znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 199/2012-20

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júla   2012 predbežne prerokoval sťažnosť V. K., M., zastúpeného advokátom JUDr. P. K., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice — okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 207/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.  

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. októbra 2011 doručená sťažnosť V. K., M. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice — okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 207/05.  

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 207/05 okresný súd od 8. júna   2005   koná   o návrhu,   ktorým   sa   navrhovateľ   voči   sťažovateľovi   domáha zaplatenia   228 900   Sk   s príslušenstvom,   a to   z   titulu   zaplatenia   úhrady   za   poskytnutie priestorov   a zariadení   na chov   oviec.   Podľa   tvrdenia   sťažovateľa   aj   napriek   predsedom okresného súdu uznanej sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní za dôvodnú je postup okresného súdu   v predmetnej veci poznačený zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa prehlbuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Ako odporca v predmetnej právnej veci týmto porušením mojich základných práv som vystavený dlhodobému stavu právnej neistoty, ktorý negatívne zasahuje do mojich práv. Uvedený stav vyvoláva u mňa pocit rezignácie k poskytovaniu súdnej ochrany.“  

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:  

„1.   Základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR konaním Okresného súdu Košice - okolie č. k. 6 C 207/2005 porušené bolo.

2. Okresný súd Košice - okolie je povinný konať vo veci 6 C 207/2005 bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Košice - okolie je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   zaplatiť   finančné   zadosťučinenie sťažovateľovi vo výške 6.000.- eur (slovom šesťtisíc eur) k rukám sťažovateľa.

4. Okresný súd Košice - okolie je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.  

Predmetom   konania   ústavného   súdu   je   sťažovateľom   namietané   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 207/05.

Z vyžiadaného súdneho spisu na posúdenie prijateľnosti sťažnosti ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 6 C 207/05:

Návrhom doručeným okresnému súdu 8. júna 2005 sa navrhovateľ domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by bola sťažovateľovi uložená povinnosť zaplatiť 228 900 Sk s príslušenstvom z titulu úhrady nákladov za poskytnutie priestorov a zariadení na chov oviec, pričom konanie o tomto návrhu bolo vedené pod sp. zn. 13 Ro 773/05. Okresný súd 8. septembra 2005 vyzval navrhovateľa, aby zaplatil súdny poplatok za návrh. Následne navrhovateľ   22.   septembra   2005   upravil   výšku   ním   požadovaných   úrokov   z omeškania a 27. septembra 2005 zaplatil súdny poplatok, takže 30. septembra 2005 okresný súd vydal platobný rozkaz. Dňa 21. októbra 2005 sťažovateľ podal proti platobnému rozkazu odpor a 25. októbra 2005 okresný súd previedol vec z registra „Rob“ do registra „C“.

Dňa 15. novembra 2005 okresný súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach a súčasne vyzval sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok za odpor, ktorý sťažovateľ zaplatil 30. decembra 2005, a 8. marca 2006 okresný súd nariadil pojednávanie na 12. apríl   2006, súčasne vyzval sťažovateľa   na „zdokladovanie“ v odpore   tvrdených skutočností a navrhovateľa na špecifikáciu žalovanej sumy. Navrhovateľ reagoval na výzvu okresného súdu 24. marca 2006 a sťažovateľ reagoval na výzvu 6. apríla 2006. Uznesením zo   7.   júna   2006   okresný   súd   pod   hrozbou   zamietnutia   návrhu   uložil   navrhovateľovi povinnosť   odstrániť   nedostatky   návrhu,   keďže   podľa   okresného   súdu   navrhovateľ dostatočne nešpecifikoval žalovanú sumu, a následne okresný súd nariadené pojednávanie odročil   na   neurčito.   Dňa   16.   júna   2006   navrhovateľ   predložil   požadovanú   špecifikáciu žalovanej sumy a 26. marca 2007 okresný súd nariadil pojednávanie na 4. máj 2007.

Sťažovateľ sa 30. marca 2007 vyjadril k podaniu navrhovateľa z 26. marca 2007 a 4. mája 2007 bolo okresnému súdu faxom doručené ospravedlnenie novoustanoveného právneho zástupcu navrhovateľa z neúčasti na pojednávaní, ktorý súčasne žiadal okresný súd o odročenie pojednávania, aby mal čas oboznámiť sa s vecou, pričom okresný súd odročil pojednávanie na neurčito (sťažovateľ prítomný, pozn.). Dňa 15. mája 2007 okresný súd   vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateľa,   aby   špecifikoval   žalovanú   sumu,   pričom okresný súd právneho zástupcu navrhovateľa urgoval s odpoveďou na túto výzvu 19. júna 2007 a 16. júla 2007, pričom právny zástupca navrhovateľa zaslal požadované stanovisko 18. júla 2007 a 22. augusta 2007 okresný súd nariadil pojednávanie na 5. október 2007. Dňa 12.   septembra   2007   sa   sťažovateľ   vyjadril   k   podaniu   právneho   zástupcu   navrhovateľa. Na pojednávaní konanom 5. októbra 2007 okresný súd po vypočutí účastníkov vyhlásil vo veci   rozsudok,   ktorým   návrh   v   celom   rozsahu   zamietol.   Dňa   20.   novembra   2007 navrhovateľ   podal   odvolanie   proti   rozsudku   a   22.   novembra   2007   okresný   súd   vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľa, a navrhovateľa vyzval, aby zaplatil súdny   poplatok   za odvolanie.   Navrhovateľ   zaplatil   súdny   poplatok   za   odvolanie   11. decembra 2007 a 13. decembra 2007 sa sťažovateľ vyjadril k odvolaniu. Dňa 27. decembra 2007 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“). Krajský súd 3. januára 2008 vrátil spis okresnému súdu na doplnenie vyjadrenia zákonnej sudkyne okresného   súdu   k   námietke   zaujatosti,   ktorú   voči   nej   vzniesol   navrhovateľ   v   podanom odvolaní. Dňa 17. januára 2008 po doplnení vyjadrenia zákonnej sudkyne okresného súdu bol spis opäť predložený krajskému súdu.

Krajský   súd uznesením   sp.   zn. 4 Co 330/07 z 28.   januára 2009 zrušil   rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom spis bol vrátený okresnému súdu 5. marca 2009 a 28. mája 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 29. júl 2007. Dňa 17. júla 2009 právna zástupkyňa sťažovateľa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu plánovanej letnej dovolenky a tiež ospravedlnila aj neúčasť sťažovateľa, preto 27. júla 2009 okresný súd žiadal právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby zdokladovala tvrdenia uvádzané v ospravedlnení z pojednávania. Pojednávanie konané 29. júla 2009 okresný súd kvôli neprítomnosti účastníkov odročil na 30. september 2009. Dňa 10. septembra 2009 právna zástupkyňa sťažovateľa zdokladovala svoje ospravedlnenie z pojednávania. Podaním doručeným okresnému súdu 18. septembra 2009 navrhovateľ namietal zaujatosť zákonnej sudkyne a 24. septembra 2009 navrhovateľ predložil návrhy na dokazovanie, súčasne sa zákonná sudkyňa vyjadrila k námietke zaujatosti a okresný súd tiež oznámil účastníkom konania zrušenie nariadeného termínu pojednávania z dôvodu podanej námietky zaujatosti.

Dňa 28. septembra 2009 bol spis predložený krajskému súdu pre účely rozhodnutia o námietke zaujatosti, pričom krajský súd uznesením sp. zn. 11 NcC 40/09 zo 6. októbra 2009   rozhodol,   že   vec   vracia   okresnému   súdu   z   dôvodu,   že   na   predmetnú   námietku neprihliada, pretože sa týkala iba procesného postupu zákonnej sudkyne okresného súdu, a nie jej osoby. Dňa 8. októbra 2009 bol spis vrátený okresnému súdu a 11. novembra 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. december 2009, ktoré po vypočutí účastníkov konania okresný súd odročil na neurčito s tým, že navrhovateľ zdokladuje špecifikáciu žalovanej   sumy   a   tiež   sa   vyjadrí   k   námietke   premlčania   uplatnenej   na   pojednávaní sťažovateľom.   Právny   zástupca   navrhovateľa   sa   9.   apríla   2010   ospravedlnil,   že od posledného pojednávania stále nepredložil žiadané podklady, pričom sa tak malo stať z dôvodu   jeho   hospitalizácie   a   liečby   s   tým,   že   súčasne   oznámil,   že   žiadané   doklady predloží   do   15.   mája 2010.   Dňa   18.   mája 2010   sa   právny   zástupca   navrhovateľa   opäť ospravedlnil, že stále   nepredložil ani v predĺženej lehote požadované podklady, pričom tentokrát sa tak malo stať z dôvodu hospitalizácie navrhovateľa.

Okresný súd 31. mája 2010 vyzval A., a. s., a Z. (ďalej len „zväz“) na poskytnutie potrebných údajov. Dňa 7. júna 2010 bola okresnému súdu vrátená zásielka adresovaná zväzu s poznámkou „adresát neznámy“. Okresný súd 27. augusta 2010 urgoval A., a. s., s odpoveďou na výzvu z 31. mája 2010, ktorý na predmetnú výzvu reagoval 14. septembra 2010. V dňoch 5. októbra 2010, 11. novembra 2010 a 13. januára 2011 okresný súd urgoval právneho   zástupcu   navrhovateľa,   aby   reagoval   v   zmysle   záverov   z pojednávania,   a   4. februára 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 16. marec 2011. Dňa 2. marca 2011 navrhovateľ oznámil, že na výzvy okresného súdu nebolo možné reagovať, pretože bol dlhodobo   práceneschopný,   a súčasne   predložil   vyjadrenie   k   sporu   spolu   s   listinnými dôkazmi.   Právny   zástupca   navrhovateľa   15.   marca   2011   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na nariadenom pojednávaní z dôvodu, že nová právna zástupkyňa navrhovateľa, ktorej vec z dôvodu svojho odchodu na dôchodok postúpil, sa ešte nestihla oboznámiť s vecou, súčasne okresný   súd   telefonicky   oznámil   právnej   zástupkyni   sťažovateľa,   že   protistrana   sa   na pojednávaní   nezúčastní.   Pojednávanie   konané   16.   marca   2011   okresný   súd   kvôli neprítomnosti účastníkov odročil na neurčito s tým, že vyzve navrhovateľa, aby predložil splnomocnenie pre advokáta, ktorý ho bude v konaní zastupovať, a tiež aby oznámil, či trvá na   návrhu   a   aké   dôkazy   navrhuje   vykonať.   Okresný   súd   17.   marca   2011   vyzval navrhovateľa   v   zmysle   záverov   z pojednávania a   12.   apríla   2011   navrhovateľ   predložil splnomocnenie   pre   svoju   novú   advokátku.   Dňa   19.   apríla   2011   okresný   súd   nariadil pojednávanie na 27. máj 2011, súčasne vyzval Poľnohospodársku platobnú agentúru (ďalej len „agentúra“) na poskytnutie potrebných údajov, pričom agentúra odpovedala na výzvu okresného súdu 20. mája 2011.

Dňa 26. mája 2011 novozvolená právna zástupkyňa navrhovateľa ospravedlnila svoju neprítomnosť   na   pojednávaní   s   odôvodnením,   že   kvôli   chorobe   sa   nestihla   oboznámiť s vecou,   ospravedlnila   aj   neprítomnosť   navrhovateľa   a   súčasne   kvôli   pobytu   mimo Slovenskej   republiky   ospravedlnila   svoju   neprítomnosť   a neprítomnosť   sťažovateľa na pojednávaní aj jeho právna zástupkyňa. Pojednávanie konané 27. mája 2011 bolo kvôli ospravedlnenej neprítomnosti účastníkov odročené na 29. jún 2011. Dňa 30. mája 2011 okresný   súd   vyzval   Ministerstvo   pôdohospodárstva   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ministerstvo“),   aby   oznámilo   potrebné   údaje,   a   23.   júna   2011   predvolaný   svedok ospravedlnil   svoju   neprítomnosť   na   pojednávaní.   Ministerstvo   odpovedalo   na   výzvu okresného   súdu   27.   júna   2011.   Pojednávanie   konané   29.   júna   2011   bolo   po   vypočutí účastníkov   a   svedkov   odročené   na   neurčito   s   tým,   že   navrhovateľovi   bola   uložená povinnosť, aby presne špecifikoval a zdokladoval žalovanú sumu. Dňa 25. júla 2011 právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala o predĺženie lehoty na predloženie a preukázanie žalovanej sumy z dôvodu, že niektoré doklady museli vyžiadať od iných orgánov. Následne 8. augusta 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 12. október 2011 a 9. augusta 2011 okresný súd oznámil právnej zástupkyni navrhovateľa, že na predloženie špecifikácie žalovanej sumy jej predlžuje lehotu do 15. augusta 2011. Právna zástupkyňa navrhovateľa predložila podklady v zmysle záverov z pojednávania 15. augusta 2011 a 22. augusta 2011 okresný súd žiadal sťažovateľa, aby sa vyjadril k podaniu navrhovateľa z 15. augusta 2011, a okresný súd súčasne vyzval obec podľa bydliska sťažovateľa na oznámenie potrebných údajov. Dňa 20. septembra   2011   sa   sťažovateľ   vyjadril   k   podaniu   navrhovateľa   z   15.   augusta   2011 a 26. septembra 2011 predvolaný svedok ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní konanom   12.   októbra   2011,   ktoré   bolo   po   vypočutí   účastníkov   a   svedkov   odročené na 25. november 2011 s tým, že účastníci predložia dôkazy v zmysle záverov pojednávania.

Sťažovateľ   predložil   dôkazy   26.   októbra   2011   a navrhovateľ   ich   predložil 2. novembra 2011. Dňa 24. novembra 2011 právna zástupkyňa sťažovateľa ospravedlnila neprítomnosť   sťažovateľa   na   pojednávaní   z   dôvodu   jeho   práceneschopnosti,   súčasne okresný   súd   uvedenú   skutočnosť   telefonicky   oznámil   právnej   zástupkyni   navrhovateľa a pojednávanie konané 25. novembra 2011 bolo kvôli neprítomnosti účastníkov odročené na 20. január 2012.   Právna zástupkyňa navrhovateľa 9. januára 2012 ospravedlnila svoju neprítomnosť   na   pojednávaní   z   dôvodu   plánovanej   zimnej   dovolenky   a   žiadala pojednávanie   odročiť,   a   16.   januára   2012   okresný   súd   oznámil   právnej   zástupkyni navrhovateľa,   že   nevyhovuje   jej   žiadosti   o   odročenie   pojednávania,   pretože   neuviedla žiadny   závažný   dôvod,   ale   keďže   navrhovateľ   trval   na   prítomnosti   svojej   právnej zástupkyne, bolo pojednávanie konané 20. januára 2012 odročené na 17. február 2012. Pojednávanie   konané 17.   februára   2012   bolo   po   vypočutí   svedka   pre   účely   vyhlásenia rozsudku odročené na 8. marec 2012, na ktorom okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol. Sťažovateľ proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie 19. apríla 2012 a 20.   júna   2012   okresný   súd   postúpil   spis   na   odvolacie   konanie   Krajskému   súdu v Košiciach, ktorý vo veci v súčasnosti koná pod sp. zn. 4 Co 101/2012.

Podľa   judikatúry   ústavného   súdu   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   pre   jej zjavnú neopodstatnenosť   je   aj   nezistenie   žiadnej   možnosti   porušenia   označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).

Preskúmaním účelnosti   a časovej   postupnosti   procesných   úkonov   okresného   súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 207/05 ústavný súd v tomto skúmanom postupe okresného súdu zistil iba jedno obdobie nečinnosti v trvaní viac ako 9 mesiacov (od 16. júna 2006, keď navrhovateľ odstránil nedostatky petitu, do 26. marca 2007, keď okresný súd nariadil vo veci pojednávanie), ktoré však samo osebe nie je možné vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v zmysle sťažovateľom namietaného porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01).

V   prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03), nevysloví porušenie práva zaručeného v tomto článku, ale sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).  

Ústavný   súd   nad   rámec   poznamenáva,   že   okresnému   súdu   by   síce   bolo možné vytknúť   málo   efektívny,   resp.   málo   rázny   postup   v predmetnom   konaní   proti navrhovateľovi, ktorého nepružný postoj ku konaniu aj napriek tomu, že sám tento spor svojím   návrhom   inicioval,   podstatnou   mierou   prispel   k predĺženiu   konania,   avšak zhovievavý   postoj   okresného   súdu   k takémuto   správaniu   navrhovateľa   sa   podstatným spôsobom neprejavil vo významných obdobiach nečinnosti.

Okrem   uvedeného   ústavný   súd   tiež   poznamenáva,   že   v súvislosti   s hodnotením postupu okresného súdu nemožno na jeho ťarchu pripočítať obdobia, počas ktorých sa spis nachádzal na krajskom súde, a to či už z dôvodu   odvolacieho konania, alebo z dôvodu rozhodovania o námietke zaujatosti, pretože v tomto období okresný súd nemohol, resp. nebolo v jeho moci ovplyvniť rýchlosť konania.  

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   už   po   jej   predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní okresnému   súdu   vo   veci   konať,   ako   aj   rozhodnutie   o priznaní   primeraného   finančného zadosťučinenia   je   podmienené   vyslovením   porušenia   práva   alebo   slobody   sťažovateľa (čl. 127   ods.   2   prvá   veta   ústavy),   ústavný   súd   sa   už   uvedenými   nárokmi   sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2012