znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 202/02-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. mája 2003 v senáte zloženom z predsedu Jána Klučku, zo sudcov Alexandra Bröstla a Ľudmily Gajdošíkovej v konaní o sťažnosti A. M., bytom R. n/L., zastúpeného advokátom JUDr. P. K., K., vo veci porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov upraveného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu v Humennom v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 735/98 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 8 C 741/96) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   v Humennom v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 735/98 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu v Humennom p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom   pod sp. zn. 8 C 735/98 konal bez zbytočných prieťahov.

3. A. M.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd v Humennom povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd v Humennom   j e   p o v i n n ý   nahradiť A.   M. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu trovy konania vo výške 8 000 Sk (osemtisíc slovenských korún) na bankový účet advokáta JUDr. P. K., K..

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 26. júla 2002 doručené podanie A. M., bytom R. n/L. (ďalej aj „sťažovateľ“), označené ako „Žiadosť o odškodné za prieťahy v súdnom konaní od 16. 5. 1996“. Podanie podľa obsahu ústavný súd posúdil ako sťažnosť. Vzhľadom na to, že nespĺňalo náležitosti ustanovené zákonom Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd vyzval sťažovateľa na jeho doplnenie. Sťažovateľ svoje podanie listom doručeným ústavnému súdu 11. októbra 2002 doplnil s tým, že splnomocnenie pre advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom   doloží   neskôr.   Ďalším   podaním   doručeným   ústavnému   súdu   21.   októbra   2002 požiadal o ustanovenie právneho zástupcu, pretože právnik, ktorého oslovil, zastupovanie neprijal. Vzhľadom na svoju sociálnu situáciu - je dôchodcom s dôchodkom 6 244 Sk - nemôže si dovoliť zaplatiť kvalifikovaného právnika. Preto žiadal o ustanovenie právneho zástupcu, a ak je to možné, advokáta JUDr. P. K..

Od ústavného súdu požaduje vydať tento nález:„Ústavný   súd   vyslovuje,   že   nečinnosťou   Okresného   súdu   v Humennom   vo   veci navrhovateľa A. M., bytom R. n/L. proti odporcovi M. R., vedenej pod č. k. 8 C 741/96 boli porušené ústavné práva A. M. na prerokovanie jeho veci bez prieťahov zaručené čl. 48, ods. 2 Ústavy SR.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Humennom, aby vo veci č. k. 8 C 741/96 konal. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi A. M. finančné zadosťučinenie 30.000.-Sk.“.Ústavný   súd   vyhovel   žiadosti   sťažovateľa   a ustanovil   mu   za   právneho   zástupcu advokáta JUDr. P. K., K., ktorý so zastupovaním vyjadril svoj súhlas.

Ústavný   súd   po   ustanovení   právneho   zástupcu   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa   a keďže   nezistil   dôvody   na   jej   odmietnutie   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde, prijal sťažnosť 30. októbra 2002 na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval sťažovateľa a Okresný súd v Humennom (ďalej len „okresný súd“) na oznámenie, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo   ústne   pojednávanie,   a okresný   súd   vyzval   tiež   na   vyjadrenie   k sťažnosti   a k   jej prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľ a aj okresný súd oznámili, že netrvajú na ústnom pojednávaní.

Okresný súd vo svojom vyjadrení uviedol:„Žaloba napadla na Okresný súd Humenné 16. 5. 1996. Účastníci konania - navrhovateľka Ľ. R., odporca M. R., o vyporiadanie BSM. Vec vybavoval podľa rozvrhu práce sudca JUDr. F. F.. Úkony vo veci:

-   20.   5.   1996   -   doručenie   návrhu   protistrane   na   písomné   vyjadrenie,   výzva   súdu   na   zaplatenie SP

- 30. 5. 1996 - došlo súdu vyjadrenie odporcu

- 4. 6. 1996 - navrhovateľka podala písomnú námietku predpojatosti sudcu

- 20. 6. 1996 - spis odoslaný KS v Košiciach na rozhodnutie o námietke predpojatosti

- 25. 9. 1996 - spis vrátený OS Humenné a uznesením KS v Košiciach zo dňa 20. 9. 1996 sudca nebol vylúčený z prejednania veci

-   8.   10.   1996   -   sudca   dal   pokyn   pripojiť   rozvodový   spis,   ktorý   bol   pripojený   k spisu o určenie manželského výživného sp. zn. 5 C 264/96, ktorý bol v dôsledku odvolania na KS v Prešove.

- sudca vo veci nekonal od 8. 10. 1996 do 8. 1. 1998, z dôvodu, že nemal pripojený spis rozvodový a vec vyporiadania BSM lehotoval, pričom v pravidelných intervaloch. Žiadal informáciu   cez   občianskoprávnu   kanceláriu,   či   predmetný   spis   už   bol   vrátený   z KS v Prešove.

- 8. 1. 1998 - odporca žiada písomne zastaviť konanie z dôvodu, že navrhovateľka zomrela

29. 12. 1997 na dôkaz čoho predložil do konania aj úmrtný list.

-   11.   3.   1998   - právny   zástupca navrhovateľky oznamuje   súdu,   že dedičmi   po   nebohej navrhovateľke   sú   jej   rodičia   A.   M.   a H.   M.   a chcú   pokračovať   v konaní. Do konania   predložil   aj   plnú   moc   na   zastupovanie   oboch   rodičov navrhovateľky.

- 28. 4. 1998 - sudca na pojednávaní zastavil konanie proti navrhovateľke a pribral do konania ako ÚK jej rodičov vec sa ďalej viedla pod novým číslom 8 C 735/98.

-   26.   5.   1998   -navrhovatelia   v 1.   a 2.   rade   oboznamujú   súdu   písomne,   že   sa   k návrhu vyjadria až na pojednávaní.

- 16. 11. 1998 - sudca vyzýva právneho zástupcu navrhovateľov, aby súdu navrhli dôkazy v lehote 30 dní na preukazovanie svojich tvrdení.

- 25. 11. 1998 - Dr. Č. oznamuje súdu, že výpovedí plnú na zastupovanie navrhovateľom z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti.

-   6.   10.   1999 - vec pridelená na konanie Dr.   K.   opatrením predsedu OS z dôvodu,   že JUDr. F. vykonával stáž na KS v Prešove od 1. 10. 1999 do 1. 4. 2000. Počas tejto   doby   Dr.   K.   vo   veci   nekonala   najmä   z dôvodu,   že   bola   pracovne zaneprázdnená vybavovaním vecí vo svojom senáte.

- 4. 4. 2000 - vec vrátila JUDr. F..

- 19. 4. 2000 - sudca JUDr. F. vyzýva navrhovateľov na označenie dôkazov a vyjadrenie k jednotlivým položkám tvoriacich BSM, ktoré do spisu predtým doložil odporca.

- 9. 5. 2000 - navrhovateľ dopĺňa písomne zoznamom veci majetok tvoriaci BSM.

  - sudca doručil tento zoznam odporcovi a vytýčil termín pojednávania.

- 6. 9. 2001 - termín pojednávania vo veci na pojednávaní zistené, že navrhovateľka v 2. rade H. M. zomrela.

- 17. 10. 2001 - pojednávanie odročené na neurčito za účelom pripojenia dedičských spisov po nebohej Ľ. R. ako aj jej matke H. M., ktoré zomreli počas súdneho konania.

-   21.   12.   2001   -   sudca   vyzýval   na   upresnenie   okruhu   ÚK   nového   právneho   zástupcu navrhovateľa JUDr. P..

- 24. 1. 2002 - právny zástupca upresnil okruh ÚK.

- 22. 5. 2002 - vo veci pojednávanie na ktoré sa nedostavil odporca odročené na 20. 6. 2002.

- vznesená námietka predpojatosti sudcu, preto termín pojednávania na 20. 6. 2002 zrušený

- vec predložená na rozhodnutie predsedovi OS v zmysle §-u 15 ods. 1 O. s. p.

- 30. 8. 2002 - predseda OS Humenné nesúhlasil s vylúčením sudcu Dr. F. z prejednávanej veci,   záznamom   do   spisu   mu   ju   neodňal   a vec   mu   vrátil   na   ďalšie konanie.

- 17. 9. 2002   - vec bola postúpená KS v Prešove na rozhodnutie o námietke predpojatosti.

- 10. 12. 2002 - KS v Prešove vrátil vec OS Humenné s poukazom na ust. §-u 15 ods. 1 O. s. p.   a to,   že   vec   má   predseda   OS   Humenné   predložiť   na   konanie   inému sudcovi.

- 16. 12. 2002 - vec predseda OS Humenné pridelil v súlade s rozvrhom práce sudkyni G.. Z uvedeného prehľadu o jednotlivých úkonoch v spise vyplýva, že sudca vo veci konal i keď nesústredene. Zdĺhavosť konania ovplyvnili najmä objektívne skutočnosť, a to úmrtie navrhovateľky, neskôr aj jej dedičky t. j. matky, čo vzhľadom na predmet sporu i spôsob vykonávania dôkazov, značne sťažovalo postup sudcu v prejednávaní tejto veci.

Posledná námietka zaujatosti proti sudcovi bola podľa môjho názoru neurčitá a zo záznamov v spise vyplýva tiež nerovnaký názor na výklad ust. §-u 15 ods. 1 O. s. p., kedy vlastne predseda OS „nemôže“ nesúhlasiť s vyjadrením sudcu, čo je vecou diskutabilnou. K opodstatnenosti sťažnosti p. M. nezaujímam konkrétne stanovisko.“.

Ústavný súd získal zo spisu v zásade identické informácie, ako uviedla vo vyjadrení okresného súdu jeho podpredsedníčka.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (II.   ÚS   61/98),   pričom   „tento   účel   možno   zásadne dosiahnuť   právoplatným  ...   rozhodnutím.   Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná“ (II. ÚS 26/95).   K vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   preto   dochádza   až   „právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého spisu okresného súdu zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 735/98 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 8 C 741/96) ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, navrhovateľky Ľ. R. a odporcu M. R.. Keďže Ľ. R. 19. decembra 1997 zomrela a dedičmi po nebohej navrhovateľke boli jej rodičia A. M. a H. M., ktorí chceli v konaní pokračovať, 28. apríla 1998 okresný súd zastavil konanie proti navrhovateľke a pribral do konania ako účastníkov konania jej rodičov a vec sa ďalej viedla pod novým číslom 8 C 735/98. Matka Ľ. R., rod. M. zomrela 9. júla 1999 a účastníkom tohto konania zostal sťažovateľ A. M.. Predmetom konania je naďalej vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ide o konanie,   ktoré   právne   zložité   nie   je   a možno   v ňom   využiť   stabilizovanú   judikatúru všeobecných súdov.

Pre   rozhodnutie   súdu   vo   veci   vyporiadania   bezpodielového   spoluvlastníctva manželov je potrebné predovšetkým určiť okruh vecí tvoriacich jeho predmet, zistiť ich hodnotu ku dňu zániku manželstva a napokon rozhodnúť o jeho vyporiadaní. Pri oceňovaní vecí   v konaní o vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   ide   spravidla   o posúdenie skutočností, ktoré si vyžadujú odborné znalosti, a preto vyvstáva potreba ustanovenia znalca podľa § 127 Občianskeho súdneho poriadku. Faktickú zložitosť veci však nemožno vylúčiť a môže   byť   vyvolaná   počtom   a povahou   vecí   tvoriacich   premet   bezpodielového spoluvlastníctva súhlasným a/alebo nesúhlasným stanoviskom účastníkov konania o veciach tvoriacich   predmet   bezpodielového   spoluvlastníctva,   ako   aj   potrebou   znaleckého dokazovania ich hodnoty ku dňu zániku manželstva.

Zo spisu okresného súdu a z jeho vyjadrenia vyplýva, že zatiaľ konanie do takejto fázy nedošlo. Navrhovateľka konania vedeného pod sp. zn. 8 C 741/96 vo svojom návrhu na vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   uviedla   zoznam   vecí   nadobudnutých za trvania manželstva s M. R. zoznam vecí tvoriacich bezpodielové spoluvlastníctvo doložil do spisu aj odporca a neskôr aj sťažovateľ (9. mája 2000) doplnil návrh   zoznamom vecí tvoriacich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd uzavrel, že pred okresným súdom prebieha konanie, ktoré nemožno považovať ani za právne a ani fakticky mimoriadne zložité, a tento záver   neovplyvnila   ani   skutočnosť,   že   došlo   k zmene   účastníka   konania   na   strane navrhovateľky, pretože predmet konania ostal nezmenený (vzhľadom na špecifikum tohto konania jeho predmet nemožno rozširovať ani meniť). Na právnu zložitosť nepoukázal ani samotný   okresný   súd;   čo   sa   týka   faktickej   zložitosti,   podpredsedníčka   okresného   súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že úmrtie navrhovateľky, neskôr aj jej dedičky, t. j. matky, vzhľadom na predmet sporu i spôsob vykonávania dôkazov značne sťažovalo postup sudcu v prejednávanej veci. Podľa názoru ústavného súdu možno toto konanie pri sústredenom postupe rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov   v konaní,   bolo   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   tohto   súdneho   konania. Ústavný súd hodnotil tento postup ako súčinnostný. Sťažovateľ reagoval na všetky výzvy okresného súdu buď sám, alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu a jeho správanie nevykazuje také znaky, ktoré by mali výrazný vplyv na celkovú dĺžku konania. Využitie procesných   oprávnení   priznaných   mu   Občianskym   súdnym   poriadkom   neprekračuje rozumnú mieru ovplyvňujúcu trvanie konania pred okresným súdom.

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup samotného okresného súdu vo veci sp. zn. 8 C 735/98. Podpredsedníčka okresného súdu uviedla vo svojom vyjadrení, že sudca vo veci konal, aj keď nesústredene.

Ústavný   súd   hodnotil   postup   súdu   od   28.   apríla   1998,   keď   v dôsledku   úmrtia navrhovateľky okresný súd zastavil konanie proti navrhovateľke a pribral do konania ako účastníkov konania sťažovateľa a jeho, t. č. už zomrelú manželku.

Ústavný súd hodnotil postup okresného súdu v troch rovinách: z hľadiska získavania dôkazov od účastníkov konania relevantných ako podklad pre jeho rozhodnutie, z hľadiska jeho procesných úkonov, ako aj z hľadiska konania vo veci samej.

Ústavný súd zistil, že po vyjadrení sa účastníkov na strane navrhovateľa a po výzve sudcu zo 16. novembra 1998 na navrhnutie dôkazov a preukazovanie tvrdení navrhovateľa okresný súd až do apríla 2000 neurobil vo veci žiaden procesný úkon. Aj keď v tomto období došlo dva razy k zmene zákonného sudcu, ústavný súd zhodnotil toto obdobie za také, ktoré vykazuje znaky zbytočných prieťahov v konaní, pretože táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu účastníka súdneho konania.

Dňa   9.   mája   2000,   keď   navrhovateľ   písomne   doplnil   zoznam   vecí   tvoriacich bezpodielové   spoluvlastníctvo   manželov,   bol   nariadený   termín   pojednávania   (v   poradí druhé pojednávanie od apríla 1999) až na 6. september 2001. Ústavný súd aj toto obdobie zhodnotil ako také, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom v konaní.

Ústavný súd hodnotil postup okresného súdu aj z hľadiska urobených procesných úkonov.

Na pojednávaní 6. septembra 2001 okresný   súd zistil,   že na strane navrhovateľa zomrela H. M., manželka sťažovateľa, v dôsledku čoho konajúci sudca 21. decembra 2001 (až   po   3   mesiacoch   po   tomto   pojednávaní)   vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateľa   na upresnenie   účastníkov   konania.   Ďalšie   pojednávanie   nariadené   na   22.   máj   2002   sa neuskutočnilo   pre   neúčasť   odporcu   a   pojednávanie   nariadené   na   20.   júna   2002   bolo v dôsledku   vznesenia námietky   predpojatosti konajúceho sudcu zo strany navrhovateľa (sťažovateľa) z tohto dôvodu zrušené. Otázka zaujatosti sudcu sa riešila na okresnom súde do 17. septembra 2002, t. j. ďalšie tri mesiace, keď bola vec postúpená Krajskému súdu v Prešove, ktorý vrátil vec okresnému súdu 10. decembra 2002 s poukázaním na § 15 ods. 1 Občianskeho   súdneho   poriadku   a s tým,   že   vec   má   predseda   okresného   súdu   predložiť na konanie inému sudcovi. V nadväznosti na to 16. decembra 2002 predseda okresného súdu   pridelil   vec   v súlade   s rozvrhom   práce   ďalšej   zákonnej   sudkyni.   Podľa   názoru ústavného   súdu   obdobie,   počas   ktorého   sa   okresný   súd   zaoberal   námietkou   zaujatosti konajúceho sudcu, napriek vyššie uvedenému nemožno považovať za také, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom v konaní.

Samotné   konanie   vo   veci   samej   zostalo   však   od   roku   1996   len   na   úrovni zhromažďovania podkladov pre rozhodnutie, čo vzhľadom na povahu veci a dĺžku konania nepovažuje ústavný súd za postup smerujúci k odstráneniu právnej neistoty účastníkov tohto konania.

Ústavný súd so zohľadnením vyššie uvedeného uzavrel, že v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 735/98 došlo k prieťahom, ktoré možno označiť ako zbytočné v celkovom trvaní cca 33 mesiacov, čím došlo aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

1.   Ústavný   súd   v súlade   so   svojím   rozhodnutím   o porušení   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 8 C 735/98 konal bez zbytočných prieťahov.

2. V súvislosti s rozhodnutím o porušení základného práva čl. 127 ods. 3 ústavy ustanovuje: „Ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.   Z ustanovenia   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   primerané finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľ požadoval finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 Sk.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa   pritom   riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal bez zbytočných prieťahov, vychádzal z názoru, že porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto jeho právomoci.

Vzhľadom na dobu trvania zbytočných prieťahov krajského súdu v konaní sp. zn. 8 C 735/98 a zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu vrátane pozície sťažovateľa sprevádzanej pocitom neistoty ústavný súd považoval priznanie sumy 30 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov   konania   vo   výške   8   000   Sk   (slovom   osemtisíc   slovenských   korún)   z dôvodu   jeho právneho zastúpenia. Náhrada trov sa priznala na základe dokladov zo spisu za dva úkony právnej   pomoci,   každý   v hodnote   3   900   Sk   (základom   bola   nominálna   mesačná   mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2001 vo výške 11 693 Sk, nakoľko išlo o úkony urobené v roku 2002) a 100 Sk režijný paušál podľa § 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2003