SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 200/2011-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. mája 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. C., P., zastúpenej advokátkou JUDr. K. G., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Obvodného pozemkového úradu v N. v konaní vedenom pod sp. zn. 769/92-R a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. V. C. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. marca 2011 doručená sťažnosť Ing. V. C., P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Obvodného pozemkového úradu v N. (ďalej aj „obvodný pozemkový úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn. 769/92-R. Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka 31. decembra 1992 ako oprávnená osoba podala na príslušný pozemkový úrad návrh na vydanie nehnuteľností, tak ako ich označila proti vtedajšiemu S. T., ako povinnej osobe. Vo veci pozemkový úrad 22. mája 1995 rozhodol v jej prospech, toto rozhodnutie sa však nestalo právoplatným. O veci následne rozhodoval Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 24 S 207/95, ktorý rozhodnutie pozemkového úradu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vykonaní dokazovania tento úrad vydal 13. mája 1998 rozhodnutie, ktorým opäť vyhovel návrhu sťažovateľky, avšak rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 11 S 60/98 bolo toto rozhodnutie opäť zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Vo veci bolo potom vykonávané dokazovanie znalcom. Sťažovateľka sa domáhala aj nápravy voči stavebníkom stavieb, ktoré stoja na nárokovaných pozemkoch. Pretože pozemkový úrad vo veci nekonal, podala sťažnosť na tento úrad v roku 2003 a v roku 2004. Pozemkový úrad jej odpovedal, že sťažnosť bola podaná dôvodne. Dňa 17. októbra 2005 podala sťažovateľka žalobu na nečinnosť na Krajskom súde v Nitre. Obvodný pozemkový úrad následne 7. novembra 2005 vydal rozhodnutie, ktoré Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Sp 40/2005 potvrdil. V dôsledku odvolania vec bola na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorý v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Sžo KS 116/2006 zmenil napadnuté rozhodnutie a zrušil rozhodnutie pozemkového úradu. Krajský súd v Nitre uznesením z 30. decembra 2005 v konaní vedenom pod sp. zn. 11 S 154/05 konanie o nečinnosť obvodného pozemkového úradu zastavil. Pretože opätovne bol pozemkový úrad nečinný, podala v roku 2008 sťažnosť na prieťahy v konaní. Do dnešného dňa – do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu, obvodný pozemkový úrad vo veci nerozhodol. Žiadala preto, aby ústavný súd vydal tento nález:
„Základné právo Ing. V. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Obvodného pozemkového úradu v N. v konaní vedenom pod sp. zn. 769/92-R bolo porušené.
Obvodnému pozemkovému úradu v N. sa prikazuje, aby v konaní vedenom po sp. zn. 769/92-R konal bez zbytočných prieťahov.
Ing. V. C. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 eur, ktoré je Obvodný úrad v N. povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Obvodný pozemkový úrad v N. je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátke JUDr. K. G.... vo výške 854,70 EUR do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy Obvodným pozemkovým úradom v N., ako to označila sťažovateľka.
Z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinne iných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 90/02, I. ÚS 34/05).
Piata časť Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zakotvuje správne súdnictvo. Štvrtá hlava tejto časti upravuje konanie proti nečinnosti orgánov verejnej správy a ustanovenie § 250t ods. 1 dáva právo fyzickej osobe domáhať sa na príslušnom súde, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.
Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka sa svojho práva musí domáhať na príslušnom súde voči pozemkovému úradu, a nie na ústavnom súde. Preto právomoc príslušného súdu v správnom súdnictve preskúmať nečinnosť obvodného pozemkového úradu vylučuje právomoc ústavného súdu preskúmavať nečinnosť tohto úradu, a to aj za okolností, keď už raz vo veci rozhodoval Krajský súd v Nitre. Podľa tvrdenia sťažovateľky je obvodný pozemkový úrad nečinný aj po rozhodnutí tohto súdu, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, preto je naďalej daná právomoc príslušnému súdu preskúmať konanie napadnutého úradu na jeho nečinnosť.
Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. mája 2011