znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 20/07-63

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21.   februára   2008 v senáte   zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Ľudmily Gajdošíkovej o sťažnosti PhDr. A. A., R., zastúpeného advokátom Mgr. G. G., G., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 2 K 364/98 takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   PhDr.   A.   A.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 2 K 364/98 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Krajskému   súdu   v Košiciach   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   2   K 364/98 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. PhDr. A. A. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Krajský súd v Košiciach p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. PhDr. A. A. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 444 Sk (slovom   deväťtisíc   štyristoštyridsaťštyri   slovenských   korún),   ktoré   je   Krajský   súd v Košiciach p o v i n n ý   vyplatiť na účet advokáta Mgr. G. G., G., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 20/07-45 z 13. septembra 2007 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť PhDr. A. A., R. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 K 364/98.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 2 K 364/98 krajský   súd   uznesením   č.   k.   2   K   364/98-5   z 19.   októbra   1998,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť   17.   novembra   1998,   vyhlásil   konkurzné   konanie   na   majetok   spoločnosti A., a. s.,   K.   (ďalej   len   „úpadca“).   Podľa   tvrdení   sťažovateľa   krajský   súd   ako   súd vykonávajúci dozor nad činnosťou správcu konkurznej podstaty neefektívne využíva svoje oprávnenia   konkurzného   súdu   voči   správcovi   konkurznej   podstaty   v záujme   urýchlenia konkurzného   konania   a súčasne   je   jeho   činnosť   neefektívna,   pretože   „Ako   vyplýva   zo spisovného materiálu nachádzajúceho sa na krajskom súde v Košiciach, tak do 28. 05. 2007 (právny zástupca sťažovateľa vtedy nahliadol do spisu, pozn.) sa v ňom nenachádzal ani súpis majetku úpadcu tvoriaceho   konkurznú podstatu.   Čiže   ani   samotný konkurzný súd nemá prehľad o tom čo v skutočnosti konkurznú podstatu tvorí, tak ako môže uskutočňovať nad   priebehom   konkurzného   konania   účinnú   kontrolu   a efektívny   dohľad“. V dôsledku uvedeného   postupu   krajského   súdu   malo   podľa   sťažovateľa   dôjsť   k poručeniu   jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorého ochrany sa sťažovateľ domáhal aj opakovanými sťažnosťami na prieťahy v konaní adresovanými predsedovi krajského súdu, pričom v liste z 30. mája 2003 predseda krajského súdu priznal existenciu prieťahov v označenom konkurznom konaní, avšak ich vznik zdôvodnil „nadmernou preťaženosťou sudcov konkurzného úseku na súde“.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: «V   zmysle   §   17   ods.   2   zákona   č.   328/1991   Zb.   o   konkurze   a vyrovnaní   v   znení neskorších   predpisov,   ak konkurz navrhuje   dlžník,   predloží   zoznam aktív a   pasív   spolu s návrhom na konkurz. Zo spisového materiálu ku konkurznému konaniu nie je možné zistiť či   takýto   súpis   zo   strany   úpadcu   bol   predložený,   nakoľko   v   spisovom   materiály sa nenachádza. V zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších   predpisov,   je   úpadca   povinný   takýto   zoznam   predložiť   na   základe   výzvy konkurzného súdu alebo správcu konkurznej podstaty, avšak ani takáto výzva sa v spisovom materiály nenachádza.

V   zmysle   §   18   ods.   1   zákona   č.   328/1991   Zb.   o   konkurze   a   vyrovnaní   v   znení neskorších predpisov, je správca konkurznej podstaty povinný uskutočniť podľa pokynov konkurzného   súdu,   a to práve na základe zoznamu uvedeného   vyššie,   súpis   konkurznej podstaty. Ani o takomto úkone, či už zo strany konkurzného súdu alebo správcu konkurznej podstaty, nie je v spisovom materiály žiaden podklad, dôkaz.

Čo   sa   týka   prieskumného   pojednávania   tak   zákon   č.   328/1991   Zb.   o   konkurze a vyrovnaní   v   znení   neskorších   predpisov,   presne   stanovuje   lehotu   v   akej   sa   má   toto pojednávanie konať (§ 21 ods. 1. zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov). Tento termín viaže na konanie prvej schôdze veriteľov a to tým spôsobom, že sa má konať najneskôr v deň konania prvej schôdze veriteľov, t. j. najneskôr 80   dní   odo   dňa   vyhlásenia   konkurzu.   Táto   zákonná   požiadavka   opäť   nebola   zo   strany konkurzného súdu dodržaná a prieskumné pojednávanie sa uskutočnilo až dňa 13. 12. 2000, t. j. viac ako dva roky po vyhlásení konkurzu, pritom zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní   v   znení   neskorších   predpisov,   viaže   na   konanie   prípravného   pojednávania ďalšie   procesné   úkony,   ktoré   majú   napomôcť   k   zefektívneniu   a   rýchlemu   priebehu konkurzného konania.

Konkurzný súd v zmysle § 12 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších   predpisov,   vykonáva   dohľad   na   činnosťou   správcu   konkurznej   podstaty a samotným priebehom konkurzného konania. § 12 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, znie: „Súd je oprávnený vyžiadať si od správcu správu a vysvetlenie, nahliadať do jeho účtov a vykonávať potrebné zisťovania. Správcovi môže uložiť, aby si vyžiadal na určité otázky názor veriteľského výboru alebo správcovi môže   dať   pokyny   sám.“   Prijatím   nového   zákona   č.   7/2005   Z.   z.   o   konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právo dohľadu konkurzného súdu nad činnosťou správcu konkurznej podstaty a priebehu konkurzného konania ostalo zachované, a je uvedené v § 41, ktorý znie: „Súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.“ (...)

Na základe spisového materiálu Krajského súdu v Košiciach vo veci 2 K 364/98 Vám oznamujeme,   že   v   rámci   tohto   konkurzného   konania   neboli   podané   žiadne   incidenčné žaloby. (...)

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti a porušenia zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je   opodstatnené   predpokladať,   že   nastalo   porušenie   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky vo forme prieťahov v konaní (...).»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 2 K 364/98 porušil právo PhDr. A. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Krajskému súdu v Košiciach prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 2 K 364/98 konal bez zbytočných prieťahov.

3. PhDr. A. A. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000,- Sk (...), ktoré   je   Okresný   súd   v   Košiciach (správne   má   byť   „Krajský   súd   v Košiciach“,   pozn.) povinný vyplatiť mu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   PhDr.   A.   A.   priznáva   náhradu   trov   konania   vo   výške   22.844,-   Sk   (...),   ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia vyčíslené v súlade s § 1 ods. 3. § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) b) a c), § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov,   ktoré   je   Krajský   súd v Košiciach povinný zaplatiť na účet advokáta Mgr. G. G. (...) do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za krajský súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV/421/2007 z 15. októbra 2007 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu krajského súdu listom zo 6. novembra 2007.

2.1 Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol: „Konkurzné   konanie   nie   je   dosiaľ   ukončené   z   dôvodu,   že   správca   konkurznej podstaty speňažuje majetok, ktorý pozostáva z 33 nájomných bytov, resp. domov. Dôvodom prečo   ešte   nie   sú   predané   doterajším   nájomníkom   je   skutočnosť,   že   podstatná   časť nájomníkov sú poberatelia dávok v hmotnej núdzi, títo nájomníci nájomné neplatia a nie sú ochotní, resp. schopní zaplatiť nedoplatky na nájomnom.

V   tejto   súvislosti   poukazujeme   aj   na   ust.   §   16   ods.   2,   3   zák.   č.   182/93   Z.   z.   o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, z ktorých vyplýva, že za súčasnej situácie existuje zákonná prekážka pre speňaženie týchto bytov obývaných neplatičmi.

Sťažovateľ   okrem   iného   uvádza,   že   majetok,   ktorý   sa   má   speňažiť   sa   z   dôvodu údajnej   nečinnosti   správcu   znehodnocuje,   k   tomu   uvádzame,   že   majetok   je   obývaný nájomníkmi, tak že nie je znehodnocovaný v dôsledku činnosti alebo nečinnosti správcu, môže byť znehodnocovaný len z iného dôvodu.

Nie je pravdivé tvrdenie sťažovateľa, že prieskumné pojednávanie sa uskutočnilo po termíne   určenom   zákonom.   Prieskumné   pojednávanie   sa   uskutočnilo   dňa   13. 12. 2000, konkurzne   konanie   sa   riadi   zák.   č.   328/91   Zb.   v   znení   platnom   do   1. 8. 2000   a   zákon neupravoval termín, do ktorého by sa malo prieskumné pojednávanie konať. Podotýkame, že ani súčasná právna úprava neupravuje termín dokedy sa má prieskumné pojednávanie konať, len určuje dokedy sa má uskutočniť schôdza konkurzných veriteľov (§ 20a/ ZKV). Nie je v súlade so skutočnosťou tvrdenie sťažovateľa, že v spise sa nenachádza súpis konkurznej podstaty. Súpis konkurznej podstaty správca predložil súdu dňa 30. 4. 1999. Súčasťou   súpisu je odhad vykonaný súdnym znalcom (§ 17 ods. 3 ZKV), ide o posudky č. 06-18/1999 so stavom ku dňu 18. 10. 1998.

Považujeme za potrebné zdôrazniť, že v konaní sú veritelia s právom na oddelené uspokojenie s celkovou výškou zistených pohľadávok v sume 48.820.396,- Sk k 30. 9. 2007. K   tomuto   dňu   bol   výťažok   zo   speňaženia   majetku   v   sume   7.652.582.-   Sk   a   náklady (vyplatené pohľadávky proti podstate) vo výške 6.829.394,- Sk. Z toho je zrejmé, že v konaní budú uspokojení len oddelení veritelia, ostatní veritelia v prvej a štvrtej triede uspokojení nebudú vôbec.

Z obsahu konkurzného spisu jednoznačne vyplýva, že konkurzné konanie prebieha bez zbytočných prieťahov. (...)

Súhlasíme   s   tým,   aby   ústavný   súd   upustil   od   ústneho   pojednávania   o   prijatej sťažnosti.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu krajského súdu uviedol:

„S podaným vyjadrením Krajského súdu v Košiciach nesúhlasíme, nakoľko nie je v súlade so skutočnosťou a v plnej miere sa pridržiavame podaného doplnenia Sťažnosti na prieťahy v konaní uskutočnené v rámci konkurzného konania vedeného Krajským súdom v Košiciach č. k. 2 K 364/98 zo dňa 12. 06. 2007.

Sme toho názoru, že skutočnosti a dôkazy uvedené a navrhnuté v doplnení Sťažnosti na prieťahy v konaní, dostatočne odôvodňujú náš názor o prieťahoch v konkurznom konaní č. k.   2 K 364/98 vedenom Krajským súdom v Košiciach,   čo odôvodňuje môjho klienta domáhať sa svojho práva a nápravy prostredníctvom konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky,   a   navrhujeme   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   rozhodol   tak   ako   je   to uvedené v doplnení sťažnosti na prieťahy v konaní zo dňa 12. 06. 2007.

Súhlasíme   s   tým   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   upustil   v   tejto   veci   od nariadenia   ústneho   pojednávania   ak   dospeje   k   názoru,   že   od   ústneho   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48 ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci,   t. j.   rozhodnutie o tom,   či   namietaným postupom   súdu   bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec   sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. 2 K 364/98:

- 23. september 1998 – krajskému súdu bol doručený návrh na vyhlásenie konkurzného konania   na   majetok   úpadcu,   pričom   návrh   bol   podaný   samotným   úpadcom   spolu so zoznamom jeho veriteľov,

- 19. október 1998 – krajský súd uznesením sp. zn. 2 K 364/98 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu, za správcu konkurznej podstaty ustanovil Ing. Š. K. (ďalej len „správca konkurznej podstaty“) a veriteľom uložil povinnosť prihlásiť si svoje nároky proti úpadcovi do 60 dní od   vyhlásenia   konkurzu   (správcovi   konkurznej   podstaty   bolo   uznesenie   doručené 30. októbra 1998),

- 30. apríl 1999 – správca konkurznej podstaty predložil krajskému súdu „Súpis konkurznej podstaty“,

- 6.   máj   1999   –   správca   konkurznej   podstaty   žiadal,   aby mu krajský   súd   udelil   súhlas na predaj časti majetku úpadcu mimo dražby a určil, za akých podmienok tak môže urobiť,

- 18.   máj 1999   – krajský   súd   opatrením   udelil   súhlas na predaj   majetku   úpadcu   mimo dražby a súčasne určil podmienky predaja tohto majetku,

- 14.   jún   1999   –   na   konkurznom   súde   sa   za   prítomnosti   správcu   konkurznej   podstaty uskutočnilo   otváranie   desiatich   obálok   s ponukami   záujemcov   o kúpu   majetku   úpadcu, pričom   deviati   z desiatich   záujemcov   splnili   podmienky   a krajský   súd   uložil   správcovi konkurznej podstaty uzatvoriť s týmito záujemcami kúpne zmluvy do 31. júla 1999,

- 15. jún 1999 – krajský súd opatrením udelil súhlas na predaj majetku úpadcu záujemcom úspešným v prvom kole konanom 14. júna 1999 za nimi ponúkané ceny,

- 30. jún 1999 – správca konkurznej podstaty žiadal krajský súd o udelenie súhlasu a určenie podmienok   na   predaj   ďalšieho   majetku   úpadcu   mimo   dražby,   ktorý   bol   znehodnotený natoľko,   že   nemohol   slúžiť   svojmu   účelu,   a preto   ani   nebol   zahrnutý   do   pôvodného znaleckého ocenenia,

- 9. august 1999 – správca konkurznej podstaty žiadal krajský súd o predĺženie lehoty na uzavretie kúpnych zmlúv uloženej mu opatrením z 15. júna 1999, a to až do 31. septembra 1999   z dôvodu   zabezpečovania   finančných   prostriedkov   (celej   kúpnej   ceny)   dvoma kupujúcimi,

- 6.   september   1999   –   krajský   súd   opatrením   udelil   súhlas   na   predaj   znehodnoteného majetku úpadcu mimo dražby „za šrotovú hodnotu“;

- 2. november 1999 – na krajskom súde sa za prítomnosti správcu konkurznej podstaty uskutočnilo otváranie obálok s ponukami záujemcov o kúpu majetku úpadcu mimo dražbu, ktorí sa o jeho kúpu prihlásili na základe opatrenia konkurzného súdu   z 18. mája 1999 v druhom   kole,   a súčasne   uložil   správcovi   konkurznej   podstaty,   aby   zopakoval   ponuku predaja ešte nepredaného majetku úpadcu v treťom kole na základe podmienok určených opatrením z 18. mája 1999 (v záhlaví zápisnice je uvedený dátum „2. 11. 1999“ avšak v závere zápisnice je dátum „10. 11. 1999“, a navyše zápisnica je v spise žurnalizovaná až za opatrením, ktoré malo byť vydané až po jej spísaní, pozn.),

- 23. november 1999 – krajskému súdu bola doručená ponuka záujemcu p. K. na odkúpenie ešte nepredaného majetku úpadcu,

- 29. november 1999 – správca konkurznej podstaty postúpil krajskému súdu ďalšie dve ponuky   záujemcov   na   odkúpenie   majetku   úpadcu,   pričom   správca   konkurznej   podstaty žiadal   o udelenie   súhlasu   krajským   súdom   na   predaj   tohto   majetku   úpadcu   uvedeným záujemcom podľa nimi urobenej ponuky,

- 30.   november   1999   –   krajský   súd   opatrením   udelil   súhlas   na   predaj   majetku   úpadcu záujemcovi,   ktorý   zaslal   konkurznému   súdu   ponuku   23.   novembra   1999,   ako   aj   dvom záujemcom,   ktorých   ponuky   postúpil   konkurznému   súdu   správca   konkurznej   podstaty 29. novembra 1999,

- 18.   január   2000   –   na   krajskom   súde   sa   za   prítomnosti   správcu   konkurznej   podstaty uskutočnilo otváranie obálok s ponukami štyroch záujemcov o kúpu majetku úpadcu mimo dražby v treťom kole, na základe opatrenia z 18. mája 1999, pričom krajský súd zároveň opatrením udelil súhlas všetkým štyrom záujemcom na odkúpenie majetku úpadcu za nimi ponúkané   ceny   a správcovi   konkurznej   podstaty   uložil   povinnosť   uzatvoriť   s týmito záujemcami   kúpne   zmluvy   do   29. februára   2000   a súčasne   zopakovať   ponuku   ešte nepredaného majetku úpadcu v štvrtom kole na základe podmienok uvedených v opatrení z 18. mája 1999,

- 15.   marec   2000   –   na   krajskom   súde   sa   za   prítomnosti   správcu   konkurznej   podstaty uskutočnilo   otváranie   obálok   s ponukami   pätnástich   záujemcov   o kúpu   majetku   úpadcu mimo dražby vo štvrtom kole na základe opatrenia z 18. mája 1999, pričom krajský súd zároveň   opatrením   udelil   súhlas   všetkým   pätnástim   záujemcom   na   odkúpenie   majetku úpadcu za nimi ponúkané ceny,

- 9. máj 2000 – krajskému súdu bolo doručené podanie jedného z konkurzných veriteľov, ktorým spochybnil speňažovanie majetku úpadcu mimo dražbu z dôvodu jej predčasnosti, pretože ešte nebola správcom konkurznej podstaty zvolaná schôdza konkurzných veriteľov a neuskutočnilo   sa   prieskumné   pojednávanie,   na   ktorom   by   sa   ustálil   rozsah   majetku úpadcu, ktorý by bol zahrnutý do konkurznej podstaty,

- 14.   jún   2000   –   na   krajskom   súde   sa   za   prítomnosti   správcu   konkurznej   podstaty uskutočnilo otváranie obálok s ponukami piatich záujemcov o kúpu majetku úpadcu mimo dražby v piatom kole na základe opatrenia z 18. mája 1999,

-   22.   jún   2000   -   krajský   súd   opatrením   udelil   súhlas   všetkým   piatim   záujemcom   na odkúpenie majetku úpadcu za nimi ponúkané ceny a správcovi konkurznej podstaty uložil povinnosť   uzavrieť   s   týmito   záujemcami   kúpne   zmluvy   do   30.   júna   2000   a súčasne zopakovať ponuku ešte nepredaného majetku úpadcu v šiestom kole na základe podmienok určených opatrením z 18. mája 1999,

- 5.   september   2000   –   traja   z konkurzných   veriteľov   sa   sťažovali,   že   nemajú   prehľad o speňažovaní majetku úpadcu,

- 28.   september   2000   –   správca   konkurznej   podstaty   zaslal   krajskému   súdu   prihlášky konkurzných   veriteľov,   ktorými   si   uplatnili svoje nároky   proti   úpadcovi,   pričom   z nich vyplýva, že sťažovateľom uplatnená pohľadávka 491 294 Sk uplatnená v 4. triede bola uznaná v plnej výške,

- 14. november 2000 – krajský súd nariadil prieskumné pojednávanie na 13. december 2000, na ktoré mali byť predvolaní aj konkurzní veritelia,

- 13.   december   2000   –   na   krajskom   súde   sa   uskutočnilo   prieskumné   pojednávanie,   na ktorom správca konkurznej podstaty predniesol, pohľadávky ktorých veriteľov boli uznané v plnej výške alebo čiastočne a ktoré neboli uznané,

- 19. december 2000 – na krajskom súde sa za prítomnosti správcu konkurznej podstaty uskutočnilo   otváranie   obálok   s ponukami   siedmich   záujemcov   o kúpu   majetku   úpadcu mimo dražby v šiestom kole na základe opatrenia z 18. mája 1999,

- 11.   január   2001   –   krajský   súd opatrením   udelil   súhlas   na   predaj   majetku   úpadcu záujemcom 1 – 6, súčasne krajský súd uložil správcovi konkurznej podstaty povinnosť do 28. februára   2001   uzatvoriť   so   záujemcami   1   –   6   kúpne   zmluvy   podľa   ich   ponúk a zopakovať ponuku na predaj ostávajúceho majetku úpadcu v ďalšom kole,

- 5. február 2001 – krajskému súdu bola doručená ponuka záujemcu p. T. na odkúpenie majetku úpadcu mimo dražbu,

- 26. február 2001 – krajskému súdu bola doručená ponuka záujemcu – Obecného úradu B., na odkúpenie majetku úpadcu mimo dražbu,

- 10.   júl   2001   –   krajskému   súdu   bola   doručená   ponuka   záujemcu   p.   K.   na   odkúpenie majetku úpadcu mimo dražbu,

- 1. august 2001 – krajskému súdu bola doručená ponuka záujemcu p. P. na odkúpenie majetku úpadcu mimo dražbu,

- 21. august 2001 – krajskému súdu bola doručená ponuka záujemcu p. G. a ponuka p. O. na odkúpenie majetku úpadcu mimo dražbu,

- 19.   november   2001   –   správca   konkurznej   podstaty   zabezpečil   zverejnenie   ponuky   na predaj majetku úpadcu mimo dražby v denníku „Z.“,

- 4. december 2001 – správca konkurznej podstaty žiadal, aby krajský súd vydal opravné opatrenie   k opatreniu   z 15.   marca   2000,   ktorým   bol   daný   súhlas   konkrétnym   v ňom uvedeným   záujemcom   na   odkúpenie   majetku   úpadcu   mimo   dražby   z dôvodu   jeho nedostatkov vytknutých katastrálnym úradom,

- 4. december 2001 – na krajskom súde sa súčasne uskutočnilo otváranie obálok s ponukami záujemcov o odkúpenie majetku úpadcu mimo dražby v siedmom kole, pričom krajský súd konštatoval, že iba dvaja uchádzači splnili súdom určené podmienky na odkúpenie majetku úpadcu (zložili preddavok z ponúkanej sumy),

- 7. december 2001 – krajský súd opatrením udelil súhlas na predaj majetku úpadcu pre dvoch záujemcov podľa ich ponúk v zmysle zápisnice zo 4. decembra 2001 a súčasne vydal opravné opatrenie k opatreniu z 15. marca 2000 podľa žiadosti správcu konkurznej podstaty zo 4. decembra 2001,

- 23. január 2002 – krajský súd upovedomil celkovo 21 veriteľov, že nimi uplatnené nároky voči úpadcovi boli správcom konkurznej podstaty popreté, a súčasne ich vyzval, aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnili tieto svoje nároky (ich výšku alebo právny dôvod) určovacou žalobou, inak sa na ne nebude brať zreteľ,

- 16. august 2002 – sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konkurznom konaní,

- 28. október 2002 – správca konkurznej podstaty žiadal krajský súd o vydanie opravného opatrenia k opatreniu z 2. novembra 1999, pretože podľa upozornenia katastrálneho úradu v ňom nebol presný rozpis nehnuteľností u jednotlivých záujemcov,

- 12. november 2002 – krajský súd vydal opravné opatrenie k opatreniu z 2. novembra 1999,

- 27. január 2003 – správca konkurznej podstaty žiadal, aby konkurzný súd vydal opravné opatrenie k opatreniu z 11. januára 2001 z dôvodu nedostatkov vytýkaných katastrálnym úradom,

- 24. február 2003 – krajský súd vydal opravné opatrenie k opatreniu z 11. januára 2001,

- 29. apríl 2003 – krajský súd vyzval správcu konkurznej podstaty, aby predložil správu o jeho dovtedajšej činnosti a aby sa vyjadril k sťažnosti sťažovateľa zo 16. augusta 2002,

- 2. máj 2003 – krajskému súdu bola doručená ponuka na odkúpenie majetku úpadcu,

- 30. jún 2003 – krajskému súdu bola doručená žiadosť R. – O. J., o vydanie nehnuteľností, ktorých mal byť tento žiadateľ vlastníkom,

- 24. február 2004 – správca konkurznej podstaty zabezpečil zverejnenie ponuky na predaj ďalšej časti majetku úpadcu mimo dražby v denníku „S.“ a v regionálnych novinách „Z.“,

- 16. marec 2004 – na krajskom súde sa uskutočnilo otvorenie obálky s ponukou jedného záujemcu   o odkúpenie   majetku   úpadcu,   ktorý   podľa   konštatovania   správcu   konkurznej podstaty splnil určené podmienky,

- 22. marec 2004 – správca konkurznej podstaty žiadal krajský súd o vydanie opatrenia, ktorým by udelil súhlas na odkúpenie nájomných bytov patriacich do majetku úpadcu ich dovtedajším nájomcom,

- 4. máj 2004 – krajský súd opatrením udelil súhlas na predaj majetku úpadcu záujemcovi podľa zápisnice zo 16. marca 2004 a súčasne ďalším opatrením udelil súhlas na predaj nájomných   bytov   z majetku   úpadcu   na   základe   žiadosti   správcu   konkurznej   podstaty z 22. marca 2004,

- 20.   júl   2004   –   správca   konkurznej   podstaty   žiadal   krajský   súd   o vydanie   opravného opatrenia   k opravnému   opatreniu   z 12.   novembra   2002   čo   sa   týka   špecifikácie   majetku kupovaného jedným zo záujemcov,

- 27. júl 2004 – krajský súd vydal opravné opatrenie k opravnému opatreniu z 12. novembra 2002,

- 28. december 2004 – jeden z konkurzných veriteľov urgoval pokračovanie konania,

- 13. január 2005 – Obecný úrad B. oznámil, že má pohľadávku proti úpadcovi,

- 24. január 2005 – správca konkurznej podstaty sa vyjadril k sťažnosti účastníka konania z 28. decembra 2004 pričom oznámil, že konkurzné konanie nie je ukončené a prebieha speňažovanie majetku úpadcu,

- 8. február 2005 – správca konkurznej podstaty sa vyjadril k žiadosti Obecného úradu B., ktorého uplatnený nárok bol na prieskumnom pojednávaní sčasti uznaný,

- 27. september 2005 – krajskému súdu bola doručená žiadosť právneho zástupcu piatich záujemcov o kúpu bytov patriacich do majetku úpadcu, podľa ktorej títo záujemcovia už správcovi konkurznej podstaty zaplatili kúpne ceny za tieto byty a podpísali s ním aj kúpne zmluvy, avšak nebol povolený vklad ich vlastníckeho práva k týmto bytom, pretože správca konkurznej podstaty nepredložil katastrálnemu úradu znalecký posudok,

- 20. október 2005 – správca konkurznej podstaty sa vyjadril k žiadosti z 27. septembra 2005,

- 8. november 2005 – krajskému súdu bola doručená opakovaná sťažnosť záujemcov o kúpu bytov, ktorí sa sťažovali už 27. septembra 2005,

- 22. decembra 2005 – krajský súd zaslal odpoveď správcu konkurznej podstaty žiadateľom z 8. novembra 2005,

- 12. január 2006 – právny zástupca záujemcov o kúpu bytov z majetku úpadcu navrhol, aby správca konkurznej podstaty uzavrel so záujemcami nové kúpne zmluvy v pôvodnom znení, pričom by sa podal nový návrh na začatie konania o povolení vkladu vlastníckeho práva,

- 31. január 2006 – v zmysle návrhu právneho zástupcu záujemcov z 12. januára 2006 dal krajský súd správcovi konkurznej podstaty pokyn na uzavretie nových kúpnych zmlúv so záujemcami o kúpu bytov z majetku úpadcu,

- 13. marec 2006 – správca konkurznej podstaty podal správu o doterajšej činnosti s tým, že z majetku úpadcu treba speňažiť ešte 23 bytov v hodnote 115 000 Sk,

- 24.   marec   2006   –   správca   konkurznej   podstaty   predložil   krajskému   súdu   zoznam nájomcov bytov patriacich do majetku úpadcu, ktorí požiadali o ich odkúpenie, a žiadal o udelenie súhlasu na ich predaj,

- 25. máj 2006 – zákonný sudca vo veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 17 Co 93/99, v ktorej bolo konanie prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzného konania vedeného pod sp. zn. 2 K 364/98, žiadal informáciu o stave vedeného konkurzného konania,

-   5. jún 2006   –   krajský   súd oznámil kancelárii   „17 Co“,   že   konkurzné   konanie nie je skončené a prebieha speňažovanie majetku,

- 30. august 2006 – krajskému súdu bolo doručené podanie záujemcu o kúpu rodinného domu patriaceho do konkurznej podstaty,

- 17. apríl 2007 – kancelária „17 Co“ žiadala informáciu o stave konkurzného konania,

- 19. apríl 2007 - krajský súd oznámil kancelárii „17 Co“, že konkurzné konanie nie je skončené,

- 17. máj 2007 – krajskému súdu bola doručená správa správcu konkurznej podstaty o jeho činnosti   s tým,   že   predpokladaný   termín   ukončenia   speňažovania   majetku   úpadcu   je 12/2007,

- 15. august 2007 - kancelária „17 Co“ žiadala informáciu o stave konkurzného konania,

- 17. august 2007 – krajský súd oznámil kancelárii „17 Co“, že konkurzné konanie zatiaľ nie je ukončené a že správca konkurznej podstaty zatiaľ nepredložil „konečnú správu“,

- 16. október 2007 – krajskému súdu bolo faxom doručené podanie správcu konkurznej podstaty,   v ktorom   uvádza,   aké   sú   výnosy   zo   speňažovania   majetku   úpadcu   ku 30. septembru 2007, a tiež uviedol zoznam oddelených veriteľov, a súčasne sa na krajskom súde uskutočnilo vyhodnotenie ponúk na kúpu majetku úpadcu v desiatom kole (doručená jedna ponuka),

-   18.   október   2007   –   krajský   súd   opatrením   udelil   súhlas   na   predaj   majetku   úpadcu jedinému záujemcovi, ktorý doručil ponuku v desiatom kole.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského súdu v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 2 K 364/98, v ktorom sťažovateľ vystupuje v procesnom postavení veriteľa, ktorého pohľadávka v sume 491 294 Sk proti konkurznej podstate uplatnená v 4. rade bola uznaná v plnej výške, došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   konkurzné   konanie   vzhľadom   na jeho predmet, špecifickú skutkovú a právnu povahu možno hodnotiť ako zložitú vec (napr. III. ÚS 92/03, II. ÚS 85/04). Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) na dosiahnutie svojho cieľa, t. j. pomerného uspokojenia veriteľov z dlžníkovho majetku, ktorý je v úpadku, upravoval mnohé vzťahy odlišne od všeobecnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku.

Konanie vedené na krajskom súde pod sp. zn. 2 K 364/98 posudzoval ústavný súd v intenciách   právnej   úpravy   obsiahnutej   v zákone   o konkurze   a vyrovnaní   účinného   do 31. decembra   2005,   pretože   podľa   spoločného,   prechodného   a záverečného   ustanovenia § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1. januára 2006 konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by mala byť zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní   k zbytočným   prieťahom.   Sťažovateľ   sa opakovaným   sťažnosťami   domáhal   informácie   o stave   konkurzného   konania   a jeho urýchlenia.

3.   Napokon   ústavný   súd   skúmal,   či   v napadnutom   konaní   krajský   súd   svojou nečinnosťou   alebo   neefektívnou   činnosťou   spôsobil   zbytočné   prieťahy,   a tým   porušil označené základné právo sťažovateľa.

Podľa právneho názoru ústavného súdu ústava nevyníma z povinnosti všeobecných súdov   konať   bez   zbytočných   prieťahov   žiadne   konanie,   v   ktorom   sa   poskytuje   súdna ochrana právam fyzických osôb alebo právnických osôb (I. ÚS 70/98, III. ÚS 199/02).

Správca nie je v konkurznom konaní v pozícii účastníka konania, ale je len osobou na konaní   zúčastnenou   (rozhodnutie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp. zn. 7 Obo 109/2001),   pričom   pri výkone   svojej   funkcie   je   povinný   postupovať   s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd (§ 8 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní).

Miera a povaha zodpovednosti všeobecného (konkurzného) súdu za postup správcu konkurznej   podstaty   v konkurznom   konaní   je   daná   rozsahom   jeho   oprávnení,   ktoré mu zákon vo vzťahu k tomuto subjektu konkurzného konania priznáva (najmä § 12 a § 8 ods. 4 a 5 zákona o konkurze a vyrovnaní).

S ohľadom   na   uvedené   možno   v súlade   s ustálenou   judikatúrou   ústavného   súdu hovoriť   o prieťahoch   v konkurznom   konaní   vtedy,   ak   súd   vôbec   nevyužije   vo   vzťahu k správcovi konkurznej podstaty tie prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie účinnej a rýchlej ochrany práv účastníkov konkurzného konania, prípadne ak k ich použitiu siahne až vtedy, keď je ich účinok na dosiahnutie tohto účelu minimalizovaný alebo vylúčený (mutatis mutandis I. ÚS 57/97, III. ÚS 199/02).

Úlohou   ústavného   súdu   nie   je   však   stanovovať   namiesto   konkurzného   súdu najoptimálnejší postup v danej veci, ale posúdiť, či ním prijaté opatrenia a zvolený postup sú vzhľadom na okolnosti prípadu akceptovateľné z pohľadu ústavou garantovaného práva na konanie bez zbytočných prieťahov.

Pokiaľ   ide   o skúmaný   postup   krajského   (konkurzného)   súdu,   ústavný   súd po preskúmaní príčinnej súvislosti efektívnosti a pružnosti konania krajského súdu na jednej strane a záujmu na naplnení základného práva účastníkov konkurzného konania (teda aj sťažovateľa)   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   na   strane   druhej,   dospel k záveru, že krajský súd plnil v tomto konaní viac menej funkciu štatistu pri evidovaní jemu doručovaných podaní a jeho postup bol vo viacerých ohľadoch poznačený neefektívnou činnosťou.

Ústavný súd zistil v postupe krajského súdu viaceré obdobia, počas ktorých krajský súd dostatočne efektívne nevyužil procesné prostriedky vo vzťahu k správcovi konkurznej podstaty   v záujme   urýchlenia   konkurzného   konania.   Podľa   zistenia   ústavného   súdu od 28. februára   2001,   do   kedy   mal   správca   konkurznej   podstaty   na   základe   pokynu krajského   súdu   uzatvoriť   kúpne   zmluvy   so   záujemcami   o kúpu   majetku   patriaceho   do konkurznej podstaty, do 19. novembra 2001, keď správca konkurznej podstaty na pokyn krajského   súdu   z   11.   januára   2001   zabezpečil   zverejnenie   inzerátu   na   predaj   ešte nepredaného   majetku   patriaceho   do   podstaty   v siedmom   kole,   sa   krajský   súd   viac   ako 8 mesiacov   nezaujímal   o činnosť   správcu   konkurznej   podstaty   a o   stav   konania   pri speňažovaní majetku podstaty. Rovnako postupoval krajský súd aj v období od 23. januára 2002, keď upovedomil veriteľov, ktorých pohľadávky boli na prieskumnom pojednávaní popreté,   aby   si   nároky,   pokiaľ   ide   o tieto   pohľadávky,   uplatnili   do   30   dní   určovacou žalobou, do   29. apríla 2003, keď krajský súd vyzval správcu   konkurznej podstaty, aby predložil správu o jeho činnosti, t. j. krajský súd viac ako rok (ak ústavný súd zohľadní, že lehota   30 dní   na   podanie   určovacej   žaloby   uplynula   najneskôr   31.   marca   2002)   nemal vedomosť o stave speňažovania majetku tvoriaceho konkurznú podstatu. Nadväzne aj ďalšie obdobie   bolo   poznačené   neefektívnou   činnosťou   krajského   súdu,   pretože   správca konkurznej podstaty nereagoval na výzvu krajského súdu z 29. apríla 2003, aby predložil správu o jeho činnosti a krajský súd predloženie tejto správy ani neurgoval, pričom správca konkurznej podstaty vykonal ďalší procesný úkon smerujúci k predaju majetku patriaceho do konkurznej   podstaty   až   o viac   ako   9   mesiacov   od   tejto   výzvy   krajského   súdu,   a to

24. februára 2004, keď zabezpečil uverejnenie inzerátu na predaj ešte nepredaného majetku patriaceho do podstaty v ôsmom kole. Podľa názoru ústavného súdu obdobím neefektívnej činnosti krajského súdu z hľadiska nedostatočného využitia procesných prostriedkov voči správcovi konkurznej podstaty za účelom vykonávania dohľadu nad jeho činnosťou možno označiť aj obdobie od 4. mája 2004, keď krajský súd opatrením udelil súhlas na predaj majetku úpadcu podľa ponúk predložených v ôsmom kole, do 31. januára 2006, keď krajský súd   dal   pokyn   správcovi   konkurznej   podstaty,   aby   uzavrel   nové   kúpne   zmluvy so záujemcami   o kúpu   bytov   patriacich   do   podstaty,   pričom   v tomto   období   aktivita krajského súdu spočívala iba vo vydaní opravného opatrenia k inému opravnému opatreniu (27.   júla   2004)   a v postupovaní   podaní   účastníkov   konania   na   vyjadrenie   správcovi konkurznej podstaty. Napokon podľa zistenia ústavného súdu krajský súd dosiaľ nerozhodol o podaní správcu z 24. marca 2006, ktorým správca konkurznej podstaty žiadal, aby krajský súd opatrením udelil súhlas na predaj bytov patriacich do konkurznej podstaty.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   postup   krajského   súdu   bol   do   značnej   miery poznačený aj nesústredenou činnosťou, čoho dôkazom je opakované vydávanie opravných opatrení k skorším opatreniam (7. decembra 2001, 12. novembra 2002 a 24. februára 2003), ba dokonca aj vydanie opravného opatrenia ku skoršiemu opravnému opatreniu (27. júla 2004), a to z dôvodu ich nevykonateľnosti, pretože ich formálne nedostatky (nedostatočná identifikácia   kupujúcich,   nesprávne   označenie   nehnuteľnosti   a pod.)   bránili   vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech kupujúcich k predanému majetku patriaceho do podstaty.

Podľa § 12 zákona o konkurze a vyrovnaní je konkurzný súd oprávnený vyžiadať si od správcu konkurznej podstaty správu a vysvetlenie, nahliadať do jeho účtov a vykonávať potrebné   zisťovania.   Správcovi   môže   uložiť,   aby   si   vyžiadal   na   určité   otázky   názor veriteľského výboru, alebo správcovi môže dať pokyny sám.

Ústavný súd pri   hodnotení činnosti   krajského súdu   zobral síce   do   úvahy, že pre konanie, ktoré nasleduje po vyhlásení konkurzu (§ 13 zákona o konkurze a vyrovnaní), je typické speňaženie konkurznej podstaty, takže dĺžka konkurzného konania v danej etape je v podstate   určovaná   časovým   obdobím,   v ktorom   sa   podarí   predať   všetok   speňažiteľný majetok úpadcu (v danom prípade sa predaj realizuje viac ako 9 rokov), avšak ústavný súd súčasne dospel k zisteniu, že krajský súd nedostatočne využil procesné prostriedky dohľadu nad priebehom konkurzného konania zverené mu ustanovením § 12 zákona o konkurze a vyrovnaní,   ktorých   efektívne využitie   by mohlo   prispieť   k sprehľadneniu   a urýchleniu konania. Podľa zistenia ústavného súdu krajský súd napríklad od vyhlásenia konkurzu počas viac ako 9 rokov vyžiadal od správcu konkurznej podstaty iba raz predloženie správy o jeho činnosti   (29.   apríla   2003),   ktorá   mu   nebola   správcom   predložená   a   ktorej   predloženie krajský súd napokon ani neurgoval. Správca predložil sám (bez výzvy krajského súdu) správu o jeho činnosti až po viac ako 8 a pol roku od vyhlásenia konkurzu, a to 17. mája 2007,   v ktorej   uviedol   dôvody,   kvôli   ktorým   ešte   nebolo   ukončené   speňaženie majetku podstaty, a súčasne oznámil predpokladaný termín ukončenia speňaženia majetku podstaty na   12/2007.   Uvedenú   správu   o činnosti   doplnil   správca   konkurznej   podstaty   faxovým podaním 16. októbra 2007, v ktorom uviedol celkové „výnosy“ a „náklady“ konkurzného konania   podľa   stavu   k 30.   septembru   2007   a súčasne   uviedol   zoznam „oddelených veriteľov“.

Z uvedených skutočností je zrejmé, že krajský súd počas doby viac ako 8 a pol roka dostatočne   efektívne   nevyužil   procesné   oprávnenia   priznané   mu   zákonom   o konkurze a vyrovnaní   ako   orgánu   vykonávajúcemu   dohľad   nad   priebehom   konkurzného   konania a nad činnosťou správcu konkurznej podstaty, čo viedlo ústavný súd ku konštatovaniu, že počas celej   uvedenej   doby   krajský   súd   nemal dostatočný   prehľad   o stave   speňažovania majetku patriaceho do podstaty, o prípadných problémoch pri jeho speňažovaní a o činnosti správcu konkurznej podstaty.

Jednou z námietok sťažovateľa bolo aj jeho tvrdenie, že v spise krajského súdu sa podľa   jeho stavu   k 28.   máju 2007   nenachádza súpis   majetku patriaceho   do   konkurznej podstaty v zmysle požiadavky uvedenej v § 18 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní, čo viedlo sťažovateľa ku konštatovaniu, že „ani samotný konkurzný súd nemá prehľad o tom, čo   v skutočnosti   konkurznú   podstatu   tvorí,   tak   ako   môže   uskutočňovať   nad   priebehom konkurzného   konania   účinnú   kontrolu   a efektívny   dohľad“. V súvislosti   s uvedenou námietkou   sťažovateľa   ústavný   súd   podotýka,   že   k rovnakému   zisteniu   ako   sťažovateľ dospel aj samotný ústavný súd pri nahliadnutí do spisu 7. septembra 2006 pred prijatím sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie, avšak v dôsledku vyjadrenia predsedu krajského súdu z 15. októbra 2007, podľa ktorého „Súpis konkurznej podstaty správca predložil súdu dňa 30. 4. 1999 (...)“, ústavný súd pri opätovnom nahliadnutí do súdneho spisu zistil, že uvedený súpis konkurznej podstaty bol doručený krajskému súdu 30. apríla 1999 a v spise je žurnalizovaný na č. l. 7a), ktorý je v strojovo spísanom „Spisovom prehľade“ dopísaný rukou.

Pokiaľ   ide   o námietku   sťažovateľa,   že   v skúmanom   konkurznom   konaní   bolo porušené aj ustanovenie § 21 ods.   1 v spojení s § 20a zákona o konkurze a vyrovnaní, v zmysle ktorých mal krajský (konkurzný) súd, podľa názoru sťažovateľa, povinnosť zvolať prieskumné pojednávanie do 80 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu, ústavný súd upozorňuje, že skúmané konkurzné konanie bolo vyhlásené 19. októbra 1998, avšak ustanovenie § 20a bolo   do   zákona   o konkurze   a vyrovnaní   včlenené   až   s účinnosťou   od   1. augusta   2000 zákonom č. 238/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom podľa   §   70b   tejto   novely   konania   začaté   pred   1. augustom   2000   sa   dokončia   podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. Z uvedeného je zrejmé, že ustanovenie § 20a zákona o konkurze a vyrovnaní nie je aplikovateľné na skúmané konkurzné konanie.

Vzhľadom na všetky už uvedené skutočnosti ústavný súd hodnotí postup krajského (konkurzného) súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 2 K 364/98 ako taký, ktorým došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi   ústavný   súd   v bode   2   výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal   krajskému   súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáhal   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 200 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti, s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   prípadu,   najmä   vzhľadom   na   špecifický   charakter konkurzného konania, ako aj na zistenú neefektívnu činnosť krajského súdu, považuje za primerané v sume 50 000 Sk, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade krajský súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich úhradu v sume 22 844 Sk.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2007 je 2 970 Sk a hodnota režijného paušálu je 178 Sk.

S poukazom na výsledok konania priznal ústavný súd sťažovateľovi nárok na úhradu trov konania za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2007 (prevzatie a príprava zastúpenia, doplnenie podania ústavnému súdu z 12. júna 2007 a vyjadrenie zo 6. novembra 2007) v sume 9 444 Sk vrátane režijného paušálu, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2008