znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 201/03-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. októbra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Š. Š., bytom L. 477, zastúpeného advokátom JUDr. J. K., M.,   vo   veci   porušenia   jeho   základného   práva   na   prístup   k voleným   a iným   verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky obcou Lekárovce, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. Š. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra 2003 doručená sťažnosť Š. Š., bytom L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. K., M., vo veci porušenia jeho základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) obcou Lekárovce.

Sťažovateľ   kandidoval   vo   voľbách,   ktoré   sa   konali   6.   a 7.   decembra   2002,   do Obecného   zastupiteľstva   v obci   Lekárovce.   V týchto   dňoch   „v   presne   nezistenom   čase v obci Lekárovce, v budove kultúrneho domu počas volieb do orgánov samosprávy obce, doposiaľ neznámy páchateľ“ mal podľa vyjadrenia sťažovateľa „vedome nesprávne sčítať hlasy   odovzdaných   kandidátov   na   poslanca   obecného   zastupiteľstva,   čím   bolo sťažovateľovi zmarené jeho zvolenie za poslanca obecného zastupiteľstva.“ Toto vyplynulo z dodatočného   prepočítania   hlasov   odovzdaných   jednotlivým   kandidátom,   ktoré   sa vykonalo v rámci trestného konania začatého na základe trestného oznámenia sťažovateľa. Z prepočítania hlasovacích lístkov vyplynulo, že sťažovateľ získal taký počet hlasov, ktorý ho oprávňuje (by oprávňoval) vykonávať funkciu poslanca obecného zastupiteľstva. Keďže výsledky volieb už boli vyhlásené a nebola proti nim podaná v zákonnej lehote volebná sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 ústavy, sú aj právoplatné. Z toho dôvodu nemá sťažovateľ právny prostriedok na to, aby vyvolal prostredníctvom volebnej sťažnosti zmenu výsledkov volieb,   a tým   sa   ujal   výkonu   poslaneckého   mandátu,   na   ktorý   získal   právny   nárok   na základe   skutočných   (nie deklarovaných) výsledkov   volieb. O tom,   že došlo   k porušeniu zákona pri sčítavaní hlasov, sa podľa svojho vyjadrenia sťažovateľ dozvedel až po tom, ako boli   v rámci   trestného   konania   prepočítané   hlasy   odovzdané   jednotlivým   kandidátom. Vyšetrovateľ Okresného úradu justičnej polície Policajného zboru Michalovce uznesením sp.   zn.   ČVS:   OUJP-8/10-2003   z 10.   júna   2003   trestné   stíhanie   vo   veci   trestného   činu marenia prípravy a priebehu volieb alebo referenda podľa § 177 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ v zmysle § 173 ods. 1 písm. f) Trestného zákona prerušil, no len z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe, konštatujúc, že skutok, pre ktorý je vedené trestné stíhanie, sa stal. Toto   uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť   4.   júla   2003.   Keďže   sťažovateľ   splnil   podľa svojho   názoru   podmienky   pre   prístup   k volenej   funkcii   a napriek   tomu   ju   nemôže vykonávať, došlo k porušeniu jeho základného práva upraveného v čl. 30 ods. 4 ústavy, a to na základe porušenia zákona nesprávnym sčítaním hlasov, resp. manipuláciou s výsledkami volieb, t. j. nezákonnosťou volieb. Sťažnosť sťažovateľa smeruje proti obci Lekárovce ako porušiteľovi sťažovateľom označeného základného práva, pretože podľa názoru sťažovateľa obec Lekárovce svojím postupom pri príprave a počas priebehu volieb konaných v dňoch 6. -   7.   decembra   2002   zanedbala   opatrenia   na   zabezpečenie   priebehu   volieb   (osobitne priebehu   zisťovania   ich   výsledkov).   V dôsledku   nedostatkov   v organizačno-technickom zabezpečení priebehu volieb do orgánov samosprávy obce Lekárovce došlo podľa názoru sťažovateľa k manipulácii s hlasovacími lístkami odovzdaných tomu-ktorému kandidátovi. Ak   by   si   podľa   sťažovateľa   obec   Lekárovce   riadne   plnila   svoje   povinnosti   ustanovené zákonom,   k porušeniu   zákona,   a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   by nedošlo.

Podľa   názoru   sťažovateľa   je   daná   právomoc   ústavného   súdu,   pretože   si   nemôže uplatňovať v trestnom konaní náhradu škody, ktorá mu bola trestným činom spôsobená, pretože toto konanie bolo prerušené a voči tomuto uzneseniu o prerušení konania nemá sťažovateľ k dispozícii opravný prostriedok. Lehotu na podanie sťažnosti sťažovateľ podľa jeho   názoru   zachoval,   pretože   uznesenie   o prerušení   konania   nadobudlo   právoplatnosť 4. júla 2003 a sťažovateľ odoslal sťažnosť ústavnému súdu poštou 4. septembra 2003.

Sťažovateľ od ústavného súdu požaduje prijať vo veci samej tento nález:„1.   Základné   právo   Š.   Š.   na   prístup   k voleným   a iným   verejným   funkciám   za rovnakých podmienok upravené v čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky postupom obce Lekárovce počas volieb do orgánov samosprávy obcí konaných v dňoch 6. - 7. decembra 2002 porušené bolo.

2. Š. Š. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk (slovom stotisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   obec   Lekárovce   povinná   zaplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Obec Lekárovce je povinná nahradiť Š.   Š.   do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia trovy konania vo výške...,- Sk (slovom...slovenských korún) na bankový účet advokáta JUDr. J. K., M.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   za   zjavne   neopodstatnený   návrh   je potrebné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na konanie (I. ÚS 66/98).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva upraveného v čl. 30 ods. 4 ústavy   obcou   v súvislosti   s jej   postupom   počas   volieb   do   orgánov   samosprávy   obce konaných v dňoch 6. - 7. decembra 2002.

Podľa   čl.   30   ods.   4   ústavy   „Občania   majú   za   rovnakých   podmienok   prístup k voleným a iným funkciám.“.

Ústavný súd skúmal, či sa obec pri plnení jej zákonom ustanovených úloh spojených s priebehom   volieb   a zisťovaním   ich   výsledkov   v dňoch   6.   -   7.   decembra   2002   počas konania   volieb   dopustila   takého   konania,   ktoré   by   viedlo   k porušeniu   označeného základného práva sťažovateľa.

Podľa § 52 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) všetky pomocné prostriedky, najmä volebné miestnosti a potreby pre ne, obálky a pomocné pracovné sily zabezpečujú pre volebné komisie obce. Pokiaľ ide o prípravu volieb týkajúcu sa prípravy vo volebnej   miestnosti,   priebehu   hlasovania   a zisťovania   výsledkov   volieb,   volebný   zákon neukladá obci žiadne osobitné povinnosti, naopak, ukladá povinnosti volebnej komisii, resp. predsedovi   volebnej   komisie.   Úlohou   predsedu   volebnej   komisie   je   podľa   §   28   ods.   1 volebného zákona skontrolovanie volebnej schránky a prenosnej volebnej schránky a ich zapečatenie ešte pred začatím volieb. Rovnako patrí predsedovi volebnej komisie povinnosť (ak   sa   voľby   konajú   v dvoch   dňoch)   po   skončení   prvého   dňa   zabezpečiť   zapečatenie volebnej schránky a prenosnej volebnej schránky tak, aby sa znemožnilo vkladať do nich hlasovacie   lístky   a má   povinnosť   spolu   s ostatnými   volebnými   spismi   ich   uložiť   na bezpečné miesto. Čo sa týka zabezpečenia samotného priebehu hlasovania, tu plní úlohy volebná komisia. Po uplynutí hodiny určenej na ukončenie hlasovania (§ 35 volebného zákona)   sa   volebná   miestnosť   uzavrie   a predseda   okrskovej   volebnej   komisie   vyhlási hlasovanie za ukončené. Pri zisťovaní výsledku volieb po ukončení hlasovania dá predseda volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnú schránku. Postupuje pritom podľa § 36 a § 37 volebného zákona. Svoju činnosť ukončuje volebná komisia tak, že zapečatí hlasovacie lístky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými spismi obci do úschovy.

Z vyššie   uvedeného   vyplýva,   že   obec   sa   reálne   dostane   do   kontaktu   (styku s hlasovacími lístkami, obálkami, zoznamami voličov a s ostatnými volebnými spismi pred samotným začiatkom volieb a potom až po zistení výsledkov volieb. Od momentu začatia hlasovania   až   do   momentu   zistenia   výsledkov   volieb   obec   teda   reálne   nemá   možnosť manipulovať   s hlasovacími   lístkami,   s priebehom   a zisťovaním   výsledku   volieb potvrdených volebnou komisiou. To nakoniec sťažovateľ ani netvrdí. V čom malo však dôjsť k porušeniu jeho základného práva na prístup k volenej funkcii poslanca obecného zastupiteľstva zo strany obce, sťažovateľ nekonkretizuje a bližšie neodôvodňuje. Porušenie svojho   základného   práva   spája   však   s nezabezpečením   nerušeného   priebehu   volieb a pokojných   podmienok   na   riadne   sčítavanie   hlasov,   ktoré   priraďuje   k pomocným prostriedkom uvedeným v § 52 ods. 1 volebného zákona.

Pretože obec do samotného volebného procesu aktívne nevstupuje, naopak, plní len pomocné a archivačné úlohy spojené s voľbami, nie je ani subjektom spôsobilým porušiť základné právo sťažovateľa upravené v čl. 30 ods. 4 ústavy.

Vzhľadom na absenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdením sťažovateľa a reálnym postavením obce a jej úlohami počas priebehu volieb a zisťovaní ich výsledkov ústavný súd uzavrel,   že   sťažnosť   sťažovateľa   je   zjavne   neopodstatnená,   a preto   ju   z tohto   dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2003