znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 2/05-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Alexandra Bröstla prerokoval   sťažnosť   Petra   Vetríka,   bytom   H.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   U.,   P., ktorou   namietal   porušenie   jeho základného   práva   na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 E 56/94, a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné právo Petra   Vetríka   na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 E 56/94 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom pod sp. zn. V-2 E 56/94 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Petrovi Vetríkovi   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie 20 000 Sk (slovom   dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Bratislava   III j e   p o v i n n ý   Petrovi   Vetríkovi   uhradiť   trovy právneho   zastúpenia   9   342   Sk   (slovom   deväťtisíctristoštyridsaťdva   slovenských   korún) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. U., P., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta 2004 doručená   sťažnosť   Petra   Vetríka,   bytom   H.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom   JUDr.   J.   U.,   P.,   ktorou   namietal   porušenie   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) „v konaní vedenom pod sp. zn. E 56/94 a E 56/96“.

Zo spisu predloženého okresným súdom vyplýva, že len v dôsledku chyby v písaní sa na   viacerých   listinách   objavila   spisová   značka   E   56/96,   pod   ktorou   nie   je   vedené posudzované konanie. Predmetné konanie je vedené len pod sp. zn. V-2 E 56/94.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Dňa 18. 2. 1993 Okresný súd v Trnave schválil zmier účastníkov t. j. sťažovateľa a jeho bývalej manželky A. U., bytom M., o vysporiadaní BSM s tým, že zaviazal A. U. vyplatiť   Petrovi   Vetríkovi   sumu   21.835,-   Sk   z titulu   vyporiadania   zostatkovej   hodnoty družstevného bytu nachádzajúceho sa v H., a s tým, že predmetnú sumu bude odporkyňa splácať v pravidelných mesačných sprátkach po 1 000,- Sk s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 11. 3. 1993. (...)

a) Pani   A.   U.   zaplatila   sťažovateľovi   podľa   vyššie   uvedeného   rozhodnutia 5 (slovom: päť) splátok, každú vo výške 1 000,- Sk a to 24. 3. 1993, 28. 4. 1993, 2. 6. 1993, 13. 6. 1993 a 30. 7. 1993. Zaplatila teda spolu 5 000,- Sk a pohľadávka sťažovateľa vo výške 16.835,- Sk zostala neuspokojená. (...)

b) Dňa   21.   1.   1994   vydal   Okresný   súd   Bratislava   vidiek   Uznesenie   o výkone rozhodnutia pre 16.835,- Sk a trov návrhu na výkon rozhodnutia vo výške 336,- Sk + 560,- Sk. Na základe tohto uznesenia boli sťažovateľovi uhradené dve splátky – zrážkou zo mzdy pani A. U. každá vo výške 834,- Sk (...)

c) Dňa 2. 5. 1996 vydal Okresný súd Bratislava vidiek Uznesenie vo veci výkonu rozhodnutia pre 14.867,- Sk a trov návrhu na výkon rozhodnutia vo výške 336,- Sk + 560,- Sk nakoľko pri predchádzajúcich platiteľoch mzdy bolo sťažovateľovi uhradené 1.668,- Sk (2 x 834,- Sk). Na základe tohto Uznesenia boli sťažovateľovi uhradené tri splátky – zrážkou zo mzdy pani A. U. každá vo výške 988,- Sk.

d) Ďalším   Uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   vidiek   zo   dňa   8.   7.   1996   súd zastavil výkon rozhodnutia pre 21.835,- Sk. Toto Uznesenie má č. k. E 56/96 a je podľa nášho názoru zmätočné, nakoľko Uznesenie o výkone rozhodnutia nebolo nikdy vydané na čiastku   vo   výške   21.835,-   Sk   a pod   týmto   číslom   konania   taktiež   nie.   Napriek   tomu a z opatrnosti sa sťažovateľ proti tomuto Uzneseniu odvolal dňa 2. 9. 1996. (...)

Od vydania Uznesenia E 56/96 zo dňa 2. 5. 1996 resp. E 56/96 zo dňa 8. 7. 1996 a podania odvolania sťažovateľa sa vo veci nekonalo zrejme z toho dôvodu, že pani A. U. podala   proti   Uzneseniu   opravný   prostriedok,   avšak   do   súčasnej   doby   o ňom   nebolo rozhodnuté. O podaní údajného opravného prostriedku (zrejme ide o námietky proti výkonu rozhodnutia) bol informovaný ústne právny zástupca sťažovateľa na spisovni OS Bratislava III s tým, že sa spis na spisovni nenachádza a je u príslušného sudcu – toto ešte v roku 1999. (...)

Sťažovateľ sám viacerými listami žiadal o rozhodnutia a o to aby OS Bratislava III konal vo veci, avšak bez akejkoľvek odozvy zo strany súdu a to až do roku 2003. (...) Koncom roka 2003 Okresný súd Bratislava III upovedomil sťažovateľa o tom, že v konaní E 56/94 sa nekonalo od roku 1997. (...)

Okresný súd Bratislava III do dňa spísania tejto sťažnosti (2. augusta 2004) teda v období viac ako 7 rokov aj napriek urgenciám neuskutočnil ani jeden procesný alebo meritórny úkon. Naviac súd ani raz ! neodpovedal na listy sťažovateľa, ktoré sú zrejme len zakladané do spisu.

Vyššie   uvedeným   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   došlo   a dochádza k porušovaniu sťažovateľovho práva zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov). Prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava III, ktoré majú za následok nerešpektovanie požiadavky primeranosti, sú porušením čl. 6 ods. 1 Dohovoru spočívajú v tom, že Okresný súd Bratislava III nekonal vo veci viac ako 7 rokov. (...) Vzhľadom   na   vyššie   uvedené,   navrhuje   sťažovateľ,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej republiky po predbežnom prerokovaní sťažnosti, zohľadniac aj nemajetkovú ujmu, ktorú sťažovateľ   utrpel,   stav   neistoty,   nepríjemnosti   a poníženia   a stav   úzkosti   z pocitu bezmocnosti   a nemožnosti   dovolania   sa   spravodlivosti,   ktorý   vyplýva   z prieťahov a neúmerného   predlžovania výkonu rozhodnutia a uhradenia jej oprávnenej pohľadávky, a to aj po tom čo orgány štátnej správy súdov uznali prieťahy v konaní a sťažovateľovi sa ospravedlnili,   zároveň   si   uvedomujúc   že   túto   nemajetkovú   ujmu   nie   je   možné   teraz a dodatočne   kompenzovať   len   konštatovaním,   že   došlo   k porušeniu   práva   sťažovateľa... vydal tento nález

I. Okresný súd Bratislava III svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. E 56/94 a E 56/96 porušil základné právo Petra Vetríka na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

II. Okresnému súdu Bratislava III sa zakazuje pokračovať v porušovaní práva Petra Vetríka na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vo veci vedenej pod sp. zn. E 56/94 a E 56/96 a prikazuje sa mu aby v tejto veci konal.

III. Petrovi Vetríkovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako náhrada nemajetkovej   ujmy   vyjadrenej   v peniazoch   v čiastke   200.000,-   Sk   (slovom:   dvestotisíc slovenských korún).“

Okresný súd k sťažnosti uviedol:„Tunajší súd eviduje výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Okresného súdu v Trnave sp. zn.: 18 C 89/92 zo dňa 18. 2. 1993 v prospech   oprávneného:   Petra   Vetríka,   zastúpeného   advokátkou:   JUDr.   D.   S.   proti povinnej: A. U. pre zaplatenie 21.835,- Sk s príslušenstvom pod sp. zn.: V-2 E 56/94 (býv. spis zaniknutého Okresného súdu Bratislava vidiek).

Vec napadla dňa 17. 1. 1994, výkon rozhodnutia bol nariadený uznesením dňa 24. 1. 1994 právoplatným dňa 12. 2. 1994. Proti trovám konania dňa 4. 2. 1994 podala odvolanie povinná.   Dňa   1.   6.   1995   PZ   oprávneného oznámil,   že   platiteľ   mzdy prestal   vykonávať zrážky, nakoľko povinná prestala byť zamestnankyňou platiteľa mzdy. Dňa 8. 6. 1995 súd obdržal oznámenie od platiteľa mzdy. Dňa 10. 7. 1995 bola vec odvolania voči trovám konania   predložená   Krajskému   súdu   v Bratislave,   ktorý   dňa   19.   10.   1995   vrátil   bez meritórneho rozhodnutia s pokynom pre súd I. stupňa. Dňa 11. 12. 1995 oprávnený žiadal pokračovať vo výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy. Dňa 20. 3. 1996 bol súdu oznámený nový platiteľ mzdy. Na čo 10. 5. 1996 súd doručil uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia novému   platiteľovi   mzdy.   Povinná   dňa   17.   5.   1996   súdu   doručila   žiadosť   o zastavenie výkonu   rozhodnutia.   Na   čo   30.   5.   1996   požiadal   o vyjadrenie   oprávneného,   totožného dátumu   podala povinná   návrh na   zastavenie   výkonu rozhodnutia,   z toho dôvodu,   že sa majetkovo   vysporiadala   so   svojím   bývalým   manželom   –   oprávneným.   12.   6.   1996   sa oprávnený vyjadril, že so zastavením exekúcie nesúhlasí. Súd dňa 18. 7. 1996 exekúciu zastavil a uznesenie doručil účastníkom konania ako i platiteľovi mzdy dňa 2. a 3. 9. 1996. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený. Dňa 4. 12. 1996 bola vec odvolania proti uzneseniu o zastavení výkonu rozhodnutia predložená Krajskému súdu v Bratislave, ktorý uznesenie súdu I. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie dňa 4. 7. 1997. Uznesenie   odvolacieho   súdu   bolo   doručené   účastníkom   konania   a platiteľovi   mzdy   dňa 8. a 9. 1. 1998. Súd súčasne vyzval platiteľa mzdy či naďalej vykonáva zrážky zo mzdy. Dňa 10.   6.   1998   oprávnený   upozorňuje   súd,   že   mu   neboli   poukázané   zrazené   finančné prostriedky. Dňa 13. 1. 1999 oprávnený podal žiadosť o pokračovanie plnenia, nakoľko mu sumy poukázané neboli. Podania rovnakého obsahu doručil súdu i 19. 2. 2003. Dňa 16. 1. 2004 súd vyzval povinnú o zdôvodnenie svojho odvolania zo dňa 3. 2. 1994, zdôvodnenie súdu   doručila   dňa   24.   2.   2004   kedy   súčasne   navrhla   aby   čiastka   11.867,-   Sk   bola povinnému   uhradená   z depozitu   jej   zrážok   zo   mzdy.   Súčasne   doložila   doklad   mzdovej učtárne svojho zamestnávateľa z ktorého vyplýva, že v mesiacoch máj, jún, júl 1996 bolo oprávnenému poukázaných 3 000,- Sk a učtáreň deponuje 15.000,- Sk Dňa 22. 4. 2004 sudca vyzval povinnú k vyjadreniu či berie svoje odvolanie zo dňa 3. 2. 1994 späť, keďže povinná nereagovala dňa 24. 3. 2004 bola vec predložená Krajskému súdu v Bratislave. Krajský súd v Bratislave bez meritórneho rozhodnutia vec vrátil prípisom dňa 27. 7. 2004 tunajšiemu súdu. V prípise krajský súd udáva, že v prípade podania povinnej zo dňa 3. 2. 1994 nešlo o odvolanie ale o návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia čo z ďalších úkonov súdu nevyplýva a preto nebolo potrebné vec predkladať krajskému súdu. Uviedol, že pokiaľ oznámenie   o právoplatnosti   nebolo   doručené   platiteľovi   mzdy,   čo   je   dôvodom   pre deponovanie ale nepoukázanie finančných prostriedkov, bude potrebné oznámiť platiteľovi mzdy právoplatnosť uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia.

Zrejme základným problémom zostáva otázka posúdenia či platiteľovi mzdy, ktorý vykonal zrážky v uznesení o nariadení výkonu rozhodnutia a uvedenej sumy bolo doručené oznámenie o právoplatnosti uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo nie. Zo spisu je zrejmé, že vo veci bol bezodkladne nariadený výkon rozhodnutia,   pričom v priebehu odvolania povinná zmenila platiteľa mzdy. Po bezodkladnom zistení nového platiteľa mzdy bolo tomuto doručené uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia... Z tohto uznesenia ide o tlačivo   vyplnené   sudcom   resp.   súdnym   tajomníkom   sa   nedá   vyčítať   či   uznesenie obsahovalo i doložku právoplatnosti, pričom súd vo veci konal v ďalších úkonoch ako by šlo o právoplatné rozhodnutie a to až do roku 2004,   kedy nová sudkyňa vo veci činila úkony, ktorými spochybnila postoj súdu, tento názor je zrejmý i z prípisu Krajského súdu v Bratislave   zo   dňa   20.   7.   2004   č.   l.   60,   ktorý   v zásade   zaujal   postoj,   že   ak   finančné prostriedky   sú   deponované,   len   z dôvodu   nedoručenia   oznámenia   o právoplatnosti,   toto oznámenie je urýchlene potrebné platiteľovi mzdy doručiť.

Podľa môjho názoru v predmetnej veci nejde o prieťah vo veci. Súd po nariadení výkonu   rozhodnutia   a po   nadobudnutí   a oznámení   právoplatnosti   vec   zakladá   do   živej spisovne a k tomuto sa vracia len v prípadoch kvalifikovaných podaní účastníkov konania. V tomto   prípade   ide   o návrh   na   zastavenie   výkonu   rozhodnutia,   zmena   platiteľa   mzdy. Žiadosť oprávneného o pokračovanie vo výkone rozhodnutia nie je takýmto kvalifikovaným dôvodom.   V tomto   konkrétnom   prípade   sudkyňa   učinila   oznámenie   o právoplatnosti platiteľovi mzdy v zmysle pokynu krajského súdu za účelom odstránenia pochybností vo veci, čo neznamená, že vo veci nepochybil platiteľ mzdy.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“)   upustil   v danej   veci   od   konania   verejného   ústneho pojednávania.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každá   má   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote, čo je zásadne to isté právo, ktoré pre účastníka konania zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu. Toto základné právo sa uplatňuje aj v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí. V takom druhu civilného procesu je účelom tohto základného práva to, aby sa po nariadení núteného   výkonu   bez   zbytočných   prieťahov   uskutočnil   tento   výkon   (prípadne   súdna exekúcia) tak, aby vymáhaný nárok bol čo najskôr, ak tomu nebránia dôvody relatívnej alebo absolútnej neprípustnosti núteného výkonu súdneho rozhodnutia, uspokojený.

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   aj   v nútenom   výkone   rozhodnutia a porušenia   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   a podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru   ústavný   súd   podľa   svojej   konštantnej   judikatúry   (napr.   II. ÚS   813/00, IV. ÚS 74/02)   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu   podľa   právnej a faktickej   zložitosti   veci,   správania   účastníka   konania   a napokon   aj   spôsobu,   akým v konaní postupoval súd.

a)   Sťažovateľ   je   oprávnený   v súdnom   výkone   rozhodnutia   podľa   §   251 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý navrhol výkon rozhodnutia zrážkami   zo   mzdy   a iných   príjmov   povinnej.   K nariadeniu   výkonu   rozhodnutia   došlo 21. januára 1994 a dosiaľ nebol nárok sťažovateľa v celom rozsahu uspokojený. Takýto výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a iných príjmov je skutkovo aj právne jednoduchá súdna   agenda   a v danom   prípade   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   skutkovú   alebo   právnu komplikáciu, ktorá by objektívne so zreteľom na právnu povahu výkonu rozhodnutia bránila v tom, aby od januára 1994 nebol výkon rozhodnutia ohľadne zaplatenia sumy 16 835 Sk a trov konania uskutočnený.

b) Ústavný súd zo spisu okresného súdu a ani z vyjadrenia tohto súdu nezistil žiadne skutočnosti,   ktoré   by   boli   v príčinnej   súvislosti   s úkonmi   sťažovateľa   a znamenali   by spomalenie postupu súdu   pri výkone rozhodnutia alebo by vytvárali procesné prekážky takého postupu, to znamená, že na namietanej dĺžke konania sa sťažovateľ svojimi úkonmi nepodieľal.

c) Čo sa týka postupu okresného súdu pri výkone rozhodnutia, je potrebné uviesť a zhodnotiť jeho podstatné úkony, najmä rozhodnutia súdu a na ne nadväzujúce postupy.

Okresný   súd   po   nariadení   výkonu   rozhodnutia   18.   júla   1996   zastavil   výkon rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený. Dňa 4. decembra 1996 bolo odvolanie proti uzneseniu o zastavení výkonu rozhodnutia predložené Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil   na   ďalšie   konanie   4. júla   1997.   Uznesenie   odvolacieho   súdu   bolo   doručené účastníkom konania a platiteľovi mzdy v dňoch 8. a 9. januára 1998. Odvtedy až do konca roku 2003 okresný súd nevykonal žiadne úkony nevyhnutné na uskutočnenie a dokončenie výkonu rozhodnutia, predovšetkým nedoručil platiteľovi mzdy rozhodnutie, ktoré by mu umožnilo vyplatiť zrazené a nevyplatené peniaze oprávnenému (sťažovateľovi). Na taký postup dostal usmernenie z krajského súdu až 27. júla 2004.

Okresný súd bránil svoj postup takto: „... v predmetnej veci nejde o prieťah vo veci. Súd   po   nariadení   výkonu   rozhodnutia   a po   nadobudnutí   a oznámení   právoplatnosti   vec zakladá   do   živej   spisovne   a k tomuto   sa   vracia   len   v prípadoch   kvalifikovaných   podaní účastníkov konania. V tomto prípade ide o návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia, zmena platiteľa mzdy. Žiadosť oprávneného o pokračovanie vo výkone rozhodnutia nie je takýmto kvalifikovaným   dôvodom.   V tomto   konkrétnom   prípade   sudkyňa   učinila   oznámenie o právoplatnosti platiteľovi mzdy v zmysle pokynu krajského súdu za účelom odstránenia pochybností vo veci, čo neznamená, že vo veci nepochybil platiteľ mzdy.“

Túto obranu okresného súdu nemožno prijať, pretože vo výkone rozhodnutia okresný súd po jeho nariadení postupuje z úradnej povinnosti až do núteného splnenia vymáhanej pohľadávky.   Podľa   §   265   ods.   1 OSP po   nariadení výkonu   rozhodnutia   sa   totiž sudca postará o jeho uskutočnenie. Tomuto pravidlu nezodpovedá jeho postup od 18. júla 1996, keď okresný súd zastavil výkon rozhodnutia, až do pokynu krajského súdu z 27. júla 2004, ktorý   je   takým   usmernením   postupu   okresného   súdu,   ktorý   mal   byť   realizovaný   už v priebehu zrážania a nevyplácania súm povinnej, čo sťažovateľ požadoval od roku 1977 až do konca roka 2003 a na čo neúspešne poukazoval.

Z uvedeného vyplýva, že   okresný   súd bol bez primeraného a zákonom   uznaného dôvodu nečinný pri uskutočňovaní výkonu rozhodnutia (§ 265 ods. 1 OSP) viac ako sedem rokov, hoci na jeho uskutočnenie bolo potrebné urobiť jednoduchý úkon uvedený v pokyne krajského súdu.

Preto ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu vo veci sp. zn. E 56/94 došlo   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy   a jeho   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. E 56/94 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia 200 000 Sk. Ústavný súd vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry dospel k záveru, že stav konania v jeho veci je taký, že sťažovateľ oprávnene mal po dlhý čas pocit nielen právnej, ale aj faktickej neistoty, hoci viackrát žiadal okresný súd, aby vo veci konal. Napriek tomu okresný súd bol od roku 1997 do konca roku 2003 prakticky nečinný, čo uznal aj sám súd.

Zistená nečinnosť okresného súdu pri uskutočňovaní výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy a iných príjmov spôsobila dlhodobú právnu a faktickú neistotu sťažovateľa, preto ústavný súd priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie 20 000 Sk, ktoré podľa jeho názoru primerane vyjadruje dôsledky porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Pri určení tejto výšky ústavný súd vychádzal aj z toho, že sťažovateľ vymáhal len 16 835 Sk a trovy konania.

Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol aj o úhrade trov konania,   ktoré   sťažovateľovi   vznikli   v   súvislosti   s jeho   zastupovaním   v konaní   pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. U., a priznal sťažovateľovi úhradu trov konania v hodnote 9 342 Sk za dva úkony právnej služby plus dvakrát po 136 Sk režijný paušál ku každému úkonu právnej služby podľa § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2005