znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 20/2025-7

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov Petra Molnára a Petra Straku (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp. zn. 1SprV/5/2024 z 13. septembra 2024 takto

r o z h o d o l :

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

2. Žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu bola 17. decembra 2024 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojich základných práv a slobôd napadnutým uznesením okresného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

2. Sťažovateľ podal v rámci konania o dedičstve po zosnulom poručiteľovi vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 10D/711/2023 námietku zaujatosti voči notárovi JUDr. Vladimírovi Telepčákovi. Sťažovateľ poukazoval na spôsob, akým sa ho snažil notár kontaktovať (prostredníctvom polície), a to napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že má platenú poštovú schránku – post box. Ďalej tvrdil, že v inom konaní ho dotknutý notár pred pracovníčkou notárskeho úradu označil za „iniciatívneho blbca“ a nevhodným spôsobom sa vyjadroval aj pri inom ich stretnutí.

3. O podanej námietke zaujatosti rozhodol okresný súd napadnutým uznesením tak, že notár JUDr. Vladimír Telepčák nie je vylúčený z dedičského konania. Poukázal na vyjadrenie notára, podľa ktorého sa mu najskôr zásielky vracali s tým, že adresát je neznámy. Prostredníctvom dožiadaní preto notár zistil kontakt na platený post box, adresu aj telefonický kontakt. Keďže sťažovateľ na telefonické volania nereagoval a napriek zásielkam odoslaným do post boxu sa na predvolania nedostavil, kontaktoval políciu, ktorá mu poskytla inú adresu, kde zásielky prevzal. Na udalosti spred niekoľkých rokov si nespomínal. Podľa súdu sťažovateľ neuviedol žiadne argumenty, ktoré by ho oprávňovali požadovať vylúčenie dotknutého notára z dedičského konania.

4. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti v podstate zhrnul svoju argumentáciu uvedenú v podanej námietke zaujatosti a tvrdí, že ním uvedené skutočnosti vyvolávajú pochybnosti o nezaujatosti dotknutého notára.

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania [§ 39 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)], všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

6. Vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje na účinnú ochranu základných práv a slobôd a na ktorých použitie sú sťažovatelia oprávnení podľa osobitných predpisov a akým je aj odvolanie vo veci samej, je jednou z podmienok prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda aj podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom. V prípade nesplnenia tohto postupu je dôvod konštatovať, že ústavná sťažnosť je neprípustná.

7. Podstata sťažnostných námietok spočíva v argumentácii týkajúcej sa možnej zaujatosti notára v dedičskom konaní, ktorého je sťažovateľ účastníkom. Samotná ústavná sťažnosť pritom smeruje proti rozhodnutiu súdu o tom, že dotknutý notár z dedičského konania napokon vylúčený nebol.

8. Proti napadnutému rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie, a to s poukazom na § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého možno podať odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu, len ak to zákon pripúšťa. Napriek tomu však možno konštatovať, že civilný mimosporový proces poskytuje sťažovateľovi v rámci riadneho opravného konania vo veci samej garanciu aj vo vzťahu k jej sťažnostnej argumentácii – inými slovami, námietky, ktoré uvádza v podanej ústavnej sťažnosti, môže ešte uplatniť v prípadnom odvolaní voči rozhodnutiu notára pri skončení dedičského konania. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej neprípustnosť.

9. Ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom prichádza do úvahy len v prípade, ak nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (§ 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Táto podmienka splnená nebola, a preto ústavný súd žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu nevyhovel. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, stratilo opodstatnenie rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2025

Ľuboš Szigeti

predseda senátu