znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N   Á   L   E   Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 200/04-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. januára 2005 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Mazáka o sťažnosti Petra Čičváka, bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. R. Ž., K., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 899/02 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Petra Čičváka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 899/02 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 899/02 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Petrovi Čičvákovi n e p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie.

4. Okresný súd Košice I j e   p o v i n n ý   uhradiť Petrovi Čičvákovi trovy právneho zastúpenia 4 666 Sk (slovom štyritisícšesťstošesťdesiatšesť slovenských korún) na účet jeho právneho   zástupcu   JUDr.   Rudolfa   Žiklu,   Košice,   Tichá   18,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. augusta 2004 doručená sťažnosť Petra Čičváka, bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom   JUDr.   R.   Ž.,   K.,   ktorou   namieta   porušenie   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 299/02 (pozn.: správne má byť sp. zn. 25 C 899/02). Sťažovateľ namietal, že prieťahy v konaní sú spôsobené niekoľkoročnou nečinnosťou súdu v konaní o jeho žalobe, ktorou sa domáha určenia neplatnosti právnych úkonov.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:„Pred niekoľkými rokmi som podal na Okresnom súde Košice 1 žalobu, ktorou sa domáham určenia neplatnosti právnych úkonov voči odporcovi pánovi L. Vec je vedená na označenom súde pod sp. zn. 25 C 299/02 (pozn.: správne sp. zn. 25 C 899/02) a v súčasnosti ju pojednáva JUDr. S...

Konštatujem,   že   aj   napriek   skutočnosti,   že   od   podania   žaloby   uplynula   doba niekoľkých rokov vec nie je doposiaľ právoplatne skončená.

Prieťahy v konaní vidím v rámci celého súdneho konania o čom svedčí dlhodobosť trvania   súdneho   konania.   Konanie   sa   odročuje   a naťahuje   z rôznych   príčin.   Medzi jednotlivými pojednávaniami sú dlhodobé časové odstupy. Týmto postupom súdu sa narúša kontinuita   dokazovania   a riešenie   veci   sa   oddiaľuje   do   obludných   rozmerov.   Napríklad posledné pojednávanie vo veci bolo dňa 29. 03. 2004 a od uvedenej doby súd nekoná.“

Z vyžiadaného spisu okresného súdu týkajúceho sa veci sp. zn. 25 C 899/04 ústavný súd zistil, že pod touto spisovou značkou sa vedie konanie, ktoré pôvodne začalo pod sp. zn. 17 C 153/99 podaním sťažovateľa doručeným okresnému súdu 9. februára 1999. Okresný súd v tejto veci rozhodol rozsudkom č. k. 17 C 153/99-58 z 9. júna 1999. Proti rozsudku podal odporca odvolanie, ktoré Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) odmietol uznesením   č. k. 16   Co   312/99-71   z 29.   decembra   1999.   Na   základe   dovolania   odporcu z 20. apríla   2000   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   rozsudkom   sp.   zn.   4   Cdo   73/2000 z 18. júla 2000 zrušil označené uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd zrušil uznesením č. k. 13 Co 341/00-118 zo 17. apríla 2002 označený rozsudok okresného súdu z 9. júna 1999 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Podpredseda okresného súdu pridelil 4. decembra 2002 vec inému senátu a bola jej predelená sp. zn. 25 C 899/02. Okresný súd spojil na pojednávaní 3. decembra 2003 na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 25 C 899/02 a sp. zn. 17 C 700/02, pričom toto konanie je vedené pod sp. zn. 25 C 899/02. Po viacerých odročeniach nariadených pojednávaní bolo pojednávanie aktuálne nariadené na 27. september 2004. Konanie vo veci nebolo doteraz právoplatne skončené.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal návrh na ďalšie konanie a vydal tento nález:

„1/ Právo Petra Čičváka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   SR   a právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   Okresným   súdom   Košice   1 v konaní sp. zn. 25 C 299/02 (pozn.: správne sp. zn. 25 C 899/02) porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice 1 prikazuje, aby v konaní sp. zn. 25 C 299/02 (pozn.: sp. zn. 25 C 899/02) konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Pánovi   Petrovi   Čičvákovi   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume Sk 40.000.- Sk, ktoré je Okresný súd povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi sťažovateľa vo výške vyčíslenia.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a keďže nezistil dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, rozhodol uznesením č. k. II. ÚS 200/04-16 z 24. septembra 2004 o jej prijatí na ďalšie konanie.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   22.   decembra   2004 predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, ako aj k sťažnosti.

Právny   zástupca   sťažovateľa   v sťažnosti   súhlasil   s tým,   aby   sťažnosť   bola prerokovaná bez ústneho pojednávania.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k sťažnosti   z 12.   januára   2005 (Spr 2402/04, doručenom ústavnému súdu 17. januára 2004) okrem iného uviedol:„K sťažnosti Petra Čičváka, v ktorej namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní 25 C 899/02, o určenie neplatnosti právnych úkonov, podávam nasledovné vyjadrenie: Sťažovateľ,   ktorý   v konaní   vystupuje   na   procesnej   strane   žalobcu,   podal   žalobu   na tunajšom súde 9. 2. 1999.

Žaloba bola pôvodne vedená pod sp. zn. 17 C 153/99 a bola pridelená na vybavenie JUDr. K...

9. 6. 1999 súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 17 C 153/99-58...

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 13 Co 341/00-118 zo dňa 17. 4. 2002 zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Dňa 25. 11. 2002 mi sudca JUDr. K. oznámil, že žalovaný mu opakovane volal na domáce telefónne číslo, vulgárne sa vyjadroval a vyhrážal sa mu. Preto sa cíti vo veci zaujatý a žiadal, aby bola vec pridelená inému sudcovi.

Opatrením podpredsedu súdu zo dňa 4. 12. 2002 bola vec pridelená na vybavenie do senátu 13 C a bola jej pridelená sp. zn. 25 C 899/02.

25. 9. 2003 súd vytýčil termín pojednávania na 3. 12. 2003. Na tomto pojednávaní bol vypočutý žalobca a pojednávanie bolo odročené na deň 2. 2. 2004.

Na toto pojednávanie sa žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili, žalovaný sa dostavil, a preto bolo pojednávanie odročené na deň 29. 3. 2004. Toto pojednávanie bolo odročené pre neúčasť žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Ďalšie pojednávanie vo veci bolo určené na deň 7. 6. 2004, toto však bolo odročené na deň 27. 9. 2004 z dôvodu, že vybavujúca sudkyňa sa v dňoch 7. až 9. 6. 2004 zúčastnila školenia o Európskej únii. Dňa   27.   9.   2004   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   bol   vypočutý   opätovne   žalovaný a pojednávanie bolo odročené na 1. 10. 2004 za účelom vyhlásenia rozsudku.

Dňa 1. 10. 2004 bol vo veci vyhlásený rozsudok, písomne bol vyhotovený až dňa 30. 11. 2004 z dôvodu práceneschopnosti sudkyne, expedovaný bol právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Ž., ktorý ho prevzal 6. 12. 2004, žalovaný rozsudok neprevzal v odbernej lehote, preto mu bude opätovne doručovaný s tým, aby sa vyjadril, či sa v dňoch 6. 12. a 7. 12. 2004 zdržiaval v mieste svojho trvalého bydliska (pre použitie fikcie doručenia). Vzhľadom na uvedený postup Okresného súdu Košice I v predmetnom konaní dospel som   k záveru,   že   súd   vo   veci   plynule   a bez   prieťahov   koná,   preto   navrhujem   sťažnosti nevyhovieť.“

Okresný súd súčasne oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov...“,   a porušenia práva   upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným zákonom...“ v konaní Okresného súdu Košice I vedenom pod sp. zn. 25 C 899/02.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej stabilnej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom   a cieľom   práva   na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov“. Podľa   názoru ústavného   súdu   možno   preto   za   konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu účastníka   konania   v zásade   považovať   také   konanie,   ktoré   smeruje   k   právoplatnému rozhodnutiu súdu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (1) právna a faktická zložitosť veci,   o ktorej   súd   rozhoduje,   (2)   správanie   účastníka   súdneho   konania   a (3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 25 C 899/02 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 17 C 153/99) ide o určovaciu žalobu (určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke   a ďalších   právnych   úkonov).   Žaloby   tohto   typu   tvoria   súčasť   štandardnej rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov,   preto   vec   nemožno   posúdiť   ako   právne a skutkovo   zložitú.   Pri   sústredenom   postupe   okresného   súdu   ju   možno   uzavrieť   bez zbytočných prieťahov v konaní.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. 25 C 899/02, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ svojím správaním zásadne neprispel k celkovej dĺžke konania (okrem neúčasti na pojednávaní nariadenom na 2. február 2004).

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd   z vyžiadaného   spisu   okresného   súdu   vo   veci   sp.   zn.   25C   899/02   zistil   nasledovné skutočnosti:

Sťažovateľ pôvodne podal 19. februára 1999 žalobu okresnému súdu, ktorá bola vedená pod sp. zn. 17 C 153/99. Po troch odročených pojednávaniach okresný súd rozhodol vo veci na štvrtom pojednávaní 9. júna 1999 rozsudkom č. k. 17 C 153/99-58.

Ústavný súd sa v rámci tretieho kritéria zaoberal hodnotením zbytočných prieťahov v konaní v období po vrátení veci okresnému súdu, keď krajský súd zrušil uznesením č. k. 13 Co 341/00-118 zo 17. apríla 2002 označený rozsudok okresného súdu z 9. júna 1999 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Podpredseda okresného súdu pridelil 4. decembra 2002 vec   inému   senátu   a bola   jej   pridelená   sp.   zn.   25   C   899/02.   Okresný   súd   spojil   na pojednávaní 3. decembra 2003 na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 25 C 899/02 a sp. zn. 17 C 700/02, pričom toto konanie je vedené pod sp. zn. 25 C 899/02. Na okresnom súde   sa   ďalej   uskutočnilo   jedno   pojednávanie   vo   veci   27.   septembra   2004,   keď   po 3. decembri   2003   bolo   tri   razy   odročené   pre   neúčasť   žalobcu   i odporcu,   ako   aj   účasť sudkyne na školení (2. februára 2004, 29. marca 2004, 7. júna 2004), pričom 1. októbra 2004 bol vo veci vyhlásený rozsudok.

Ústavný   súd   vyhodnotil   z hľadiska   sťažnosti   sťažovateľa   obdobie   po   zrušení právoplatného rozsudku okresného súdu (od 15. júla 2002   do 1. októbra 2004) tak, že okresný súd bol nečinný počas roku 2003, keď iba v septembri nariadil pojednávanie na december, pričom vo zvyšnom období v zásade konal plynulo.

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že okresný súd v konaní vo veci sp. zn. 25 C 899/02 konal po vrátení veci so zbytočnými prieťahmi, aj so zreteľom   na to, že pôvodná   žaloba vo veci bola podaná okresnému   súdu   v roku   1999. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol, že v označenom konaní okresného súdu bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný   súd   v súlade   so   svojím   rozhodnutím   o porušení   základného   práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 25 C 899/02 konal bez zbytočných prieťahov, keďže v čase rozhodovania o sťažnosti jeho rozhodnutie vo veci samej ešte nebolo právoplatné.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Sťažovateľ požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 40 000 Sk, pričom svoju žiadosť odôvodnil tým, že v dôsledku postupu okresného súdu, ktorým došlo k prieťahom v konaní, sa ocitol v dlhodobej právnej neistote, postráda právnu ochranu a je dlhodobo frustrovaný a znechutený.

Ústavný súd však dospel k záveru, že vzhľadom na konkrétne okolnosti a povahu veci a na záver o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je samotné rozhodnutie o porušení týchto práv sťažovateľa a o uložení povinnosti okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov dostatočné. Z týchto dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené pod bodom 3 výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľovi vznikli v súvislosti s jeho zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátom JUDr. R. Ž. v sume 4 666 Sk (§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb),   pričom   vychádzal   z výšky   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok roku 2003, ktorá bola 13 602 Sk (pre účely odmeny za úkony po 1. januári 2004). Úhrada bola priznaná za jeden úkon vo výške 4 534 Sk zaokrúhlene a 136 Sk režijný paušál.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. januára 2005