znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 200/06-20

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   8.   júna 2006 predbežne prerokoval sťažnosť PhDr. P. K., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. A. V., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 86/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PhDr. P. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 16. decembra 2005   doručená   sťažnosť   PhDr.   P.   K.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom JUDr. A. V., B., ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 86/04.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   (v   konaní   pred   okresným súdom   „žalobca“)   podal   18.   júna   2004   okresnému   súdu   návrh   na   určenie   neplatnosti výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktoré užíval ako samostatne zárobkovo činná   osoba   pri   podnikaní   v oblasti   cestovného   ruchu   a na   nariadenie   predbežného opatrenia,   že   povinný   Stredné   odborné   učilište   obchodné   v Bratislave   je   až   do právoplatnosti   rozhodnutia   o neplatnosti   výpovede   zmluvy   o nájme   povinný   zdržať   sa konania, ktoré by sťažovateľovi znemožnilo alebo obmedzilo riadne a nerušené užívanie nebytových priestorov. Okresný súd vydal vo veci 1. júla 2004 predbežné opatrenie, proti ktorému sa povinný 16. júla 2004 odvolal a zároveň zamedzil sťažovateľovi prístup do objektu. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 11 Cob 224/04-43 uznesenie okresného súdu   potvrdil.   Sťažovateľ vo svojej   sťažnosti ďalej uvádza, že napriek existencii týchto rozhodnutí mu bolo násilne zabránené užívať prenajaté priestory, v dôsledku čoho musel ukončiť svoju podnikateľskú činnosť, pričom túto pre nekonanie okresného súdu už ani v budúcnosti nebude môcť obnoviť. Postup okresného súdu v konaní je podľa názoru sťažovateľa porušením jeho práva priznaného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, na základe čoho žiada, aby ústavný súd po prerokovaní jeho žiadosti vydal toto rozhodnutie:

„Základné právo PhDr. P. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   v   konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 28 Cb 86/04 bolo porušené.

Okresnému súdu Bratislava III prikazuje v konaní sp. zn. 28 Cb 86/04 konať bez zbytočných prieťahov.

PhDr. P. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000,- Sk, ktoré je Okresný   súd   Bratislava III. povinný   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia.

Okresný   súd   Bratislava III je   povinný   nahradiť   PhDr.   P.   K.   trovy   právneho zastúpenia, za dva úkony právnej pomoci v sume 5.302,- Sk + 300,- Sk náhrady výdavkov na   miestne   telekomunikačné   výdavky   a   miestne   prepravné   na   bankový   účet   právneho zástupcu JUDr. A. V. do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo,   aby   jeho   vec   bola   prejednaná v primeranej lehote (...).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.

1. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 86/04.

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03) alebo sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 27/02, I. ÚS 199/02, I. ÚS 197/03 a iné).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. l dohovoru. V týchto veciach ústavný súd totiž prihliada aj na účel základných práv zaručených týmito článkami. Z účelu týchto   práv   vyplýva   pre   súd   požiadavka   postupovať   v konaní   tak,   aby   sa   čo   najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (II. ÚS 48/96, I. ÚS 19/00). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 42/01).

Ústavný súd zo sťažnosti sťažovateľa a zo spisu okresného súdu vo veci 28 Cb 86/04 zistil, že konanie o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov začalo na okresnom súde 18. júna 2004. Okresný súd uznesením č. k. 28 Cb 86/04-23 vydal vo   veci   predbežné   opatrenie,   ktorým   uložil   „žalovanému   povinnosť   zdržať   sa   každého konania,   ktoré   by   žalobcovi   znemožnilo   alebo   obmedzilo   riadne   a nerušené   užívanie nebytových   priestorov   dohodnuté   v zmluve   o nájme   nebytových   priestorov   č.   03/2001 z 15. júna   2001   v doterajšom   rozsahu   podnikateľskej   činnosti   žalobcu“.   Proti   uzneseniu o nariadení   predbežného   opatrenia   žalovaný   podal   16.   júla   2004   odvolanie.   Následne okresný súd vyzval 19. júla 2004 žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý ho uhradil 22. júla 2004. Toho istého dňa bolo odvolanie zaslané na vyjadrenie sťažovateľovi. Po doručení vyjadrenia sťažovateľa 5. augusta 2004 bol spis predložený okresným súdom krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o odvolaní   10.   septembra   2004.   Krajský   súd   vo   veci rozhodol uznesením č. k. 11 Cob 224/04-43, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu o predbežnom opatrení. Spis bol vrátený okresnému súdu 3. novembra 2004. Po vrátení spisu okresnému súdu až do 19. septembra 2005 tento súd vo veci nevykonal žiadne úkony. Ako však vyplýva zo stanoviska predsedu okresného súdu Spr. 3274/2006 z 15. mája 2006 (ústavnému súdu doručené 25. mája 2006), od 1. januára 2005 bol sudca konajúci vo veci pridelený   na   súd   vyššieho   stupňa.   Nový   zákonný   sudca,   ktorý   bol   do   funkcie   sudcu vymenovaný 18. marca 2005, mal vec pridelenú na základe opatrenia predsedu okresného súdu z 5. apríla 2005. Po oboznámení sa s vecou zákonný sudca nariadil 19. septembra 2005 pojednávanie   na   10.   január   2006.   Na   uvedenom   pojednávaní   súd   vo   veci   rozhodol rozsudkom č. k. 28 Cb 86/04-64. Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalovaný (odvolanie bolo   okresnému   súdu   doručené   10.   mája   2006)   a spis   je   pripravený   na   predloženie krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Sťažovateľ   už   v čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   vedel   o tom,   že pojednávanie vo veci je nariadené na 10. január 2006. Pojednávanie sa uskutočnilo za účasti žalobcu i žalovaného a ich právnych zástupcov a vo veci bolo meritórne rozhodnuté.

Postup okresného súdu v predmetnom konaní vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania, ako aj ojedinelý prieťah v konaní, zapríčinený zmenou zákonného sudcu,   nie je možné považovať za taký, ktorým by došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú už po jej predbežnom prerokovaní.

2. Ústavný súd súčasne uvádza, že sťažovateľ ústavnému súdu nepreukázal, a ako to vyplýva z vyjadrenia predsedu okresného súdu, ani nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 17 zákona č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov), resp. s účinnosťou od 1. apríla 2005 sťažnosť podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov,   ktorej   vyčerpanie   ako   účinného   prostriedku nápravy je potrebné preukázať podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, preto bolo možné sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj pre neprípustnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júna 2006