znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 201/07-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., K., zastúpenej advokátom JUDr. P. K., K., vo veci   porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Košice   II v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   787/01   a postupom   Krajského   súdu   v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 173/02 a sp. zn. 5 Co 387/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára 2007 doručená sťažnosť M. P., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. P. K., K., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom   Okresného   súdu   Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod sp. zn.   12   C   787/01   a postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 173/02 a sp. zn. 5 Co 387/05.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 11. mája 2001 podala okresnému súdu návrh na začatie konania o vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie stavby. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 12 C 787/01. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom 6. decembra 2001. Po odvolaní odporcu bol spis 12. apríla 2002 postúpený krajskému súdu, kde bolo konanie vedené pod sp. zn. 15 Co 173/02 až do 29. septembra 2003, keď bolo vo veci rozhodnuté. Krajský   súd   rozhodnutie   prvostupňového   súdu   zrušil   a vec   vrátil   na   nové   konanie okresnému súdu. Okresný súd od 11. novembra 2003, keď mu bol spis vrátený, vo veci konal a 29. septembra 2005 rozsudkom rozhodol tak, že návrh sťažovateľky zamietol.

Proti rozsudku podali odvolanie sťažovateľka (vo veci samej) a odporca proti trovám právneho zastúpenia.

Predmetný spis sa z toho dôvodu od 8. novembra 2005 nachádzal na krajskom súde a vec   bola   vedená   pod   sp.   zn.   5   Co   387/05.   Krajský   súd   vo   veci   samej   rozhodol 30. novembra 2006, keď potvrdil rozsudok v merite veci a vo výroku o trovách konania vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu uviedla, že k prieťahom v konaní pred   okresným   súdom   došlo   v období   od   6.   decembra   2001,   keď   okresný   súd   vo   veci rozhodol   rozsudkom,   do   12.   apríla   2002,   keď   bol   spis   predložený   odvolaciemu   súdu. V ďalšom období konania pred okresným súdom namieta nečinnosť od 29. septembra 2005 do 30. novembra 2006, spolu päť a pol roka.

Obdobie,   v ktorom   malo   dôjsť   k porušeniu   jej   základného   práva   v označených konaniach   vedených   krajským   súdom,   sťažovateľka   bližšie   neoznačila.   Krajskému   súdu vyčítala najmä jeho neefektívny postup, keď bezdôvodne nariaďoval termíny pojednávaní aj po viac ako roku od predloženia spisu z okresného súdu.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol takto:„Základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   postupom   Okresného   súdu   Košice   II,   vedeného   pod   sp.   zn. 12 C 787/01   a Krajského   súdu   Košice   vedeného   pod   sp.   zn.   15   Co   173/02   a sp.   zn. 5 Co 387/05 porušené bolo.

Okresnému súdu Košice II a Krajskému súdu Košice prikazuje, aby v konaní konal bez zbytočných prieťahov.

M. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40 000,- Sk, ktoré je Okresný súd Košice II povinný zaplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

M. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 80 000,- Sk, ktoré je Krajský súd Košice povinný zaplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

Sťažovateľka má právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 786,- Sk na účet advokáta JUDr. P. K., K., do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prerokovania.Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01) sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   poskytuje   v konaní   pred   ústavným   súdom   len   vtedy,   ak   v čase   uplatnenia   tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecnými   súdmi)   ešte   trvalo.   Ak   v čase,   keď   došla   sťažnosť   ústavnému   súdu,   už nedochádza k porušovaniu namietaného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka   v sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   26.   februára   2007   namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 787/01 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 173/02 a sp. zn. 5 Co 387/05.

1.   Čo sa   týka   okresného súdu, sťažovateľka namieta   zbytočné prieťahy v konaní v trvaní 5 a pol roka do (právoplatného) rozhodnutia krajského súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť 30. novembra 2006.

Znamená to, že okresný súd v čase podania sťažnosti sťažovateľky ústavnému súdu rozhodol,   teda   právna   neistota   sťažovateľky   bola   odstránená,   a navyše   zo   sťažnosti nevyplynulo, že by sťažovateľka v priebehu celého konania vedeného okresným súdom podala na nečinnosť tohto súdu sťažnosť predsedovi okresného súdu podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navyše, vec sa v čase postúpenia sťažnosti ústavnému súdu nachádzala ešte na krajskom súde.

Tento   stav   veci   viedol   ústavný   súd   k   záveru,   že   sťažnosť,   v ktorej   sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, je zjavne neopodstatnená, a preto ju odmietol už po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (podobne napríklad aj IV. ÚS 219/03).

2. Vo vzťahu ku krajskému súdu treba konštatovať, že spis sa na krajskom súde nachádzal od 8. novembra 2005 a tento o odvolaní sťažovateľky rozhodol na pojednávaní 30. novembra 2006, t. j. cca do jedného roka; na tomto pojednávaní bol prítomný aj právny zástupca   sťažovateľky.   Krajský   súd   potvrdil   rozsudok   okresného   súdu   vo   výroku o zamietnutí žaloby a zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu 23. marca 2007. Ústavný súd je toho názoru, že sťažnosť je aj v tejto časti zjavne neopodstatnená, pretože doba, ktorá uplynula od doručenia veci   krajskému   súdu   po   jeho   rozhodnutie   o odvolaní   a vrátení   veci   okresnému   súdu, nesignalizuje možnosť vysloviť porušenie základného práva sťažovateľky upravené v čl. 48 ods. 2 ústavy po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Preto ústavný súd sťažnosť odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2007