znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 20/2011-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia základných   práv podľa   čl.   46   ods.   1, čl.   47   ods.   2   a   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 110/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. decembra 2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia   základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   1,   čl.   47   ods.   2   a   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 110/2006.

Zo sťažnosti a z predloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému súdu   4.   decembra   2006   žalobu   o ochranu   osobnosti   a náhradu   škody   proti   žalovanej JUDr. A. P., zástupkyni Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Okresný súd žalobu uznesením č. k. 22 C 110/06-48 z 25. júna 2008 odmietol podľa § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na to, že sťažovateľ napriek výzve súdu v určenej lehote neodstránil jej nedostatky. Proti označenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 8 Co 200/2008-53 z 30. januára 2009 tak, že napadnuté   uznesenie   súdu   prvého   stupňa   potvrdil.   Proti   uzneseniu   krajského   súdu z 30. januára 2009 podal sťažovateľ dovolanie a súčasne požiadal o ustanovenie právneho zástupcu pre dovolacie konanie. O návrhu sťažovateľa rozhodol okresný súd uznesením č. k. 22 C 110/2006-74 z 5. marca 2010, ktorým mu neustanovil zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie. Na základe odvolania podaného sťažovateľom krajský súd svojím uznesením č. k. 8 Co 169/2010-88 z 30. júna 2010 napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Žaloba   22C/110/2006   bola   podaná   na   Okresnom   súde...   pre   4-rokmi   a   súd   sa nezaoberal ničím iným, iba marením konania 4-roky....

Vec   sa   bez   verejného   prerokovania   dostala   do   štádia   dovolania,   ktoré   zákonná sudkyňa zmarila tým, že sťažovateľovi odmietla ustanoviť advokáta na dovolacie konanie, opäť   protizákonným spôsobom,   pretože sťažovatel   má pre   zlý   sociálny status právo   na ustanovenie advokáta...

Predseda   súdu   vyhodnotil   sťažnosť   na   zbytočné   prieťahy   ako   dôvodnú   dňa 14.04.2010, ale zbytočné prieťahy v konaní neboli odstránené a tým aj právna neistota.... Odvolací súd potvrdil chybné rozhodnutie prvostupňovéhoho súdu ďalším chybným uznesením 8Co/169/2010-88 z dňa 30.06.2010, doručené po zbytočných prieťahoch dňa 03.09.2010....“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„... Okresný súd Bratislava I porušuje základné práva garantované čl.46 ods.1, čl.47 ods.2, čl.48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a čl.6 ods.1 a čl.13 Dohovoru.

...   Ústavný   súd   zrušuje   uznesenie   8Co/200/2008-53   odvolacieho   súdu   z   dňa 30.01.2009   a   uznesenie   22C/110/06-48   Okresného   súdu   Bratislava   I,   nakoľko   toto rozhodnutie porušuje cl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky.

Ústavný súd zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava I 22C/110/2006-74 a vec vracia na ďalšie konanie.

... Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 4.000 EUR (po predchádzajúcich deliktoch - III.ÚS 338/04, III.ÚS 241/05, II.ÚS 375/10) v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V   prípade   omeškania   je   Okresný   súd   BA   I   povinný   zaplatiť   úroky   z   omeškania vo výške   200   EUR   denne   za   každý   deň   omeškania   od   dňa   povinnosti   zaplatiť   do zaplatenia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol urážlivé výroky na adresu okresného súdu a krajského súdu, ako aj výroky dehonestujúce činnosť zástupkyne Slovenskej republiky pred ESĽP:

„Konanie sudcov je čisto prejavom falošnej kolegiality a odmietanie konať proti kolegyni, ktorá porušovala morálku a česť pri výkone ÚRADNEJ POVINNOSTI spôsobom používania klamstiev a špinavého ohovárania sťažovateľa pred Európskym súdom... Vyššia súdna úradníčka, agresívna a ambiciózna Mgr. J. G... neustanovila advokáta na dovolacie konanie, ktoré týmto mafianskym spôsobom zmarila  ... nakoľko sťažovatel má pre zlý sociálny status právo na ustanovenie advokáta na dovolacie konanie... Nemá povinnosť znášať hnusné rozhodnutia proti Dohovoru od akejsi G., ktorá si zaumienila škodiť a páchať trestnú činnosť podľa § 326 Tr.z. - zneužívať právomoci.“

Na adresu sudcov ústavného súdu sťažovateľ uviedol: „Ústavný   súd   sa   opakovanej   sťažnosti   podanej   dňa   25.01.2010   nevenuje   a   tak porušuje Ústavu Slovenskej republiky pre darebáctvo sudcov Ústavného súdu.... ústavní sudcovia sa vyžívajú na odmietaní dôvodných sťažností a umožňujú spôsobovať bezprávie. Buďte   si   istí   ústavní   sudcovia,   nemám   záľubu   v   písaní   sťažností,   ani   nemám   radosť z čítatnia Vašich urážok smerujúcich na moju osobu od Vás z pozície nadprirodzených bytostí, hoci príliš často preukazujete mizériu ducha a primitivitu.“

Podanie sťažovateľa doručené ústavnému súdu obsahuje urážlivé výroky na adresu okresného   súdu,   krajského   súdu,   sudcov   ústavného   súdu,   ako   aj   na   adresu   zástupkyne Slovenskej republiky pred ESĽP s cieľom dehonestovať súdnictvo v Slovenskej republike.

Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru ESĽP, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 1 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý   jazyk“   (Řehák   v. Česká   republika,   No.   67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

V prípade hrubo neslušného a urážlivého obsahu návrhu môže byť návrh odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitosti, ak záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými vo svojom   podaní   prekročil   hranicu   normálnej   kritiky,   hrubo   uráža   celý   súdny   stav, a to v rozpore   s princípmi   zachovávania   úcty   k   ústavnému   súdu   a   sudcom   všeobecných súdov.

Správanie   sťažovateľa   podľa   názoru   ústavného   súdu   možno   označiť   za   zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a na okolnosti prípadu ústavný súd podľa § 25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitosti, ktorých súčasťou je aj primeraná slušnosť.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   sťažovateľa   bola   odmietnutá   ako   celok,   bolo   bez právneho významu rozhodovať o žiadosti   sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2011