SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 20/06
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. februára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť D. A., bytom P., zastúpenej advokátom JUDr. M. H., B., ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 22 Cb 18/93, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť D. A. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra 2005 doručená sťažnosť D. A., bytom P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta, že v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 22 Cb 18/93 došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti konštatuje, že „aj napriek nálezu Ústavného súdu SR, v ktorom uložil Okresnému súdu v Trnave povinnosť vo veci konať bez zbytočných prieťahov, naďalej v nej pretrváva stav právnej neistoty, ktorý sa navyše neustále prehlbuje, čo je spôsobené jej presvedčením, že Okresný súd v Trnave aj napriek uloženiu povinnosti konať bez zbytočných prieťahov, tieto naďalej spôsobuje“.
Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru požaduje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk a úhradu trov konania.
II.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
Ústavný súd môže sťažnosť odmietnuť pre zjavnú neopodstatnenosť vtedy, ak je zrejmé, že medzi namietaným postupom všeobecného súdu, v tomto prípade okresného súdu, a označeným základným právom (na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov) nie je žiadna súvislosť, ktorá by reálne vytvárala základ na záver o možnom porušení uvedeného základného práva.
Ústavný súd z obsahu spisu sp. zn. IV. ÚS 318/04 zistil, že 11. mája 2005 ústavný súd rozhodol o predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľky nálezom nasledovne:
„1. Základné právo D. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 22 Cb 18/93 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Trnava prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 22 Cb 18/93 konal bez zbytočných prieťahov.
3. D. A. priznáva primerané finančné zadosťučinenie 70 000 Sk (slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Trnava povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
4. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť D. A. trovy konania 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. H. K., P., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“
Nález bol doručený predsedovi okresného súdu 14. júna 2005.
Ústavný súd pri posúdení sťažnosti zobral do úvahy dobu, ktorá uplynula od rozhodnutia ústavného súdu, ako aj to, že okresný súd vo veci koná. Sama sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza viacero úkonov realizovaných okresným súdom po dátume rozhodnutia ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 318/04. Pred rozhodnutím v tejto veci ústavný súd požiadal o informáciu o stave konania okresný súd, ktorý uviedol, že vo veci sa po náleze ústavného súdu konalo.
Ústavný súd dospel k záveru, že doba, ktorá uplynula od rozhodnutia ústavného súdu z 11. mája 2005, ako ani postup okresného súdu nesignalizujú možnosť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť zbytočné prieťahy v tomto konaní a porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľke bola poskytnutá ochrana jej základného práva nálezom sp. zn. IV. ÚS 318/04 z 11. mája 2005, čo považuje ústavný súd v súčasnosti za dostatočné.
Na základe týchto skutkových okolností, nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 318/04 a obsahu sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.
Z týchto podstatných dôvodov bola sťažnosť odmietnutá už pri jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnená (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).