znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 20/2015-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senátezloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa   spravodajkyňa)   a zo sudcovLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   NikoletouSekerákovou, Ulica 1. mája 18, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod sp.   zn.10 C 224/2009, za účasti Okresného súdu Bratislava I, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo

na

prerokovanie   veci   bez ⬛⬛⬛⬛ zbytočných prieťahov podľa čl. ⬛⬛⬛⬛ 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej ⬛⬛⬛⬛ republiky postupom Okresného ⬛⬛⬛⬛ súdu   Bratislava   I   v   konanívedenom   pod   sp.   zn.   10   C ⬛⬛⬛⬛ 224/2009 p o r u š e n é

b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I ⬛⬛⬛⬛ p r i k a z u j e,   aby   v   konaní ⬛⬛⬛⬛ vedenom   pod   sp.   zn. ⬛⬛⬛⬛ 10 C 224/2009   konal   bez ⬛⬛⬛⬛ zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Bratislava I j e ⬛⬛⬛⬛ p o v i n n ý uhradiť

trovy

právneho   zastúpenia   v   sume ⬛⬛⬛⬛ 275,94 € (slovom

dvestosedemdesiatpäť eur

a deväťdesiatštyri   centov)   na ⬛⬛⬛⬛ účet   jeho   právnej   zástupkyne ⬛⬛⬛⬛ JUDr.   Nikolety   Sekerákovej, ⬛⬛⬛⬛ Ulica 1.   mája   18,   Žilina,   do ⬛⬛⬛⬛ dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola4. decembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Nikoletou Sekerákovou,Ulica   1.   mája   18,   Žilina,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   právana prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresnýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 224/2009 o náhradu nemajetkovej ujmy.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza: „Sťažovateľ žalobou zo dňa 11. 11. 2009, podanou na Okresný súd Bratislava I dňa 01. 12. 2009 si ako žalobca uplatnil voči Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky ako žalovanému náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, konanie o ktorom je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod spis. zn. 10 C 224/2009.

Voči   vyššie   uvedenému   žalobnému   návrhu   nebolo   do   dnešného   dňa   meritórne rozhodnuté, pričom v decembri 2014 uplynulo päť rokov od podania žalobného návrhu a okresným súdom nebolo vydané ani prvostupňové rozhodnutie.

Sťažovateľ zastáva názor, že prejednávaná vec nie je natoľko skutkovo náročná, aby súdne   konanie   trvalo   niekoľko   rokov.   Naviac,   v   obdobných   veciach   už   súdy   meritórne rozhodovali.

Okresný   súd   Bratislava   I   prvé   pojednávanie   vytýčil   až   na   základe   urgencie sťažovateľa zo dňa 30. 09. 2011 na deň 30. 11. 2011, pričom za obdobie od podania žalobného návrhu do dňa podania urgencie, okresný súd vydal dňa 09. 12. 2009 uznesenie, ktorým vyzval sťažovateľa ako žalobcu, aby sa v zmysle § 115a O. s. p. vyjadril, či súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, resp. či sa práva na verejné prejednanie veci vzdáva a až po vyše desiatich mesiacoch dňa 25. 10. 2010 vyzval žalobcu k úhrade súdneho poplatku za návrh na začatie konania.

Okresný súd Bratislava I okrem pojednávania zo dňa 30. 11. 2011 vytýčil a skutočne pojednával len 06. 02. 2013.

Dňa   19.   02.   2013   podal   sťažovateľ   ako   žalobca   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní na Okresný súd Bratislava I, na ktorú okresný súd odpovedal listom zo dňa 15. 03. 2013. V sťažnosti na prieťahy v konaní zo dňa 19. 02. 2013 sťažovateľ okrem prieťahov v konaní poukázal aj na to, že už uhradil súdny poplatok cca 5.500 € (určený v nesprávnej výške – nález   ÚS   SR   IV.   ÚS   34/2014)   ako   aj   preddavok   na   trovy   konania   vo   výške   9.000   € (určený v rozpore so zmyslom ustanovenia § 141a OSP a v rozpore s nálezom ÚS SR ÚS 207/2012-27),   preto   má   právo   na   riadne   prejednanie   veci   a   včasné   rozhodnutie. Slovenská republika vyššie uvedené finančné prostriedky doteraz užíva, avšak meritórne rozhodnutie   sa   v súvislosti   s   rôznymi   podnetmi   odporcu   odďaľuje,   čím   je   sťažovateľovi spôsobovaná ďalšia majetková ujma.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   v   konaní   vedenom   na   Okresnom   súde Bratislava I, pod spis. zn. 10 C 224/2009 bolo porušené.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby v konaní vedenom pod spis. zn. 10 C 224/2009 konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   priznáva   sťažovateľovi   podľa   čl.   127   ods.   3   Ústavy   SR   finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 EUR, ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Bratislava I sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Ústavný súd priznáva odmenu a náhradu hotových výdavkov právnemu zástupcovi sťažovateľa   JUDr.   Nikolete   Sekerákovej,   Advokátska   kancelária   so   sídlom   1.   mája   18, 010 01 Žilina vo výške 284,08 EUR.“

Ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   uznesením   č.   k.   II.   ÚS   20/2015-10z 15. januára 2015 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákonaNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 25. februára2015   predsedníčku   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrila   k   otázke   vhodnosti   ústnehopojednávania, a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 18. marca 2015(sp. zn. Spr. 3165/2015, doručenom ústavnému súdu 26. marca 2015) okrem iného uviedla:«K samotnému priebehu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.   zn.   10   C/224/2009   uvádzam   vykonané   procesné   úkony   súdu   a   účastníkov   konania, a to od doručenia návrhu na začatie konania na tunajší súd dňa 02. 12. 2009. Návrhom sa navrhovateľ domáhal proti Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Vec bola dňa 02. 12. 2009 pridelená na rozhodnutie zákonnej sudkyni

.

Uznesením   č.   k.   10   C/224/2009-9   zo   dňa   09.   12.   2009   súd   vyzval   odporcu na vyjadrenie sa k návrhu.

Dňa 23. 12. 2009 zaslal navrhovateľ súdu vyjadrenie podľa § 115a O. s. p., v ktorom vyjadril svoj súhlas s rozhodnutím predmetnej veci bez nariadenia pojednávania.

Dňa 25. 10. 2010 vyzval súd navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Dňa 06. 12. 2010 podal odporca námietku zaujatosti zákonnej sudkyne z dôvodu, že zákonná sudkyňa podala rovnakú žalobu.

Dňa 22. 12. 2010 bol spis predložený na rozhodnutie o podanej námietke Krajskému súdu v Bratislave.

Dňa 07. 01. 2011 došlo do spisu vyjadrenie odporcu k žalobe, ktoré tunajší súd doposielal dňa 10. 01. 2011 za spisom na Krajský súd v Bratislave.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 26. 01. 2011 oznámil právny zástupca navrhovateľa, že mu bola udelená plná moc na zastupovanie pred tunajším súdom, v ktorom tiež uviedol skutočnosť, že dňa 24. 01. 2011 prevodným príkazom navrhovateľ uhradil súdny poplatok za podaný návrh.

Dňa 31. 01. 2011 Krajský súd v Bratislave vrátil spis bez rozhodnutia o podanej námietke   zaujatosti   z   dôvodu,   že   táto   neobsahuje   jednu   z   požadovaných   zákonných náležitostí.

Dňa   04. 04. 2011   zaslal   navrhovateľ   svoje   vyjadrenie   k   odporcovmu   vyjadreniu k žalobe.

Dňa 04. 10. 2011 súd nariadil termín pojednávania na deň 30. 11. 2011 o 10:30 hod. Žiadosťou doručenou tunajšiemu súdu 05. 10. 2011 navrhovateľ požiadal o skoré vytýčenie termínu pojednávania.

Súd na pojednávaní konanom dňa 30. 11. 2011 uznesením pripustil zmenu žalobného návrhu. Na uvedenom pojednávaní sa zúčastnila aj verejnosť, ktorá na otázku navrhovateľa, či   si   pojednávanie   aj   nahráva   uviedla,   že   si   pojednávanie   nahrávala.   Po   zistení   tejto skutočnosti súd poučil verejnosť nahrávajúcu si pojednávanie o tom, že nahrávku nebude môcť použiť vzhľadom na obsah výpovede navrhovateľa. Následne súd pojednávanie odročil na termín 07. 05. 2012 o 10:30 hod. Súd určil navrhovateľovi lehotu 60 dní na predloženie listinných dôkazov špecifikovaných v zápisnici.

Dňa 12. 12. 2011 zaslal p. ⬛⬛⬛⬛ žiadosť o súhlas s použitím zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 30. 11. 2011 na základe poučenia sudcu. Súd ešte toho istého dňa zaslal p. odpoveď na jeho žiadosť, v ktorej vyjadril svoj nesúhlas s použitím zvukového záznamu z uvedeného pojednávania.

Dňa 13. 01. 2012 navrhovateľ predložil súdu listinné dôkazy. Dňa   07. 05. 2012   súd   odročil   pojednávanie   na   neurčito   z   dôvodu   potreby rozhodnutia   o   návrhu   odporcu   na   zloženie   preddavku   na   trovy   konania   doručeného tunajšiemu súdu dňa 04. 05. 2012.

Dňa   09. 05. 2012   bola   súdu   doručená   žiadosť   o   odročenie   pojednávania z vytýčeného na 07. 05. 2012 spolu s jeho návrhom na zloženie preddavku na trovy konania. Uznesením č. k. 10 C/224/2009-325 zo dňa 10. 05. 2012 súd uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania.

Dňa   06. 06. 2012   navrhovateľ   oznámil   súdu   splnenie   povinnosti   uloženej mu horeuvedeným uznesením a požiadal o vytýčenie pojednávania.

Dňa 20. 11. 2012 súd vytýčil termín pojednávania na 06. 02. 2013 o 13:00 hod. Dňa 27. 11. 2012 podal navrhovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú následne dňa 03. 12. 2012 vzal späť ako nedôvodnú.

Dňa 06. 12. 2012 zaslal navrhovateľ svoje ďalšie listinné dôkazy. Na pojednávaní konanom dňa 06. 02. 2013 súd uznesením odročil pojednávanie na termín 27. 02. 2013 o 12:15 hod.

Podaním   doručeným   súdu   dňa   11.   02.   2013   odporca   doplnil   svoje   vyjadrenie k žalobe,   podal   návrh   na   prerušenie   konania   a   požiadal   o   odročenie   pojednávania nariadeného na 27. 02. 2013 o 12:15 hod.

Dňa 12. 02. 2013 súd prostredníctvom elektronickej pošty oznámil navrhovateľovi, že pojednávanie vytýčené na deň 27. 02. 2013 bude odročené z dôvodu žiadosti odporcu o prerušenie konania.

Dňa   20.   02.   2013   zaslal   navrhovateľ   súdu   podanie,   v   ktorom   sa   vyjadril k navrhnutému   prerušeniu   konania,   žiadal   návrh   zamietnuť   a   vytýčiť   pojednávanie čo najskôr.

Dňa 21. 02. 2013 podal navrhovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá mu bola vrátená z dôvodu jej neprípustnosti.

Súd   dňa   25.   02.   2013   požiadal   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   už   len „ÚS SR“)   o   informáciu,   či   konanie   vedené   na   ÚS   SR   pod   spis.   zn.   II.   ÚS   16/2011 je právoplatne   skončené   a   o   prípadné   zaslanie   právoplatného   konečného   rozhodnutia z dôvodu,   že   daná   informácia   je   potrebná   k   rozhodnutiu   súdu   o   návrhu   odporcu na prerušenie konania.

Dňa 27. 02. 2013 súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu potreby rozhodnúť o procesnom návrhu odporcu na prerušenie konania.

Dňa 18. 03. 2013 súd vyzval navrhovateľa na vyjadrenie sa k uvedenému návrhu odporcu.

Dňa 18. 03. 2013 obdržal tunajší súd odpoveď ÚS SR, ktorou mu tento oznámil, že vec vedená pod spis. zn. II. ÚS 16/2011 bola na predbežnom prerokovaní v senáte 18. 01. 2011 prijatá na ďalšie konanie, teda ku dňu 11. 03. 2013 nebolo vo veci in meritum rozhodnuté.

Uznesením   č.   k.   10   C/224/2009-390   zo   dňa   07.   05.   2013   súd   prerušil   konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na ÚS SR pod spis. zn. II. ÚS 16/2011. Dňa 09. 09. 2013 súd požiadal ÚS SR o oznámenie stavu konania. Dňa 26. 09. 2013 podal odporca námietku zaujatosti zákonnej sudkyne z dôvodu, že aj ona si podala tzv. antidiskriminačnú žalobu.

Dňa 30. 09. 2013 ÚS SR odpovedal na žiadosť tunajšieho súdu s tým, že konanie vedené pod spis. zn. II. ÚS 16/2011 nebolo ku dňu 24. 09. 2013 písomne vyhotovené. Dňa   22.   10.   2013   súd   opätovne   požiadal   ÚS   SR   o   oznámenie   stavu   konania a prípadné zaslanie právoplatného rozhodnutia.

Dňa 18. 11. 2013 ÚS SR odpovedal, že rozhodnutie ešte nebolo ku dňu 11. 11. 2013 písomne vyhotovené.

Dňa 13. 01. 2014 súd opäť požiadal ÚS SR o zaslanie právoplatného rozhodnutia v konaní II. ÚS 16/2011.

Dňa 21. 02. 2014 ÚS SR zaslal právoplatné rozhodnutie na CD nosiči (uvedené rozhodnutie – nález ÚS SR spis. zn. II. ÚS 16/2011 nadobudol právoplatnosť 06. 02. 2014). Z dôvodu podaného návrhu na disciplinárne potrestanie zákonnej sudkyne bol spis zn. 10 C/224/2009 dňa 10. 02. 2014 zaslaný Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, odkiaľ sa vrátil až dňa 12. 02. 2015.

Dňa 04. 09. 2014 podal navrhovateľ návrh na vrátenie preddavku na trovy konania a návrh na vrátenie preplatku na súdnom poplatku.

Dňa   09.   02.   2015   bola   na   tunajší   súd   doručená   sťažnosť   navrhovateľa,   ktorou namietal prieťahy v konaní, nakoľko doposiaľ nebolo rozhodnuté vo veci samej a ani o jeho návrhoch   na   vrátenie   časti   súdneho   poplatku   a   vrátenie   preddavku   na   trovy   konania. Uvedená   sťažnosť   bola   predsedníčkou   Okresného   súdu   Bratislava   I   vyhodnotená   ako čiastočne dôvodná a vec spis. zn. 10 C/224/2009 bola zaradená medzi sledované veci s režimom kontroly úkonov v spise každé tri mesiace.

Dňa 20. 02. 2015 bol spis predložený predsedníčke Okresného súdu Bratislava I na rozhodnutie a pridelenie veci inému zákonnému sudcovi s poukazom na nález ÚS SR spis. zn. II. ÚS 16/2011-18 zo dňa 11. 09. 2013.

Ako uvádza sťažovateľ v ústavnej sťažnosti, dňa 19. 02. 2013 bola Okresnému súdu Bratislava   I   doručená   sťažnosť,   podaná   z   dôvodu   namietania   prieťahov   v   konaní   veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod spis. zn. 10 C 224/2009. Predmetná sťažnosť bola vtedajšou predsedníčkou súdu vyhodnotená ako neprípustná, nakoľko ňou sťažovateľ namietal postup zákonného sudcu vo veci. Uvedená sťažnosť bola navrhovateľovi vrátená v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach.

K veci samej si dovolím poukázať na to, že na celkovú dĺžku konania mali vplyv rôzne podania   účastníkov   konania,   o   ktorých   bolo   potrebné   rozhodnúť   (námietka   zaujatosti zákonnej sudkyne, zmena žalobného návrhu, návrh na zloženie preddavku na trovy konania, návrh na prerušenie konania). Navyše bolo konanie dňa 07. 05. 2013 prerušené z dôvodu, že na ÚS SR bolo vedené konanie spis. zn. II. ÚS 16/2011, v rámci ktorého mal ÚS SR zodpovedať otázku, či sudca, ktorý si sám podal tzv. antidiskriminačnú žalobu je vylúčený z pojednávania   antidiskriminačných   žalôb   svojich   kolegov   alebo   nie.   Následne   súd niekoľkými svojimi žiadosťami dopytoval ÚS SR na oznámenie stavu konania. Až dňa 21. 02. 2014 ÚS SR zaslal tunajšiemu súdu jeho rozhodnutie na CD nosiči (právoplatné dňa 06. 02. 2014). Tak ako to vyplýva z vyjadrenia zákonnej sudkyne, z dôvodu, že voči nej Verejný ochranca práv podal koncom roka 2013 návrh na disciplinárne potrestanie, ktoré zdôvodnil odmietnutím udelenia súhlasu k použitiu nahrávky vyhotovenej verejnosťou na pojednávaní konanom dňa 30. 11. 2011, bol spis dňa 28. 11. 2013 predložený k Spr. 623/2013, do oddelenia bol vrátený dňa 09. 01. 2014 a následne dňa 10. 02. 2014 opätovne zapožičaný k tej istej Spr. a odoslaný na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Spis bol súdu vrátený až dňa 12. 02. 2015. Z týchto dôvodov nebolo ani rozhodnuté o procesných návrhoch navrhovateľa na vrátenie časti zaplateného súdneho poplatku a na vrátenie preddavku na trovy konania zo dňa 04. 09. 2014.

Navyše odo dňa podania sťažnosti predsedovi súdu (09. 02. 2015), vedenej pod Spr. 2025/2015, ktorou sťažovateľ namietal prieťahy v konaní veci vedenej na tunajšom súde pod spis. zn. 10 C/224/2009 neuplynula dostatočná doba, počas ktorej by predseda súdu mohol zjednať nápravu vo vzťahu k namietanému porušeniu práva účastníka konania. Záverom   si   dovoľujem   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   požiadať,   aby   pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy vyššie uvedené objektívne dôvody a aby sťažovateľovi nepriznal finančné zadosťučinenie v plnej výške.» Predsedníčka okresného súdu súčasne pripojila k svojmu vyjadreniu aj vyjadrenie zákonnejsudkyne k predmetnej veci. Zákonná sudkyňa v ňom uviedla tie isté skutočnosti o priebehukonania   vedeného   vo   veci   pod   sp.   zn.   10   C   224/2009,   ktoré   sú   uvedenéaj v zovšeobecnenom citovanom vyjadrení predsedníčky okresného súdu. Z jeho obsahudoplňujúco vyplýva, že uznesenie okresného súdu č. k. 10 C 224/2009-390, ktorým prerušilkonanie v napadnutej veci, nadobudlo právoplatnosť 1. júna 2013.

Predsedníčka okresného súdu súčasne ústavnému súdu oznámila, že súhlasí s tým,aby ústavný súd upustil od ústneho prerokovania prijatej sťažnosti.

Ústavný   súd   vyzval   26.   marca   2015   aj   právnu   zástupkyňu   sťažovateľa,   aby   savyjadrila k stanovisku okresného súdu, ako aj k otázke nariadenia verejného pojednávania.Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   vo   svojom   vyjadrení   z   10.   apríla   2015,   doručenomústavnému súdu 14. apríla 2015, okrem iného uviedla:

„... Sťažovateľ   v   celom   rozsahu   zotrváva   na   dôvodoch   podanej   sťažnosti   proti porušovaniu základných práv a slobôd vyplývajúcich z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.   O   dôvodnosti   podanej   sťažnosti   svedčí   samotné   vyjadrenie   Okresného   súdu Bratislava   I   zo   dňa   18.   03.   2015,   v   ktorom   nenamieta   finančné   zadosťučinenie pre sťažovateľa,   len   žiada   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky,   nepriznal   finančné zadosťučinenie v plnej výške.

Opätovne poukazujeme na tú skutočnosť, že sťažovateľ už uhradil súdny poplatok cca 5.500 EUR, ako aj preddavok na trovy konania vo výške 9.000 EUR, preto má právo na riadne   prejednanie   veci   a   včasné   rozhodnutie.   Slovenská   republika   vyššie   uvedené finančné prostriedky doteraz užíva, avšak meritórne rozhodnutie sa v súvislosti s rôznymi podnetmi odporcu odďaľuje, čím je sťažovateľovi spôsobovaná ďalšia majetková ujma.“

Sťažovateľ súčasne oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústnehopojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   využil   možnosť   podľa   §   30   ods.   2   zákonao ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru,že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   sa   svojou   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   základného   právapodľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorouúčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcejsa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnomkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konaniaobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vetyOSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhovtak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, abysa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,predseda   senátu   alebo   samosudca   spravidla   oznámi   deň,   kedy   sa   bude   konať   novépojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02,   IV.   ÚS   74/02,   III.   ÚS   247/03,IV. ÚS/272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotnéhosúdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu navrhovateľa(sťažovateľa) ako sudcu Okresného súdu Žilina o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazochza obdobie rokov 2004 až 2009 proti Slovenskej republike, Ministerstvu spravodlivostiSlovenskej republiky (diskriminačná žaloba). Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktoráv čase podania návrhu netvorila (a ani v súčasnosti netvorí) štandardnú súčasť rozhodovacejčinnosti všeobecných súdov a aj s prihliadnutím na túto skutočnosť ju možno hodnotiťako právne   zložitú.   Pokiaľ   ide   o   faktickú   zložitosť   veci,   táto   sa   v doterajšom   priebehukonania nepreukázala. Podľa názoru ústavného súdu nemožno hovoriť o takej zložitosti veci,ktorou by bolo možné odôvodniť doterajší neprimerane dlhý čas konania okresného súdu,t. j. obdobie viac ako päť rokov (po uplynutí ktorej neprijal rozhodnutie vo veci samej).

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočnýchprieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako   účastníka namietanéhosúdneho konania v procesnom postavení žalobcu. Ústavný súd zastáva názor, že správaniesťažovateľa   v   napadnutom   konaní   malo   čiastočný   vplyv   na   doterajšiu   dĺžku   konania.Sťažovateľ procesnými úkonmi na jednej strane reagoval až na výzvy okresného súdu, ajkeď v určenej lehote (zaplatenie súdneho poplatku, predloženie listinných dôkazov, zloženiepreddavku na trovy konania), na druhej strane sa s výnimkou pojednávania uskutočneného30.   novembra   2011   nezúčastnil   na   ďalších   pojednávaniach,   ktoré   okresný   súd   nariadilna 7. máj   2012   (nezúčastnil   sa   ani   jeho   právny   zástupca),   6.   február   2012   (na   tomtopojednávaní právny zástupca sťažovateľa uviedol, že súhlasí, aby okresný súd ďalej konalaj bez prítomnosti sťažovateľa, resp. jeho právneho zástupcu), resp. 27. február 2013.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní došlok zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu.

Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrenia predsedníčky okresného súduústavný súd zistil, že okresnému súdu bol návrh sťažovateľa na začatie konania o náhradunemajetkovej ujmy proti Slovenskej republike doručený 2. decembra 2009.

Okresný   súd   v   doterajšom   priebehu   konania   nariadil   celkovo   štyri   pojednávaniavo veci sťažovateľa (30. november 2011, 7. máj 2012, 6. február 2013 a 27. február 2013). Znich   malo   meritórny   význam   pojednávanie   uskutočnené   30.   novembra   2011   za   účastinavrhovateľa   i   odporcu.   Okresný   súd   v   období   od   začatia   konania   do   7.   mája   2012s výnimkou niekoľkých mesiacov v roku 2011 pred prípravou prvého pojednávania (apríl –október 2011) a v roku 2012, po druhom pojednávaní (v období jún – november 2012),konal vo veci plynulo.

Okresný   súd   ďalej   na   základe   procesného   návrhu   odporcu   v   konaní   uznesenímč. k. 10 C 224/2009-390 zo 7. mája 2012 prerušil označené konanie až do právoplatnéhoskončenia konania vedeného ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 16/2011. Rozhodnutiev označenom   konaní   ústavného   súdu   nadobudlo   právoplatnosť   6.   februára   2014   a   bolozaslané   aj   okresnému   súdu   v   súvislosti   s   prerušením   konania   vedeného   týmto   súdompod sp. zn. 10 C 224/2009.

V rámci pokračovania v konaní okresný súd zohľadnil podaný návrh na disciplinárnepotrestanie   zákonnej   sudkyne   a   zaslal   22.   februára   2014   spis   sp.   zn.   10   C   224/2009Najvyššiemu   súdu   Slovenskej republiky   (ďalej len   „najvyšší súd“).   Najvyšší   súd   vrátil12. februára 2015 predmetný spis okresnému súdu.

Okresný súd ďalej rozhodol opatrením z 23. marca 2015 o pridelení spisu sp. zn.10 C 224/2009 novému zákonnému sudcovi.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľačl. 48 ods. 2 ústavy môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale ajjeho   neefektívnou,   resp.   nesústredenou   činnosťou,   teda   takým   konaním,   ktoré   nevedieefektívne   k   odstráneniu   právnej   neistoty   účastníkov   konania   v   primeranom   čase(m. m. napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Ústavný súd dospel k záveru, že so zreteľom na doterajší priebeh dĺžku napadnutéhokonania (viac ako päť rokov), v ktorom dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej,došlo v konaní okresného súdu sp. zn. 10 C 224/2009 jeho čiastočne neefektívnou činnosťouv priebehu rokov 2011 a 2012 k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základnéhopráva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osobypodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatreniealebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznaťtomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie. V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd prikázalokresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 224/2009 konal bez zbytočnýchprieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodovsa ho domáha.   Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o   ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodneo priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   aleboslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnostirozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiada   aj   o priznanie   primeraného finančného   zadosťučinenia   v sume10 000 €, pričom svoj návrh odôvodňuje tým, že „V sťažnosti na prieťahy v konaní zo dňa 19. 02. 2013 sťažovateľ okrem prieťahov v konaní poukázal aj na to, že už uhradil súdny poplatok cca 5.500 € (určený v nesprávnej – vyššej výške – nález ÚS SR IV. ÚS 34/2014) ako   aj   preddavok   na   trovy   konania   vo   výške   9.000   €   (určený   v   rozpore   so   zmyslom ustanovenia § 141a OSP a v rozpore s nálezom ÚS SR ÚS 207/2012-27), preto má právo na riadne   prejednanie   veci   a   včasné   rozhodnutie.   Slovenská   republika   vyššie   uvedené finančné prostriedky doteraz užíva, avšak meritórne rozhodnutie sa v súvislosti s rôznymi podnetmi odporcu odďaľuje, čím je sťažovateľovi spôsobovaná ďalšia majetková ujma... Vzhľadom na vyššie okolnosti... V danom prípade Okresný súd Bratislava I sťažovateľovi zabraňuje v relevantnej a dôslednej právnej ochrane svojho práva.“.

S prihliadnutím na doterajší priebeh konania (prerušenie konania, čiastočný vplyvsťažovateľa   na   doterajšiu   dĺžku   konania,   obdobia   opakovanej   krátkodobej   nečinnostiokresného súdu) ústavný súd vyslovil porušenie v sťažnosti označených práv sťažovateľabez priznania mu finančného zadosťučinenia.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré muvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. NikoletouSekerákovou.   Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   môžev odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorémuúčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernejmesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za   I.   polrok   2013,ktorá bola   804   €.   Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   prípravazastúpenia a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b)vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenácha náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov(ďalej len „vyhláška“) vykonané v roku 2014, a to za každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu260,32 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavujecelkovú sumu 275,94 €. Za tretí úkon úhradu trov konania sťažovateľovi nepriznal, pretožepodľa jeho názoru tento úkon neprispel k ďalšiemu objasneniu veci.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohtorozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2015