znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 201/04-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Romana Kezmana, bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. J. S., B., vo veci porušenia jeho základných práv upravených v čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 21 ods. 3 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 205/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Romana Kezmana o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. júna 2004 doručené podanie Ing. Romana Kezmana, bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. S., B., označené ako „Ústavná sťažnosť na porušenie základných práv a slobôd   fyzickej   osoby“. Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   smeruje   proti   rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 Co 205/03 z 2. marca 2004 (ďalej len „krajský súd“ a „rozsudok krajského súdu“), ktorým podľa sťažovateľa bolo porušené jeho základné právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na nezasahovanie do nedotknuteľnosti obydlia podľa čl. 21 ods. 3 ústavy.

Z obsahu   sťažnosti   a príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   15.   novembra   1999   podal Okresnému súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Okresný súd rozsudkom sp. zn.   7 C 445/99 zo 17. februára 2003 (ďalej len „rozsudok okresného   súdu“)   návrh   zamietol.   Sťažovateľ   14.   apríla   2003   podal   proti   rozsudku okresného súdu odvolanie. Rozsudkom krajského súdu bol napadnutý rozsudok okresného súdu   potvrdený,   čím   podľa   sťažovateľa   boli   porušené   jeho   označené   základné   práva a slobody.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada ústavný súd, aby vydal tento nález:„Krajský súd v Bratislave rozsudkom 5 Co 205/03 zo dňa 2. 3. 2004, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava 2 sp. zn. 7 C 445/99-88 zo dňa 17. 2. 2003 vo výroku zamietajúcom žalobný návrh sťažovateľa na vypratanie nehnuteľnosti – štvorizbového bytu č. 13 na 1. poschodí v Bratislave na Šándorovej 9 bez náhrady do 15 dní od právnej moci rozsudku, porušil jeho základné práva zaručené v čl. 19 ods. 2,   20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných   práv   alebo slobôd   upravených   v ústave,   alebo   ľudských   práv   a základných slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   sťažovateľa predbežne   prerokoval   na   svojom   neverejnom   zasadnutí,   pričom   zisťoval,   či   neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona. Podľa uvedeného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o nich dozvedieť.

Ústavný   súd   preskúmaním   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   7   C   445/99   zistil,   že napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 6. apríla 2004.

Keďže   konanie   vedené   na   okresnom   súde   vo   veci   sp. zn.   7   C   445/99   bolo právoplatne   skončené   napadnutým   rozsudkom   krajského   súdu,   ktorý   nadobudol právoplatnosť 6. apríla 2004, a keďže sťažnosť sťažovateľa namietajúca rozsudok krajského súdu bola doručená ústavnému súdu až 23. júna 2004, bolo ju potrebné odmietnuť ako podanú oneskorene už po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2004