znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 201/06-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24.   augusta   2006 v senáte   zloženom   z predsedu   Alexandra   Bröstla, zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho o sťažnosti A. D., B., zastúpenej advokátom JUDr. L. S., B., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. BN - 4 C 174/02 (pôvodne vedenom Okresným súdom Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 4 C 174/02) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. BN - 4 C 174/02 (pôvodne vedenom na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 4 C 174/02)   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. BN - 4 C 174/02 konal bez zbytočných prieťahov.

3. A. D. n e p r i z n á v a finančné zadosťučinenie.

4. A. D. p r i z n á v a úhradu   trov   konania   5 788   Sk   (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Trenčín p o v i n n ý   zaplatiť   na   účet   advokáta   JUDr.   L.   S.,   B.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 30. mája 2006 doručená sťažnosť A. D., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. L. S., B., ktorou namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. BN - 4 C 174/02 (pôvodne vedenom Okresným súdom Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 4 C 174/02) o návrhu na určenie vlastníckeho   práva,   súčasťou   ktorého   bol   aj   návrh   na   zabezpečenie   dôkazu   a vydanie predbežného opatrenia.

Označené   konanie   začalo   v   roku   2002   na   základe   žaloby   o určenie   vlastníckeho práva na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou, ktorý po vykonaní nevyhnutných úkonov 15. júla 2002 uznesením č. k. 4 C 174/02-47 pripustil zmenu účastníkov konania. Okresný súd   Bánovce   nad   Bebravou   vykonával   vo   veci   nevyhnutné   úkony   a   25.   apríla   2003 uznesením č. k. 4 C 174/02-159 návrh sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia zamietol.   Krajský   súd   Trenčín   svojím   uznesením   z 31.   júla   2003   sp.   zn.   4   Co   199/03 uznesenie prvostupňového súdu potvrdil. Okresný súd Bánovce nad Bebravou vykonával ďalšie úkony vo veci, zo spisu však nie je možné zistiť, kedy bola pridelená Okresnému súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“), ktorý vo veci koná aj v súčasnosti, pričom o nej nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté.

Sťažovateľka   podala   18.   apríla   2006   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu okresnému súdu podanie, ktoré označila „... za využitie právneho prostriedku v zmysle § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Okresný   súd   na   uvedené   podanie   nereagoval   a ako   to   vyplýva   z vyjadrenia predsedu okresného súdu k sťažnosti, o tomto podaní sa nedozvedel, pretože bolo založené do   spisu.   Označil   ho   len   za   účelové   podanie   zo   strany   žalobkyne,   resp.   jej   právneho zástupcu. Ústavný súd uvedenú argumentáciu okresného súdu neprijal a podanie považoval za sťažnosť na prieťahy v konaní.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

«1. Postupom Okresného súdu v Trenčíne, vedenom pod sp. zn. 4 C 174/02 bývalého Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, došlo k porušeniu základného práva A. D., rod. J.

-   „na   verejné   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   v   ich   prítomnosti, s možnosťou vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch   ustanovených   zákonom“,   garantovaného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Trenčín prikazuje, aby v konaní vedenom bývalým Okresným súdom v Bánovciach nad Bebravou pod sp. zn. 4 C 174/02 konal bez zbytočných prieťahov.

3. A. D., rod. J. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie 10 000,- Sk, slovom desať tisíc slovenských korún, ktoré je Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť sťažovateľke do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd Trenčín je povinný zaplatiť A. D., rod. J. do 15 dní od právoplatnosti nálezu   trovy   konania   vo   výške   5 788,-   Sk   (slovom   päťtisíc   sedemstoosemdesiatosem slovenských korún) na účet advokáta JUDr. L. S...».

Ústavný   súd   návrh   na   začatie   konania   predbežne   prerokoval   podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a pretože nezistil dôvody na odmietnutie sťažnosti   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde,   prijal   sťažnosť   uznesením II. ÚS 201/06-8 z 8. júna 2006 na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 14. júna 2006 právneho zástupcu   sťažovateľky   a predsedu   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili   k otázke   vhodnosti ústneho   pojednávania,   a predsedu   okresného   súdu   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril   aj k sťažnosti.

Predseda okresného súdu vo svojom podrobnom vyjadrení k sťažnosti (Spr 788/06, doručenom ústavnému súdu 3. júla 2006), v ktorom uviedol chronologicky všetky úkony vykonané súdom okrem iného uviedol:

«Skutková a právna zložitosť sporu: Z   obsahu   žaloby   vyplýva,   že   žalobkyňa   sa   domáha   určenia,   že   je   podielovou spoluvlastníčkou   tam   uvedených   nehnuteľností.   Svoje   spoluvlastnícke   právo   odvodzuje okrem iného z dohody o reálnej deľbe nehnuteľností, ktorá mala byť uzatvorená právnymi predchodcami v roku 1960. Vzhľadom na značný časový odstup od týchto udalostí a s tým súvisiacu potrebu vykonania podrobného dokazovania (výsluchy svedkov, dopyty na štátny okresný archív, správu katastra nehnuteľností, znalecké dokazovanie a podobne) považuje Okresný súd Trenčín predmetnú právnu vec za skutkovo zložitú. Skutková zložitosť sporu sa podľa názoru súdu podieľa na skutočnosti, že vec doposiaľ nie je meritórne rozhodnutá. Pokiaľ   ide   o   právnu   zložitosť   sporu,   spory   o   určenie   vlastníckeho   práva   patria k bežnej agende všeobecných súdov a z tohto pohľadu vec nepovažujeme za právne zložitú. Prekážky postupu konania podľa § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku: Z predmetného súdneho spisu bolo zistené, že v priebehu konania zomrel jeden zo žalovaných a súd preto musel zisťovať jeho dedičov, ktorí na jeho miesto nastupujú do konania, vzhľadom na to, že sa jedná o majetkovú vec (§ 107 ods. 3 O. s. p.). Uvedená skutočnosť však neviedla k prerušeniu konania a preto nemal významnejší vplyv na celkovú dĺžku konania.

Prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobil sťažovateľ: Podľa   názoru   Okresného   súdu   Trenčín   z   opisu   skutkového   stavu   vyplýva,   že sťažovateľka   ako   žalobkyňa   sa   do   určitej   miery   podieľala   na   vzniknutých   prieťahoch v konaní. Spolu s podaním žaloby nebol zaplatený žalobkyňou súdny poplatok, hoci táto povinnosť žalobkyne vznikla v zmysle zákona hneď pri podaní žaloby. O tejto skutočnosti musela žalobkyňa vedieť, keďže od podania žaloby je v konaní právne zastúpená. Okrem toho nebola žaloba podpísaná všetkými žalobcami a na odstránenie tejto vady musel súd žalobkyňu vyzývať.

Žalobkyňa   tento   nedostatok   riešila   tým,   že   zmenila   okruh   účastníkov   na   strane žalovaného tak, že ako žalovaných uviedla osoby označené predtým ako žalobcovia. Z tohto dôvodu musel súd vydať uznesenie o zastavení konania o žalobe žalobcov, ktorí žalobu nepodpísali a pripustiť, aby do konania na stranu žalovaného pristúpili ďalší účastníci. Ďalej žalobkyňa v rozpore s § 79 O. s. p. označila žalovaného v 3. rade Š. N. len menom a priezviskom.   Súd   následne   musel   vykonávať   časovo   náročné   šetrenie   ohľadne   tohto účastníka, ktoré nakoniec viedlo k ustanoveniu opatrovníka tomuto účastníkovi.

Prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom: Som toho názoru, že prieťahy v konaní, ktoré spôsobil Okresný súd Trenčín, resp. jeho predchodca bývalý Okresný súd Bánovce nad Bebravou možno konštatovať za obdobie od   15.   10.   2004   (zloženie   preddavku   na   trovy   znaleckého   dokazovania   žalobkyňou)   až doposiaľ.

Zistenie, či prieťahy možno považovať za zbytočné: Prieťahy   v   konaní,   ktoré   boli   spôsobené   Okresným   súdom   Trenčín   vo   vyššie uvedenom období možno považovať za zbytočné.

Iné okolnosti, ktoré mali vplyv na prieťahy v konaní: Vzhľadom   na   výslovnú   žiadosť   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   uvádzanú v iných   konania   neuvádzam   skutočnosti   týkajúce   sa   zaťaženosti   tunajšieho   súdu   a   jeho jednotlivých sudcov.

Pokiaľ ide o iné okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie Ústavného súdu SR v predmetnej právnej veci, tu chcem uviesť, že podľa názoru Okresného súdu Trenčín mala byť sťažnosť sťažovateľky Ústavným súdom odmietnutá ako neprípustná podľa § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Sťažovateľka totiž pred podaním sťažnosti Ústavnému súdu nevyčerpala právne prostriedky, ktoré jej zákona na ochranu jej základných práv a slobôd poskytuje. V zmysle § 62 a nasl. Zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch je takýmto právnym prostriedkom ochrany sťažnosť, ktorú môže účastník konania podať predsedovi príslušného súdu na prieťahy v konaní. Takáto sťažnosť musí byť vybavená do 30 dní. V prípade,   že   je   zistená   dôvodnosť   sťažnosti   prijíma   predseda   súdu   opatrenia   na odstránenie zistených nedostatkov. Vo svoje sťažnosti sťažovateľka uvádza, že listom zo dňa 18. 4. 2006 sa obrátila na Okresný súd Trenčín so sťažnosťou na prieťahy v konaní. Takáto sťažnosť však nebola predsedovi Okresného súdu Trenčín nikdy doručená. List žalobkyne, ktorý v jej mene podal právny zástupca, zo dňa 18. 4. 2006 sa nachádza priamo v spise sp. zn. BN - 4 C 174/2002 na č. l. 285, kam bol doručený dňa 24. 4. 2006. K založeniu listu priamo do súdneho spisu došlo z tohto dôvodu, že podanie bolo adresované civilnému oddeleniu Okresného súdu Trenčín s výrazným označením spisovej značky konania, pričom na podaní nie je uvedené, že sa jedná o sťažnosť na prieťahy v konaní. Tu Okresný súd Trenčín poukazuje aj na skutočnosť, že právny zástupca žalobkyne v obsahu tohto podania len   opisuje   len   doterajší   priebeh   konania   a   v   závere   žiada,   aby   toto   podanie   bolo považované „... za využitie právneho prostriedku v zmysle § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch...“. Žalobkyňa teda v podaní nežiada prešetriť stav konania, prijať   opatrenia   na   odstránenie   zistených   nedostatkov.   Z   toho   je   zrejmé,   že   zo   strany žalobkyne,   resp.   jej   právneho   zástupcu   išlo   len   o   účelové   podanie,   ktoré   malo   za   cieľ formálne   naplniť   podmienku   vyčerpania   právnych   prostriedkov   na   ochranu   práv sťažovateľky v zmysle § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.»

Okresný   súd   súčasne   oznámil,   že   netrvá   na   ústnom   pojednávaní   vo   veci. Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu 21. júla 2006 oznámila, že vo veci netrvá na ústnom pojednávaní.

II.

Sťažovateľka   sa   svojou   sťažnosťou   domáhala   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. pod sp. zn. BN - 4 C 174/02 o návrhu na určenie vlastníckeho práva, súčasťou ktorého bol aj návrh na zabezpečenie dôkazu a vydanie predbežného opatrenia.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy zohľadňuje svoju ustálenú judikatúru, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza „až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu   účastníka   konania   považovať   také   konanie,   ktoré   smeruje   k právoplatnému rozhodnutiu   vo   veci   alebo   k nastoleniu   právnej   istoty   iným   zákonom   predpísaným spôsobom, ako je právoplatné rozhodnutie súdu.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Podľa uvedených kritérií ústavný súd posudzoval aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Predmetom konania je návrh na určenie vlastníckeho práva, súčasťou ktorého bol aj návrh na zabezpečenie dôkazu a vydanie predbežného opatrenia. Z tohto pohľadu vec nie je   právne   zložitá   a tvorí   súčasť   štandardnej   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov. Skutkovo   možno   vec   považovať   za   zložitejšiu,   pretože   si   vyžaduje   rozsiahlejšie dokazovanie, vykonanie ohliadky na mieste samom i podanie znaleckého posudku. Ani tieto skutočnosti však nemôžu ospravedlniť absolútnu nečinnosť súdu bez existencie zákonnej prekážky.

2. Ďalším kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov   v konaní,   bolo   správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   súdneho   konania. V priebehu konania došlo na základe návrhu sťažovateľky k zmene účastníkov konania, jej správanie však nemožno hodnotiť ako také, ktoré by prispelo k doterajšej dĺžke konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, ktorého uplatnením ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   bol   postup samotného okresného súdu.

Konanie   vo   veci   začalo   17.   mája 2002,   keď   sťažovateľka   spolu   s ďalšími   tromi žalobcami podali Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou žalobu o určenie vlastníckeho práva.   V období   po   podaní   žaloby   postupoval   súd   plynulo,   keď   vykonával   úkony   na zabezpečenie podkladov pre rozhodnutie vo veci. Súčasťou žalobného návrhu bol aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, o ktorom Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozhodol 25. apríla 2003 uznesením č. k. 4 C 174/02-159 tak, že návrh žalobkyne zamietol. Krajský súd v Trenčíne uznesenie súdu I. stupňa potvrdil.

Prvé   pojednávanie   vo   veci   sa   uskutočnilo   23.   marca   2004   za   účasti   všetkých účastníkov   a bolo   odročené   na   27.   apríl   2004   s tým,   že   účastníci   predložia   návrhy   na dokazovanie.   Na   pojednávaní   27.   apríla   2004   boli   vypočutí   navrhnutí   svedkovia a pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom ustanovenia znalca z odboru geodézie a kartografie   a vykonania   ohliadky   na   mieste   samom.   V období   po   uskutočnení pojednávania   si   okresný   súd   vyžiadal   informácie   od   Obecného   úradu   M.   a   Štátneho okresného archívu. Uznesením z 24. septembra 2004 č. k. 4 C 174/02-274 Okresný súd Bánovce   nad   Bebravou   ustanovil   znalca   z odboru   geodézie   s tým,   že   jeho   úlohy   budú špecifikované   po   vykonaní   ohliadky.   Zaslal   spis   okresnému   súdu   4.   novembra   2004 (doručený 8. novembra 2004) za účelom jeho doručenia súdnemu znalcovi. Súdny znalec spis prevzal 20. januára 2005. Okresný súd Bánovce nad Bebravou ďalej 22. apríla 2005 požiadal   znalca   o vrátenie   spisu,   príp.   oznámenie   dôvodov,   pre   ktoré   nebol   znalecký posudok vypracovaný. Súdny znalec oznámil 4. mája 2005 okresnému súdu, že znalecký posudok vo veci nevypracoval z dôvodu, že sa neuskutočnila ohliadka na mieste samom a neboli mu stanovené úlohy pre podanie znaleckého posudku.

Zo spisu nie je možné zistiť, kedy došlo k oficiálnemu odovzdaniu spisu okresnému súdu na ďalšie konanie, ani kto je vo veci konajúcim sudcom, hoci zo zákona vyplýva, že od 1.   januára   2005   prevzal   agendu   Okresného   súdu   Bánovce   nad   Bebravou   okresný   súd. Z uvedeného vyplýva, že k zbytočným prieťahom vo veci dochádza od 24. septembra 2004, od ustanovenia súdneho znalca na podanie znaleckého posudku, pričom ani v čase podania sťažnosti ústavnému súdu 30. mája 2006 okresný súd jeho úlohy nešpecifikoval. Podanie znaleckého posudku pritom tvorí základný predpoklad pre meritórne rozhodnutie vo veci. Okresný súd uznal existenciu prieťahov v konaní od 15. októbra 2004 (t. j. od času, kedy vo veci ako miestne príslušný konal ešte Okresný súd Bánovce nad Bebravou), pričom ani tento súd bez existencie zákonnej prekážky vo veci doposiaľ nevykonal žiadny úkon.

Ústavný   súd   z uvedených   dôvodov   považuje   konanie,   ktoré   nie   je   právoplatne skončené, za konanie, ktoré je poznačené obdobím nečinnosti a zbytočnými prieťahmi ako celok. Preto ústavný súd uzavrel, že doterajší postup okresného súdu neviedol k odstráneniu právnej   neistoty   sťažovateľky   a že v jeho dôsledku   došlo   k porušeniu   základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu základného práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,   ktorej   právo   bolo   porušené,   rozhodnúť   o priznaní   primeraného   finančného zadosťučinenia.

Pretože   namietané   konanie   ešte   nebolo   v   čase   rozhodovania   ústavného   súdu o sťažnosti   právoplatne   ukončené,   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   v konaní vedenom pod sp. zn. BN - 4 C 174/02 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

V nadväznosti   na   rozhodnutie   ústavného   súdu   o tom,   že   bolo   porušené   základné právo   sťažovateľky   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   zaoberal   sa   aj   žiadosťou   sťažovateľky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré si uplatnila v sume 10 000 Sk, pričom dôvody pre jeho priznanie nešpecifikovala.

Zohľadňujúc všetky okolnosti prípadu ústavný súd dospel k záveru, že vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľky a príkaz okresnému súdu, aby vo veci ďalej konal bez zbytočných prieťahov, je postačujúce, a preto finančné zadosťučinenie sťažovateľke nepriznal.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v súvislosti   s   jej   právnym zastupovaním advokátom JUDr. L. S. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich vyčíslil sumou 5 788 Sk za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov   (vypočítanou   zo   základu   nominálnej   mesačnej   mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky, ktorá bola v prvom polroku 2005 vo výške 16 381 Sk), t. j. dvakrát 2 730 Sk a dvakrát 164 Sk režijný paušál.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľky   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2006