znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 199/2023-12

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a zo sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Barbora Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Barbora Ficek Benková, proti postupu Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Nt 16/2019 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu bola 18. októbra 2022 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom všeobecného súdu v konaní označenom v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ ústavný súd žiada o vyslovenie porušenia formulovaných práv v označenom konaní a zároveň navrhuje, aby ústavný súd všeobecnému súdu prikázal v označenom konaní konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu tiež finančné zadosťučinenie v sume 1 000 eur, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 2 Nt 16/2019 (ďalej len „namietané konanie“) pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby vo veci návrhu na uloženie ochranného opatrenia ustanovený ako obhajca obvineného podľa § 37 ods. 3 Trestného poriadku. Po tom, čo okresný súd v označenej trestnej veci rozhodol uznesením z 10. júla 2019, ktorým bolo obvinenému uložené ochranné opatrenie, sťažovateľ ako obhajca predložil okresnému súdu 25. októbra 2019 vyčíslenie trov konania v celkovej sume 642,38 eur.

II.

Argumentácia sťažovateľa

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že napriek právnej a faktickej nenáročnosti jeho veci týkajúcej sa rozhodovania o uplatnených trovách konania ustanoveného obhajcu okresný súd ani po uplynutí takmer troch rokov od podania predmetného vyčíslenia trov o nich nerozhodol. Uvádza, že ochranu svojho práva ešte pred podaním ústavnej sťažnosti neúspešne uplatnil prostredníctvom dvoch žiadostí adresovaných okresnému súdu 22. decembra 2020 a 31. mája 2022, ktorými žiadal o vydanie rozhodnutia, a tiež sťažnosťou na prieťahy v konaní adresovanou predsedovi okresného súdu 30. augusta 2022.

4. V postupe okresného súdu, ktorý o trovách ustanoveného obhajcu nebol schopný rozhodnúť ani po uplynutí takmer troch rokov od ich uplatnenia, vidí sťažovateľ porušenie svojich označených práv.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v špecifikovanom trestnom konaní z dôvodu nečinnosti okresného súdu.

6. Je objektívnou skutočnosťou, že v namietanom konaní nepostupoval okresný súd v súlade s požiadavkou na postup súdu bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd však zistil, že po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu 30. augusta 2022 došlo po uplynutí určitého času ku korekcii nežiaduceho stavu a v sťažovateľovej veci bolo 23. januára 2023 prijaté rozhodnutie o uplatnených trovách ustanoveného obhajcu, ktoré sťažovateľ napadol opravným prostriedkom, sťažnosťou.

7. Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že sťažnosť na prieťahy v konaní pred všeobecným súdom, ktorú sťažovateľ adresoval predsedovi okresnému súdu, bola (aj keď až dodatočne) efektívna a splnila požadovaný účel, keďže následne po uplatnení sťažnosti okresný súd obnovil plynulosť konania smerujúcu k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa a vo veci bolo vydané rozhodnutie.

8. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa vzhľadom na uvedené odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú.

9. Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že toto rozhodnutie nie je prekážkou toho, aby sťažovateľ mohol v budúcnosti prostredníctvom ústavnej sťažnosti uplatňovať ochranu svojich práv v prípade potenciálnej neprimeranej nečinnosti okresného súdu pri prejednaní jeho sťažnosti podanej voči rozhodnutiu o trovách.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2023

Ľuboš Szigeti

predseda senátu