znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 20/06

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. februára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť D. A., bytom P., zastúpenej advokátom JUDr. M. H., B., ktorou   namietala   porušenie   jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky a   práva   na   prejednanie jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 22 Cb 18/93, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. A.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra 2005 doručená sťažnosť D. A., bytom P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta, že v konaní   vedenom   na Okresnom   súde   Trnava   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp.   zn. 22 Cb 18/93 došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti konštatuje, že „aj napriek nálezu Ústavného súdu SR,   v ktorom   uložil   Okresnému   súdu   v Trnave   povinnosť   vo   veci   konať   bez   zbytočných prieťahov,   naďalej   v nej   pretrváva   stav   právnej   neistoty,   ktorý   sa navyše   neustále prehlbuje,   čo   je   spôsobené   jej   presvedčením,   že   Okresný   súd   v Trnave   aj   napriek uloženiu povinnosti konať bez zbytočných prieťahov, tieto naďalej spôsobuje“.

Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   požaduje,   aby   ústavný   súd   prikázal okresnému   súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   zaplatiť   jej   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk a úhradu trov konania.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd môže sťažnosť odmietnuť pre zjavnú neopodstatnenosť vtedy, ak je zrejmé,   že   medzi   namietaným   postupom   všeobecného   súdu,   v tomto   prípade   okresného súdu, a označeným základným právom (na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov) nie je   žiadna   súvislosť,   ktorá   by   reálne   vytvárala   základ   na   záver   o   možnom   porušení uvedeného základného práva.

Ústavný súd z obsahu spisu sp. zn. IV. ÚS 318/04 zistil, že 11. mája 2005 ústavný súd rozhodol o predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľky nálezom nasledovne:

„1. Základné právo D. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 22 Cb 18/93 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Trnava prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 22 Cb 18/93 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   D.   A.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   70 000 Sk   (slovom sedemdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Trnava   povinný   zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť D. A. trovy konania 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. H. K., P., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

Nález bol doručený predsedovi okresného súdu 14. júna 2005.

Ústavný   súd   pri   posúdení   sťažnosti   zobral   do   úvahy   dobu, ktorá uplynula   od rozhodnutia ústavného súdu, ako aj to, že okresný súd vo veci koná. Sama sťažovateľka vo svojej   sťažnosti   uvádza   viacero   úkonov   realizovaných   okresným   súdom   po   dátume rozhodnutia   ústavného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   318/04. Pred rozhodnutím v tejto veci ústavný súd požiadal o informáciu o stave konania okresný súd, ktorý uviedol, že vo veci sa po náleze ústavného súdu konalo.

Ústavný súd dospel k záveru, že doba, ktorá uplynula od rozhodnutia ústavného súdu z 11. mája 2005, ako ani postup okresného súdu nesignalizujú možnosť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť zbytočné prieťahy v tomto konaní a porušenie základného práva sťažovateľky   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Sťažovateľke   bola poskytnutá ochrana jej základného práva nálezom sp. zn. IV. ÚS 318/04 z 11. mája 2005, čo považuje ústavný súd v súčasnosti za dostatočné.

Na   základe   týchto   skutkových   okolností,   nálezu   ústavného   súdu sp. zn. IV. ÚS 318/04   a   obsahu   sťažnosti   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

Z týchto   podstatných   dôvodov   bola   sťažnosť   odmietnutá   už   pri   jej   predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnená (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).