by mali za následok porušenie práv zaručených v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V   prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03), nevysloví porušenie práva zaručeného v tomto článku, ale sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy iba v spojení s námietkou o pomalom postupe okresného súdu, ktorá nebola preukázaná ako dôvodná, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Keďže sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní okresnému súdu   vo veci   konať,   ako aj rozhodnutie   o   priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a priznanie úhrady trov konania je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy), ústavný súd sa už uvedenými nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2013