znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 20/09-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21.   januára   2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   E.,   spol.   s   r.   o.,   B.,   právne   zastúpenej advokátom JUDr. T. S., T.,   vo veci namietaného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 23 Cb 223/02 a sp. zn. 44 Cb 20/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti E., spol. s r. o., o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. decembra 2008 doručená sťažnosť spoločnosti E., spol. s r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 23 Cb 223/02 a sp. zn. 44 Cb 20/07. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 19. decembra 2008.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   rozsudkom   okresného   súdu   č.   k.   23   Cb   223/02-116 z 3. apríla 2006 bola sťažovateľka ako žalovaná zaviazaná zaplatiť správcovi konkurznej podstaty úpadcu D., a. s. (ďalej len „žalobca“), sumu 128 603 Sk s úrokom z omeškania v ročnej výške 17,6 % od 1. marca 2000 až do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 29 896   Sk.   Na   základe   odvolania   sťažovateľky   rozsudkom   Krajského   súdu   v Bratislave (ďalej   len   „krajský   súd“)   č.   k.   2   Cob   150/2006-152   z 23.   januára   2007   bol   rozsudok okresného   súdu   potvrdený,   pričom   sťažovateľka   bola   zaviazaná   na   náhradu   trov odvolacieho konania v sume 4 714 Sk. Rozsudok krajského súdu bol právnemu zástupcovi sťažovateľky doručený 23. februára 2007. Uvedenými rozsudkami všeobecné súdy neuznali sťažovateľkou   tvrdenú   neplatnosť   poistnej   zmluvy,   a preto   ju   zaviazali   na   úhradu požadovanej istiny.

Po   právoplatnom   skončení   konania   konateľ   sťažovateľky   získal   listinný   doklad z 19. júla 1999 označený ako „Výpoveď poistnej zmluvy“, ktorý predtým nemal k dispozícii. Na jeho základe sťažovateľka požiadala o obnovu konania. Uznesením okresného súdu č. k. 44 Cb 20/07-21 bol návrh na obnovu konania zamietnutý s tým, že uvedený nový dôkaz nie je spôsobilým dôvodom na povolenie obnovy konania. Na základe odvolania sťažovateľky uznesením   krajského   súdu   č.   k.   1   Cob   192/2007-36   z 26.   marca   2008   bez   nariadenia pojednávania bolo uznesenie okresného súdu potvrdené. Uznesenie krajského súdu bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky doručené 7. mája 2008. Proti uzneseniu krajského súdu podala   sťažovateľka   dovolanie,   ktoré   bolo   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   sp.   zn.   5   Obdo   25/2008   z 30. septembra   2008 odmietnuté ako neprípustné. Uznesenie bolo doručené 26. novembra 2008.

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn. 23 Cb 223/02 a sp. zn. 44 Cb 20/07 s tým, aby rozsudok okresného súdu z 3. apríla 2006 v spojení s rozsudkom krajského súdu z 23. januára 2007, ako aj uznesenie okresného súdu zo 4. septembra 2007 v spojení s uznesením krajského súdu z 26. marca 2008 boli zrušené a veci vrátené na ďalšie konanie. Požaduje tiež náhradu trov právneho zastúpenia advokátom v sume 6 732 Sk.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Sťažovateľka   namieta   porušenie   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   v dvoch konaniach vedených okresným súdom. Pritom je zrejmé, že konanie vedené pod sp. zn. 23 Cb 223/02 bolo právoplatne skončené doručením rozsudku krajského súdu, k čomu došlo ešte 23. februára 2007. Konanie vedené pod sp. zn. 44 Cb 20/07 bolo právoplatne skončené doručením uznesenia krajského súdu 7. mája 2008.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu až 19. decembra 2008, stalo sa tak dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť by bola včas podaná, keby smerovala proti uzneseniu   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   5   Obdo   25/2008   z 30.   septembra   2008,   keďže   toto uznesenie bolo doručené 26. novembra 2008. Sťažovateľka však toto uznesenie sťažnosťou nenapáda, čo je zrejmé z petitu sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2009