SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 2/2011-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. januára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 648/03 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 648/03 (ďalej aj „namietané konanie“).
Ústavnému súdu bolo 16. septembra 2010 doručené aj podanie sťažovateľa označené ako „Sťažnosť...“, v ktorej namietal porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom generálnej prokuratúry v namietanom konaní. Vzhľadom na obsah podania, v ktorom sťažovateľ namieta porušenie v podstate totožných práv, v tom istom konaní a tým istým porušovateľom, ústavný súd toto podanie sťažovateľa posúdil ako doplnenie sťažnosti sťažovateľa doručenej ústavnému súdu 28. júla 2010.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj z doplnenia sťažnosti sťažovateľa vyplynulo, že sťažovateľ podal 26. marca 2007 generálnej prokuratúre opakovaný podnet vo veci trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru T. (ďalej len „okresné riaditeľstvo“ alebo „vyšetrovateľ“) pod ČVS: ORP 858/OEK-TT-2004, v ktorom vyjadril nesúhlas so spôsobom vybavenia jeho predchádzajúceho podnetu Krajskou prokuratúrou v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) a jej vyrozumením č. k. 2 KPt 276/05-49 zo 7. februára 2007. Opakovaný podnet sťažovateľa smeroval proti uzneseniu vyšetrovateľa ČVS: ORP 858/OEK-TT-2004 z 5. októbra 2006, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie vedené pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 3 písm. b) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, zo spáchania ktorého bol podozrivý JUDr. J. C. Prokurátor generálnej prokuratúry vo vybavení opakovaného podnetu č. k. IV/1 GPt 648/03-158 z 28. augusta 2007 považoval opakovaný podnet sťažovateľa za dôvodný, pričom uviedol, že uznesenie vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania je nesprávne a bolo vydané predčasne, preto usmernil ďalší postup podriadených prokurátorov tak, aby bolo znovu začaté trestné stíhanie vo veci a aby boli vykonané potrebné úkony.
Sťažovateľ v sťažnosti a jej doplnení okrem iného uviedol:„... V tejto veci už rozhodol Európsky súd pre ľudské práva v konaní č.57678/00 z dňa 26.06.2006 a napriek existencii tohto rozsudku orgány činné v trestnom konaní v Trnave pokračujú v marení trestného konania ORP-858/OEK-TT-2004, 3 Pv 514, 2 KPt 276/05, IV/1 GPt 648/03.
... Prokurátor GP SR JUDr. R. N. upovedomením z dňa 28.08.2007 prikázal obnoviť trestné konanie ORP-858/OEK-TT-2004, k čomu však nedošlo dodnes, ani po 3-rokoch.... Sťažovateľ podal generálnemu prokurátorovi sťažnosť na neplnenie pokynov prokurátora GP SR dňa 23.06.2010 - bez reakcie....
... Pre nečinnosť orgánov moci štátu, D. B. nevedel preukázať škodu spôsobenú trestným činom JUDr. J. C. v konaní na Okresnom súde v Trnave sp. zn.: 10C/34/2005 a na odvolacom súde v Trnave v konaní sp. zn.: 24Co/180/2007-399 z dňa 17.05.2007 a 07.11.2007.
... Na základe PREDČASNÝCH ROZSUDKOV bola začatá súdna exekúcia proti sťažovateľovi 39Er/277/2008, EX 185/2008 na Okresnom súde Bratislava II.“
Sťažovateľ tiež požiadal o ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom „z dôvodu, že je občanom v hmotnej núdzi“.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol: „... Generálna prokuratúra Slovenskej republiky porušuje základné práva D. B. v konaní IV/1 GPt 648/03-158 garantované čl.48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a čl.6 ods. 1 Dohovoru a čl.13 Dohovoru.
... Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Generálnej prokuratúre konať vo veci IV/1 GPt 648/03 bez ďalších prieťahov a trestné konanie ukončiť spravodlivo.
... Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Trnave 24Co/180/2007-399 z dňa 07.11.2007 a uznesenie Okresného súdu v Trnave 10C/34/2005-306 z dňa 17.05.2007 a vec prikazuje Okresnému súdu v Trnave na nové konanie.
... Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške exekuovanej sumy 10.000 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu. V prípade omeškania je GP SR povinná zaplatiť úroky z omeškania 100 Eur denne za každý deň omeškania až do zaplatenia.
... Ústavný súd Slovenskej republiky zastavuje súdnu exekúciu 39 Er/277/08, EX 185/2008.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha (petit). Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).
Sťažovateľ sa v petite predovšetkým domáha, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 648/03 došlo k porušeniu jeho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru z dôvodu, že aj napriek konštatovaniu o dôvodnosti opakovaného podnetu sťažovateľa a prísľubu vykonania opatrení na opätovné začatie trestného stíhania vo veci k obnoveniu trestného konania vedeného pod ČVS: ORP 858/OEK-TT-2004 nedošlo. Podľa názoru sťažovateľa týmto postupom generálna prokuratúra naďalej marí toto trestné konanie.
Z príloh sťažnosti predložených samotným sťažovateľom vyplýva, že sťažovateľ bol o výsledku vybavenia jeho opakovaného podnetu oboznámený listom generálnej prokuratúry č. k. IV/1 GPt 648/03-158 z 28. augusta 2007, ktorý mu bol doručený 11. septembra 2007.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).
Sťažovateľ sťažnosťou pred ústavným súdom napáda postup generálnej prokuratúry v namietanom konaní, v ktorom bol jeho opakovaný podnet uznaný za dôvodný, o čom bol vyrozumený listom generálnej prokuratúry z 28. augusta 2007, o ktorom sa mohol najskôr dozvedieť 11. septembra 2007, keď mu bol tento list generálnej prokuratúry doručený.
Od 11. septembra 2007, keď sa sťažovateľ mohol najskôr dozvedieť o prípadnom zásahu do svojich práv, do 24. júla 2010, keď sťažovateľ podal sťažnosť adresovanú ústavnému súdu na poštovú prepravu (ústavnému súdu bola doručená 28. júla 2010), nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že aj napriek tomu, že sťažovateľ v petite sťažnosti nenamieta porušenie ním označených práv postupom okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod ČVS: ORP 858/OEK-TT-2004, prípadnému meritórnemu prerokovaniu sťažnosti sťažovateľa v časti týkajúcej sa tohto konania bráni jej oneskorené podanie.
Ústavný súd zo zapožičaného súvisiaceho spisu okresného riaditeľstva vedeného pod ČVS: ORP 858/OEK-TT-2004 zistil, že v súlade so stanoviskom generálnej prokuratúry z 28. augusta 2007 a na základe záväzného pokynu prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len „okresná prokuratúra“) bolo uznesením vyšetrovateľa z 10. januára 2008 znovu začaté trestné stíhanie vo veci pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 3 písm. b) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Uznesenie vyšetrovateľa z 10. januára 2008 bolo sťažovateľovi, ktorý v uvedenom trestnom konaní vystupoval v procesnej pozícii oznamovateľa a poškodeného, doručené 1. februára 2008. Po vykonaní ďalších úkonov trestného konania smerujúcich k objasneniu veci bolo uznesením vyšetrovateľa z 26. augusta 2008 trestné stíhanie zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, keďže v danom prípade nešlo o trestný čin. Proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania z 26. augusta 2008 podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú prokurátorka okresnej prokuratúry uznesením č. k. 3 Pv 514/05-138 z 23. septembra 2008 zamietla. Uznesenie okresnej prokuratúry z 23. septembra 2008 bolo sťažovateľovi doručené 29. septembra 2008. Sťažovateľ podal sťažnosť adresovanú ústavnému súdu na poštovú prepravu 24. júla 2010 teda zjavne po uplynutí zákonnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade sťažnosti sťažovateľa smerujúcej proti postupu okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod ČVS: ORP 858/OEK-TT-2004 by prichádzalo do úvahy odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ako aj o ďalších nárokoch uplatnených v jeho sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. januára 2011