znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 199/2011-44

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24.   augusta   2011 v senáte   zloženom   z   predsedu   Sergeja   Kohuta   a   zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť A. S., T., Š. B., T., Ing. A. M., M., F. M., N., M. M., T., V. C., T., M. M., T., H. B., T., M. B., T., Z. K., T., F. B., T., Ing. J. D., CSc., Ž., J. C., Ž., J.   C.,   Ž.,   M.   S.,   T.,   A.   S.,   Č.,   Š.   K.,   T.,   Mgr. V.   C.,   Č.,   E.   C.,   Č.,   a Bc. M.   C.,   Č., zastúpených spoločnosťou S., s. r. o., Č., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. J. V., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 18/2004 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. S., Š. B., Ing. A. M., M. M., V. C., M. M., H. B., M. B., Z. K., F. B., Ing.   J. D.,   CSc.,   J.   C.,   J. C.,   M.   S., A.   S.,   Š. K.,   Mgr.   V.   C.,   E.   C.   a Bc.   M. C.,   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 18/2004 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 18/2004   p r i k a z u j e ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. H. B., Š. K., E. C. a Bc. M. C. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur); V. C., M. M., J. C., J. C. a Mgr. V. C. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur); A. S., Š. B., Ing. A. M., M. M., M. B., Z. K., F. B., Ing. J. D., CSc., M. S. a A. S. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume po 800 € (slovom osemsto eur), ktoré j e   Okresný súd Čadca p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca   j e   p o v i n n ý   uhradiť A. S., Š. B., Ing. A. M., M. M., V. C., M. M., H. B., M. B., Z. K., F. B., Ing. J. D., CSc., J. C., J. C., M. S., A. S., Š. K., Mgr. V. C., E. C. a Bc. M. C. trovy konania v sume 1 841,78 € (slovom tisícosemstoštyridsaťjeden eur a sedemdesiatosem centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu spoločnosti S., s. r. o., Č.

5. Konanie o sťažnosti F. M.   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   prijal   uznesením č. k. II. ÚS 199/2011-25 zo 4. mája 2011 na ďalšie konanie sťažnosť A. S., T. (ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“), Š. B., T. (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“), Ing. A. M., M. (ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“), F. M., N. (ďalej len „sťažovateľ vo 4. rade“), M. M., T. (ďalej len „sťažovateľ v 5. rade“), V. C., T. (ďalej len „sťažovateľ v 6. rade“), M. M., T. (ďalej len „sťažovateľka v 7. rade“), H. B., T. (ďalej len „sťažovateľka v 8. rade“), M. B., T. (ďalej len „sťažovateľ v 9. rade“), Z. K., T. (ďalej len „sťažovateľka v 10. rade“), F. B., T. (ďalej len „sťažovateľ v 11. rade“), Ing. J. D., CSc., Ž. (ďalej len „sťažovateľ v 12. rade“), J. C., Ž. (ďalej len „sťažovateľ v 13. rade“), J. C., Ž. (ďalej len „sťažovateľ v 14. rade“), M. S., T. (ďalej len „sťažovateľka v 15. rade“), A. S., Č. (ďalej len „sťažovateľka v 16. rade“), Š. K., T. (ďalej len „sťažovateľka v 17. rade“), Mgr. V. C., Č. (ďalej len „sťažovateľ v 18. rade“), E. C., Č. (ďalej len „sťažovateľka v 19. rade“) a Bc. M. C., Č. (ďalej len „sťažovateľka v 20. rade“, spolu ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 18/2004 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplynulo: „Sťažovatelia vystupujú v konaní pred Okresným súdom Čadca. sp. zn. 12C/18/2004 v postavení navrhovateľov. Dňa 27. 2. 2003 podali sťažovatelia žalobu proti odporcom M. S.,   bytom   T.,   a   spol.,   o   určenie   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnostiam   a   o   určenie,   že nehnuteľnosti patria do dedičstva.

Okresný   súd   v   Čadci   /ďalej   len   okresný   súd/,   ktorý   vec   prejednáva   pod   sp.   zn. 12C/18/2004 postupuje v konaní s vážnymi prieťahmi a hoci sa konanie vedie od r. 2003, nie je predpoklad, že bude v dohľadnej dobe skončené. Súd v prejednávanej veci vykonal obhliadku na mieste samom dňa 26.10.2004 na základe urgencie zo strany navrhovateľov z dôvodu   uplynutia   značnej   doby   odo   dňa   kedy   bola   vykonaná   obhliadka   súd   vytýčil pojednávanie na deň 18.04.2006. Po uplynutí značného obdobia od pojednávania, ktoré sa konalo 18.04.2006 znova na urgenciu navrhovateľov bolo vytýčené pojednávanie až na deň 14.09.2007.   Naposledy uskutočnené pojednávanie   zo dňa 07.12.2010 bolo odročené   na neurčito   za   účelom   predloženia   súdneho   spisu   na   Najvyšší   súd   SR   na   rozhodnutie o dovolaní odporcov. Pojednávania v danej veci boli zo strany zákonného sudcu vedené neefektívne a nesústredene, dochádzalo k neodôvodneným odročovaniam. V prejednávanej veci dochádza k vážnym prieťahom v súdnom konaní a nejaví sa, že by mohlo byť v blízkej dobe vo veci rozhodnuté....

Sťažovatelia   podali   dňa   07.12.2010   sťažnosť   na   prieťahy   v   súdnom   konaní predsedovi Krajského súdu v Žiline, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Žiline dňa 05. 01. 2011. Predseda krajského súdu po prešetrení sťažnosti v zmysle zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch podaním zo dňa 17. 01. 2011 pod č. Spr. 11 000/11 oznámil sťažovateľom, že v konaní pred okresným súdom došlo z pohľadu celkovej dĺžky konania pred súdmi SR k prieťahom v konaní spôsobených postupom súdu....

Sťažovatelia majú za to, že nečinnosťou okresného súdu bolo porušené ich základné právo uvedené v druhej hlave v siedmom oddiele článku 48 ods. 2 Ústavy SR, aby ich vec pred okresným súdom sa prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Občianskoprávna   žaloba   bola   podaná   v   roku   2003,   pričom   okresný   súd   riadne vo veci nekoná, vo veci spôsobuje vážne prieťahy, v dôsledku čoho sťažovateľom vzniká škoda tým, že odporcovia s nehnuteľnosťami disponujú, ťažia drevnú hmotu a poberajú úžitky   na   úkor   sťažovateľov.   Sťažovatelia   preto   žiadajú,   aby   Ústavný   súd... priznal sťažovateľom v 1. až 20. rade finančné zadosťučinenie, ktoré sťažovatelia uplatňujú v rozsahu 3.000,- € pre každého zo sťažovateľov.“

2.1. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Okresný súd v Čadci svojou nečinnosťou vo vybavovaní veci sp. zn. 12C/18/2004 porušil základné právo sťažovateľa uvedené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu v Čadci, aby vo veci sp. zn. 12C/18/2004 konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   SR   priznáva   sťažovateľom   v   1.   až   20.   rade   primerané   finančné zadosťučinenie každému z nich vo výške po 3.000,- €, ktorú sumu je Okresný súd v Čadci povinný zaplatiť sťažovateľom v lehote do 2 mesiacov od doručenia nálezu.

Okresný   súd   v   Čadci   je   povinný   nahradiť   sťažovateľom   v   rade   1   až   20   trovy právneho zastupovania vo výške 1.841,78 €... na účet spoločnosti S. s.r.o., so sídlom Č., v zastúpení advokátom a konateľom JUDr. J. V....“

3. Na základe výzvy ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadril okresný súd, zastúpený   jeho   podpredsedom   JUDr. M.   G.,   listom   sp.   zn.   Spr   700/2011   doručeným ústavnému   súdu   8.   júna   2011.   Podpredseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení chronologicky popísal úkony vykonané v danej veci okresným súdom, ktoré zodpovedajú obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, a k veci ďalej uviedol:

„Vo veci konštatujem prieťahy v konaní spôsobené tunajším súdom. K prieťohom prispeli   aj   samotní   účastníci   konania   podávaním neúplných návrhov,   nedostavili   sa   na vytýčený termín pojednávania. Sťažnosť na prieťahy v konaní nebola prvostupňovým súdom riešená. Netrvám na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.“

3.1. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti sťažovateľov bolo aj vyjadrenie zákonného sudcu konajúceho vo veci, ktorý k veci uviedol:

Predmetom občianskoprávneho konania vedeného pred Okresným súdom Čadca pod spisovou značkou 12 C 18/2004 je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva. Ide o konanie náročné tak po skutkovej, ako aj právnej stránke.

Náročnosť daného sporu je daná tým, že podaným návrhom na začatie konania je uplatnených   osem   samostatných   nárokov.   Každý   z   týchto   nárokov   je   uplatňovaný   na samostatnom skutkovom základe odlišnom od ostatných nárokov. Každý z týchto nárokov môže   byť   preto   predmetom   samostatného   konania   a   každý   si   vyžaduje   vykonanie samostatného   dokazovania   na   preukázanie   jeho   dôvodnosti.   Vo   veci   bolo   doposiaľ vykonané rozsiahle dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, ohliadkou miesta samého, znaleckým   dokazovaním   i   doplnením   tohto   znaleckého   dokazovania   po   zistení   nových skutočností.

Dokazovanie v danej právnej veci komplikuje i tá skutočnosť, že zápisy v pozemkovej knihe   pre   katastrálne   územie   T.,   ktoré   sú   pre   dané   konané   na   posúdenie   dôvodnosti uplatnených   nárokov   významné,   nekorešpondujú   so   skutočným   stavom.   Ako   vyplynulo z doterajšieho dokazovania, katastrálne územie T. bolo od konca 30-tych rokov do roku 1947   natoľko   prepisované,   že   čísla   pozemnoknižných   parciel   uvádzané   v   listinných dôkazoch predkladaných v konaní účastníkmi tak na strane navrhovateľov, ako aj na strane odporcu   na   podporu   ich   tvrdení,   nie   sú   totožné   s   pozemnoknižnými   číslami,   ktoré   sú uvedené v pozemkovej knihe, v dôsledku čoho je len veľmi ťažké posúdiť výpovednú hodnotu jednotlivých zápisov v pozemkovej knihe i dôkazov v konaní predkladaných účastníkmi. Dĺžku konania ovplyvňuje i to, že v priebehu konania viacerí z účastníkov zomreli, čo si vyžiadalo ďalšie procesné úkony nevyhnutné k zisteniu ich právnych nástupcov, aby bolo možné v konaní ďalej pokračovať, a tým i ďalšie predĺženie súdneho konania.

Postup   súdu   sťažujú   i   samotní   účastníci   konania.   Niektorí   zo   sťažovateľov (navrhovatelia   v   rade   10,   11   a   12)   sa   doposiaľ   žiadneho   zo   súdnych   pojednávaní nezúčastnili.   Na   dĺžku   súdneho   konania   má   vplyv   i   to,   že   viaceré   súdne   pojednávania (v dňoch 18. 11. 2008, 20. 1. 2009 a 24. 3. 2009) boli odročené z podnetu účastníkov na uzatvorenie mimosúdnej dohody, hoci napokon k mimosúdnej dohode účastníkov nedošlo. I dôkazy,   o   ktorých   mali   účastníci   vedomosť,   súdu   neoznámili   dostatočne   včas   pred pojednávaním, aby sa súd mohol s týmito dôkazmi oboznámiť, resp. si tieto dôkazy na pojednávanie zabezpečiť, ak ich zabezpečiť nemohli účastníci konania, v dôsledku čoho bolo potom za účelom zabezpečenia týchto dôkazov a oboznámenia sa s nimi, nevyhnutne odročiť pojednávanie na nový termín. Nemožno preto súhlasiť s názorom sťažovateľov, že pojednávania boli bezdôvodne odročované. Vždy došlo k odročeniu pojednávania z dôvodu potreby zabezpečenia prítomnosti účastníkov konania na nasledujúcom pojednávaní, resp. zabezpečenia dôkazu, ktorý účastníci navrhli vykonať, resp. na poskytnutie priestoru na mimosúdnu dohodu účastníkov.   I   rozhodovanie o opravnom   prostriedku   voči uzneseniu o priznaní znaleckej odmeny súdnemu znalcovi, hoci samozrejme účastníci majú na tento úkon procesný nárok, malo vplyv na celkovú dĺžku konania.

Pokiaľ predseda Krajského súdu v Žiline v odpovedi na sťažnosť zo dňa 17. 1. 2011 konštatoval určité prieťahy v namietanom konaní spôsobené postupom okresného súdu, táto okolnosť bola spôsobená práve skutkovou a právnou náročnosťou daného konania, ktoré si vyžaduje rozsiahlu prípravu a štúdium danej právnej veci, ako i pracovnou zaťaženosťou konajúceho sudcu.

Na   základe   všetkých   uvedených   skutočností   som   toho   názoru,   že   celková   dĺžka daného   súdneho   konania   je   daná   objektívnymi,   nie   subjektívnymi   príčinami.   Som presvedčený   o   tom,   že   navrhovatelia   -   sťažovatelia   podali   ústavnú   sťažnosť   vedení ziskuchtivosťou v záujme získať finančné odškodnenie. Snáď vedome spôsobovali prieťahy v konaní (neúplné návrhy, žiadne dôkazy, neúčasť na pojednávaní, snahy o mimosúdnu dohodu,   ktoré   nemysleli   úprimne   a   vopred   boli   odsúdené   na   neúspech,   atď.),   nikdy nepoukázali na prieťahy pred prvostupňovým súdom. Sťažnosť na prieťahy zo dňa 17. 1. 2011   podali   na   Krajský   súd   v   Žiline,   o   čom   som   sa   ako   konajúci   sudca   nemal   šancu dozvedieť,   resp.   sťažovatelia   podali   túto   sťažnosť   preto,   aby   mali   splnenú   podmienku upozornenia súdu na prieťahy vyžadovanú praxou Ústavného súdu. Dovoľujem si preto požiadať   Ústavný   súd,   aby   v   prípade,   ak   konštatuje   prieťahy   v   súdnom   konaní, sťažovateľom nepriznal náhradu v peniazoch, čo by som považoval za nespravodlivé...“

4. Právny zástupca sťažovateľov podaním doručeným ústavnému súdu 25. mája 2011 oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 12 C 18/2004:

Dňa 27. februára 2003 sťažovatelia v 1. až 17. rade, právny predchodca sťažovateľov v 18.   až   20.   rade   V.   C.   a M.   C.   (spolu   ďalej   aj   „žalobcovia“),   zastúpení   advokátom JUDr. V., podali žalobu o určenie vlastníckeho práva a o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva   proti   žalovaným 1.   M. S.,   2. A.   T.,   3.   E.   S. a 4.   Ing.   P.   S. (spolu   ďalej len „žalovaní“). Žalobcovia zároveň podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia.   Dňa 3. marca 2003 okresný súd uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovaným nakladať so spornými nehnuteľnosťami a ťažiť z nich drevnú hmotu. Dňa   17.   marca   2003   žalovaní   podali   odvolanie   proti   uzneseniu   o   nariadení predbežného opatrenia.

Dňa 23. apríla 2003 okresný súd vyzval žalovaných na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa 24. apríla 2003 okresný súd zaslal žalobcom odvolanie žalovaných na vyjadrenie (žalobcovia sa k odvolaniu nevyjadrili).

Dňa 12. mája 2003 žalovaní zaplatili súdny poplatok za odvolanie. Dňa 14. júla 2003 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní žalovaných.

Dňa 26. augusta 2003 krajský súd odvolaním napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 15. októbra 2003 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 26. novembra 2003 okresný súd vyzval žalobcov na predloženie znaleckého posudku na sporné nehnuteľnosti pre účely vyrubenia súdneho poplatku.

Dňa   17.   decembra   2003   právny   zástupca   žalobcov   oznámil   hodnotu   sporných nehnuteľností.

Dňa 19. januára 2004 okresný súd vyzval žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu.

Dňa 29. januára 2004 žalobcovia požiadali o predĺženie lehoty na zaplatenie súdnych poplatkov do 15. februára 2004.  

Dňa 4. februára 2004 žalobcovia zaplatili súdne poplatky za žalobu. Dňa 11. februára 2004 bol spis prevedený do registra „C“ a vec bola pridelená na rozhodnutie sudcovi okresného súdu JUDr. K. K.

Dňa 2. marca 2004 okresný súd vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k žalobe. Dňa 26. marca 2004 sa žalovaní v 1. až 3. rade, zastúpení advokátom JUDr. S., vyjadrili k žalobe.

Dňa   6.   apríla   2004   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bolo   nariadené dokazovanie výsluchom účastníkov konania. Pojednávanie bolo odročené na 27. máj 2004 pre účely ďalšieho výsluchu účastníkov.

Dňa 20. apríla 2004 žalobca Ing. D. okresnému súdu oznámil, že vzhľadom na svoj zdravotný stav „odstupuje“ zo súdneho konania.

Dňa 27. mája 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 22. jún 2004 pre účely vypočutia žalovaných a vykonania ďalšieho dokazovania. Žalovaný vo 4. rade splnomocnil na zastupovanie v konaní advokáta JUDr. S.

Dňa 28. mája 2004 právny zástupca žalobcov predložil listinné dôkazy vo veci. Dňa 11. júna 2004 právny zástupca žalovaných požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 22. jún 2004 z dôvodu kolízie pojednávaní.

Dňa 22. júna 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu, že sa nedostavil žiaden z účastníkov, na 2. september 2004.

Dňa 30. júla 2004 žalobca Ing. D. opätovne oznámil okresnému súdu, že vzhľadom na svoj zdravotný stav „odstupuje“ zo súdneho konania.

Dňa   2.   septembra   2004   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   súd   pokračoval vo výsluchu   účastníkov   konania.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   30.   september   2004 pre účely vypočutia svedkyne A. T.  

Dňa   30.   septembra   2004   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bola   vypočutá predvolaná svedkyňa. Pojednávanie bolo odročené pre účely ustanovenia súdneho znalca a vykonania ohliadky na mieste samom. Okresný súd uznesením zároveň uložil účastníkom konania, aby zložili preddavok na trovy ohliadky a znaleckého dokazovania.

Dňa 13. októbra 2004 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie Ing. K.

Dňa 20. októbra 2004 sa žalovaní odvolali proti uzneseniu z 30. septembra 2004, ktorým okresný súd uložil účastníkom zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Dňa   21.   októbra   2004   žalobkyňa   M.   S.   zložila   preddavok   na   trovy   znaleckého dokazovania.

Dňa   26.   októbra   2004   sa   uskutočnila   ohliadka   na   mieste   samom,   na   ktorej   boli vypočutí prítomní svedkovia žalobcov. Okresný súd zároveň požiadal Správu katastra Č. (ďalej len „správa katastra“) o zapožičanie spisu č. Čd 415/58.

Dňa 27. októbra 2004 právny zástupca žalobcov predložil listinné dôkazy vo veci a návrh na vypočutie svedka.  

Dňa 29. novembra 2004 právny zástupca žalovaných predložil návrh na vypočutie svedkov.

Dňa 15. decembra 2004 správa katastra doručila požadovaný spis. Dňa 10. augusta 2005 právny zástupca žalobcov požiadal okresný súd, aby vo veci konal a nariadil pojednávanie.

Dňa   12.   augusta   2005   okresný   súd   uznesením   nariadil   ustanovenému   znalcovi znaleckú úlohu zidentifikovať sporné nehnuteľnosti.

Dňa 5. septembra 2005 znalec predložil znalecký posudok č. 25/2005 a vyúčtovanie znalečného.

Dňa 6. októbra 2005 okresný súd uznesením priznal znalcovi odmenu a náhradu hotových výdavkov v sume 4 665 Sk.

Dňa   28.   novembra   2005   okresný   súd   zaslal   vypracovaný   znalecký   posudok účastníkom na vyjadrenie.

Dňa 21. februára 2006 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. apríl 2006.Dňa 18. apríla 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vypočutý znalec Ing. K. Právny zástupca žalovaných oznámil, že žalovaná E. S. zomrela. Pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely zistenia okruhu dedičov.

Dňa 24. mája 2006 okresný súd požiadal notárku JUDr. K. o oznámenie okruhu dedičov po nebohej žalovanej.

Dňa 13. júna 2006 notárka JUDr. K. oznámila okruh dedičov po nebohej.Dňa 4. augusta 2006 okresný súd uznesením priznal znalcovi Ing. K. znalečné, ktoré zaslal   účastníkom   konania.   Okresný   súd   zároveň   vyzval   právnych   nástupcov   žalovanej v 3. rade, aby sa vyjadrili k žalobe.

Dňa 7. augusta 2006 právny zástupca žalobcov oznámil, že žalobca V. C. zomrel... Dňa 4. a 5. septembra 2006 právni nástupcovia žalovanej E. S. podali odvolanie proti uzneseniu   o priznaní odmeny súdnemu   znalcovi.   Dňa 19.   septembra   2006   okresný   súd požiadal notárku JUDr. Č. o oznámenie okruhu dedičov po nebohom žalobcovi V. C. Dňa 25. septembra 2006 notárka JUDr. Č. oznámila okruh dedičov po nebohom. Dňa   23.   októbra   2006   bol   spis   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o odvolaniach proti uzneseniu o priznaní odmeny súdnemu znalcovi zo 4. augusta 2006.Dňa 22. decembra 2006 krajský súd uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu zo 4. augusta 2006 o priznaní odmeny súdnemu znalcovi.

Dňa 11. januára 2007 právny zástupca žalobcov požiadal okresný súd, aby vo veci konal a nariadil pojednávanie.

Dňa 19. februára 2007 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa   25.   apríla   2007   okresný   súd   vyzval   právnych   nástupcov   žalobcu   V.   C.   na oznámenie, či vstupujú do konania na strane žalobcu.

Dňa 22. mája 2007 právny nástupca Mgr. V. C. oznámil, že splnomocňuje svoju matku E. C. na svoje zastupovanie vo veci.

Dňa 9. júla 2007 okresný súd opätovne vyzval Mgr. V. C. na oznámenie, či vstupuje do konania.

Dňa 10. augusta 2007 Mgr. V. C. oznámil, že vstupuje do konania na strane žalobcu.Dňa 13. augusta 2007 okresný súd nariadil pojednávanie na 14. september 2007.Dňa 15. augusta 2007 okresný súd uznesením pripustil, aby do konania na miesto nebohého žalobcu V. C. vstúpil jeho syn Mgr. V. C.

Dňa   14.   septembra   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 4. december 2007 pre účely zistenia, či žalobca Ing. D. vzal svojím podaním návrh späť, a pre účely rozhodnutia o prípadnom späťvzatí.

Dňa 26. septembra 2007 okresný súd požiadal správu katastra o zaslanie fotokópií pozemkovoknižných vložiek č. 5987 a č. 8160, kat. územie T. Zároveň vyzval žalobcu Ing. D. na oznámenie, či trvá na podanej žalobe.

Dňa 17. októbra 2007 správa katastra doručila fotokópie požadovaných listín. Dňa 22. októbra 2007 žalobca Ing. D. oznámil, že trvá na podanej žalobe a žiada okresný súd, aby pokračoval v konaní.

Dňa   25.   októbra   2007   okresný   súd   uznesením   nariadil   doplnenie   znaleckého dokazovania znalcom Ing. K.

Dňa   4.   decembra   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 4. február 2008 pre účely doplnenia znaleckého dokazovania.

Dňa   11.   decembra   2007   právny   zástupca   žalovaných   v   zmysle   záverov z pojednávania konaného 4. decembra 2007 predložil návrhy na vypočutie svedkov. Dňa 4. februára 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí navrhnutých svedkov bolo odročené na neurčito pre účely predloženia spisu súdnemu znalcovi.   Dňa   26.   februára   2008   súdny   znalec   predložil   vypracovaný   znalecký   posudok č. 10/08 spolu s vyúčtovaním svojej odmeny.

Dňa   14.   marca   2008   okresný   súd   uznesením   priznal   znalcovi   znalečné.   Zároveň zaslal predložený znalecký posudok účastníkom konania na vyjadrenie.

Dňa   15.   apríla   2008   jeden   zo   žalovaných   podal   odvolanie   proti   uzneseniu zo 14. marca 2008 o priznaní znalečného súdnemu znalcovi. Zároveň sa právny zástupca žalobcov vyjadril k predloženému znaleckému posudku.

Dňa   6.   októbra   2008   právny   zástupca   žalobcov   doručil   žiadosť   o   nariadenie pojednávania.

Dňa 10. októbra 2008 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. november 2008. Dňa 20. októbra 2008 právny zástupca žalobcov požiadal o odročenie pojednávania na iný termín z dôvodu kolízie pojednávaní.

Dňa   5.   novembra   2008   právny   zástupca   žalovaných   doručil   návrh   na   vypočutie svedka.

Dňa 18. novembra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí účastníkov konania   bolo   odročené   na   13.   január   2009   pre   účely   uzavretia   mimosúdnej   dohody a predvolania navrhnutých svedkov.

Dňa 9. decembra 2008 okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 13. január 2009 a odročil ho na 20. január 2009.

Dňa 20. januára 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 24. marec 2009 pre účely doplnenia dokazovania a uzavretia mimosúdnej dohody.

Dňa 24. marca 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre účely uzatvorenia mimosúdnej dohody. Právnemu zástupcovi žalobcov súd uložil, aby v lehote   30   dní   oznámil,   či   došlo   k   mimosúdnej   dohode,   resp.   či   má   ďalšie   návrhy na vykonanie dôkazov.

Dňa   8.   júna   2009   právny   zástupca   žalobcov   oznámil,   že   k   mimosúdnej   dohode nedošlo a žiada pokračovať v konaní.

Dňa   23.   júla   2009   okresný   súd   vyzval   žalobcov,   aby   odstránili   vady   návrhu na začatie konania pod sankciou jeho odmietnutia.

Dňa 21. augusta 2009 žalobca Mgr. V. C. reagoval na uznesenie okresného súdu z 23. júla 2009.

Dňa 2. decembra 2009 okresný súd podanie žalobcov odmietol.Dňa   21.   decembra   2009   sa   žalobcovia   odvolali   proti   uzneseniu   okresného   súdu z 2. decembra 2009.

Dňa 22. decembra 2009 sa žalovaní odvolali proti uzneseniu z 2. decembra 2009 v časti, v ktorej im nebola priznaná náhrada trov konania.

Dňa   13.   januára   2010   okresný   súd   zaslal   žalovaným   odvolanie   žalobcov na vyjadrenie.

Dňa   21.   januára   2010   okresný   súd   zaslal   odvolanie   žalovaných   žalobcom na vyjadrenie.

Dňa 8. februára 2010 sa žalovaní vyjadrili k odvolaniu žalobcov. Dňa   14.   apríla   2010   bol   spis   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o odvolaniach účastníkov.

Dňa 29. apríla 2010 krajský súd vrátil spis bez meritórneho rozhodnutia z dôvodu, že napadnuté uznesenie nebolo riadne doručené účastníkom konania.

Dňa 16. júna 2010 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 21.   júla 2010 bol spis opätovne predložený krajskému súdu   na rozhodnutie o odvolaniach účastníkov.

Dňa 26. augusta 2010 krajský súd uznesením rozhodol o odvolaniach účastníkov konania tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dňa 28. septembra 2010 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 12. novembra 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 7. december 2010. Dňa 30. novembra 2010 právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu zmenu návrhu na začatie konania.

Dňa 1. decembra 2010 žalovaní podali proti uzneseniu krajského súdu z 26. augusta 2010 dovolanie.

Dňa 7. decembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre   účely   predloženia   spisu   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky   na   rozhodnutie o dovolaní.

Dňa   15.   decembra   2010   okresný   súd   zaslal   dovolanie   žalovaných   na   vyjadrenie žalobcom.

Dňa 20. januára 2011 sa žalobcovia vyjadrili k dovolaniu žalovaných. Dňa 26. januára 2011 okresný súd požiadal Obecný úrad v T. a Obecný úrad v N. o zaslanie úmrtných listov žalobkyne M. C. a žalobcu F. M.  

Dňa 1. februára 2011 Matričný úrad v T. oznámil, že M. C. zomrela v Č.

Dňa 4. februára 2011 okresný súd požiadal Mesto Č. o zaslanie úmrtného listu M. C. Dňa 8. februára 2011 Matričný úrad v Č. doručil úmrtný list M. C. Dňa 14. februára 2011 Matričný úrad v N. oznámil, že F. M. zomrel v M. Dňa 16. februára 2011 okresný súd požiadal Mesto M. o zaslanie úmrtného listu F. M.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a   právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 18/2004 dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa (napr. I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02).   Podľa   rovnakých   kritérií   postupoval   aj v danom prípade.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v prípade   sťažovateľov   v 18.,   19.   a 20.   rade   došlo k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene doterajšieho účastníka konania na   strane   žalobcu,   a to   na   základe   univerzálnej   sukcesie   (dedenie).   Keďže   univerzálna sukcesia   automaticky   vyvoláva   procesnoprávne   nástupníctvo,   okresný   súd   nemusel uznesením túto zmenu pripustiť. Uvedená skutočnosť má podľa názoru ústavného súdu zásadný   význam   pre   vymedzenie   obdobia,   ktoré   podlieha   posúdeniu   namietanej protiústavnosti   konania okresného súdu,   pretože   v uvedenom   prípade v dôsledku   zmeny účastníkov   konania   nedošlo   k vzniku   nového   procesnoprávneho   vzťahu   (ako   je   to   pri zámene   účastníkov),   ale   k procesnoprávnemu   nástupníctvu   do   už   existujúceho procesnoprávneho vzťahu (m. m. I. ÚS 52/01).

S prihliadnutím na tento záver ústavný súd nemal pochybnosť, že títo sťažovatelia môžu uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré tejto zmene predchádzalo.

Vzhľadom na to, že sťažovatelia v 18., 19. a 20. rade vstúpili do konania na základe univerzálnej sukcesie, ústavný súd bude pri posudzovaní postupu okresného súdu prihliadať aj na obdobie týkajúce sa ich právneho predchodcu.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom konania   vedeného   okresným   súdom   je   určenie   vlastníckeho   práva,   resp.   určenie,   že nehnuteľnosti   patria   do   dedičstva   po   zomrelých   vlastníkoch.   Konania tohto   typu   tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, preto vec nemožno posúdiť ako   právne   zložitú.   Vzhľadom   na   vysoký   počet   žalobcov,   ako   aj   úmrtie   viacerých účastníkov konania v jeho doterajšom priebehu, keď musel okresný súd viackrát upravovať okruh   účastníkov   konania,   prihliadať   na   priebeh   dedičských   konaní   a   nadviazať komunikáciu s dedičmi zomrelých účastníkov, konanie vykazuje faktickú zložitosť, ktorá má výrazný podiel na jeho doterajšej dĺžke. Na skutkovú zložitosť veci poukázal vo svojom stanovisku k sťažnosti aj vo veci konajúci sudca okresného súdu, ktorú odôvodnil potrebou vykonania rozsiahleho dokazovania (výsluchmi účastníkov a svedkov, ako aj znaleckého dokazovania),   keďže   predmetom   konania   je   fakticky   osem   samostatných   nárokov uplatnených   na   samostatnom   skutkovom   základe,   pričom   každý   z nich   si   vyžaduje vykonanie   samostatného   dokazovania.   Preukazovanie   dôvodnosti   jednotlivých   nárokov komplikuje aj skutočnosť, že „zápisy v pozemkovej knihe pre katastrálne územie T., ktoré sú pre dané konané... významné, nekorešpondujú so skutočným stavom“.

Tieto skutočnosti síce spôsobili určitú faktickú zložitosť veci a z toho vyplývajúci stupeň   časovej   náročnosti,   to   však   nemôže   byť   samo   osebe   v   posudzovanej   veci akceptované ako dôvod   ospravedlňujúci   doterajšiu   dĺžku   napadnutého konania. Navyše, v prípade, ak okresný súd dospel k záveru, že v návrhu na začatie konania sa uvádzajú veci, ktoré   sa   na   spojenie   nehodia,   mohol   postupovať   v zmysle   §   112   ods.   2   Občianskeho súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   a v záujme   hospodárnosti   konania   niektoré   veci vylúčiť na samostatné konanie.  

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanom   konaní,   ústavný   súd   konštatuje,   že   aj   sťažovatelia   prispeli   svojím správaním k doterajšej dĺžke konania, na čo poukázal aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti. Na ťarchu sťažovateľov z pohľadu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní možno pripísať skutočnosť, že sa osobne nezúčastňovali súdnych pojednávaní. Z celkovo dvanástich nariadených a uskutočnených pojednávaní sa sťažovatelia v 9., 10. a 16. rade nezúčastnili   ani   jedného   z nich,   sťažovatelia   v 11.   a 12.   rade   neboli   prítomní na 11 pojednávaniach, sťažovatelia v 1., 2. a 5. rade sa nezúčastnili na 9 pojednávaniach, sťažovatelia v 3. a 15. rade na 8 pojednávaniach, sťažovateľ v 6. rade na 7 pojednávaniach, sťažovatelia   v 7.   a 13.   rade   na 6   pojednávaniach   a sťažovateľ   v 14.   rade   sa   nezúčastnil 4 pojednávaní. Sťažovateľ v 18. rade sa po svojom vstupe do konania (na základe uznesenia okresného   súdu   z 15.   augusta   2007)   osobne   zúčastnil   len   jedného   z nariadených pojednávaní,   na   ďalších   bol   zastúpený   svojou   matkou   –   sťažovateľkou   v 19.   rade. So sťažovateľmi v 19. a 20. rade začal okresný súd konať až na základe uznesenia krajského súdu   z 26.   augusta   2010,   ktorým   zrušil   uznesenie   okresného   súdu   z 2.   decembra   2009 o odmietnutí podania, ústavný súd preto vo vzťahu k týmto sťažovateľom posudzoval len účasť na pojednávaniach ich právneho predchodcu V. C., ktorý sa nariadených pojednávaní zúčastňoval.

K predĺženiu   konania   prispela   aj   tá   skutočnosť,   že   pojednávania   nariadené na 18. november 2008, 20. január 2009 a 24. marec 2009 boli odročené na návrh účastníkov z dôvodu   poskytnutia   časového   priestoru   pre prípadné   uzatvorenie   mimosúdnej   dohody, ku ktorej napokon nedošlo.

Je   potrebné   poukázať   aj   na   nekonzistentný   postup   sťažovateľa   v 12.   rade v namietanom konaní, keď opakovane (20. apríla 2004 a 30. júla 2004) okresnému súdu oznámil,   že   „odstupuje“   zo   súdneho   konania   z dôvodu   svojho   zlého   zdravotného   stavu a následne na výzvu okresného súdu, aby uviedol, či trvá na podanej žalobe, oznámil, že na podanej žalobe trvá a žiada súd, aby vo veci konal.

V danom prípade však podiel sťažovateľov na vzniknutých prieťahoch podľa názoru ústavného súdu neospravedlňuje neúmerne dlhé konanie okresného súdu zapríčinené jeho nečinnosťou a neefektívnou činnosťou.

Na podiel sťažovateľov na vzniknutých prieťahoch ústavný súd prihliadol pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a v tejto   súvislosti   zistil,   že   okresný   súd   spôsobil   neúmerné   predĺženie   konania   svojou nečinnosťou,   ale   aj   neefektívnou   činnosťou.   Konanie   na   okresnom   súde   je   ako   celok poznačené   neefektívnosťou   a nesústredenosťou,   keď   okresný   súd   mechanicky   síce nariaďoval súdne pojednávania, ale ich prevažne bez ďalšieho odročoval a vec meritórne neposudzoval.

Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   zbytočné   prieťahy   v   konaní môžu   byť zapríčinené   nielen   samotnou   nečinnosťou   všeobecného   súdu,   ale   aj   jeho   neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS   32/03,   IV.   ÚS   267/04,   IV.   ÚS   182/08),   pričom   rovnako   tak   môže   zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. II. ÚS 33/99), t. j. v danom prípade okresného súdu.

Neefektívnosť postupu okresného súdu vyplýva najmä zo skutočnosti, že v priebehu konania   bolo   krajským   súdom   zrušené   uznesenie   okresného   súdu   o odmietnutí   podania žalobcov a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Okresný súd uznesením z 2. decembra 2009 podanie žalobcov v zmysle § 43 ods. 2 OSP   odmietol.   Svoje   rozhodnutie   odôvodnil   vadami   žalobného   návrhu,   ktoré   spočívali v tom, že návrh jednoznačne nevymedzil okruh účastníkov konania. Tomuto rozhodnutiu predchádzala   výzva   adresovaná   žalobcom   na   odstránenie   nedostatkov   podania. Je pozoruhodné, že okresný súd pristúpil k odstraňovaniu nedostatkov návrhu na začatie konania   po   šesť   a pol   roku   po   podaní   návrhu   a po   vykonaní   rozsiahleho   dokazovania vo veci. Na základe odvolania žalobcov bolo uznesenie okresného súdu o odmietnutí návrhu odvolacím súdom zrušené a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd ako odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že za vadu návrhu nemožno považovať jeho   vecné   nedostatky   spočívajúce   v absencii   tvrdení   rozhodných   pre   úspešnosť uplatneného nároku a v absencii dôkazov na preukázanie týchto tvrdení. Neúplný okruh účastníkov konania nie je vadou podania, ale ide o vecnú stránku uplatneného nároku, ktorej posúdenie má za následok vyhovenie alebo zamietnutie žaloby.

Krajský súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí navyše konštatoval, že v konaní došlo k vadám,   ktoré   mohli   mať   za   následok   nesprávne   rozhodnutie   vo   veci.   Vady   konania spočívali v nesprávnom procesnom postupe okresného súdu, ktorý nekonal so všetkými právnymi nástupcami (dedičmi) nebohého žalobcu V. C., ale len so synom nebohého Mgr. V. C. (sťažovateľom v 18. rade), ktorého vstup do konania okresný súd pripustil uznesením z 15. augusta 2007. Okresný súd mal postupovať podľa § 107 OSP, ktorý rieši procesné nástupníctvo v prípadoch univerzálnej sukcesie. V tomto prípade vstup právnych nástupcov do konania nie je viazaný na návrh (dochádza k nemu zo zákona), preto nie je potrebné žiadne rozhodnutie súdu.

Napokon   ako   nesústredený   hodnotí   ústavný   súd   aj   postup   okresného   súdu   pri predkladaní   súdneho   spisu   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o odvolaní   proti   uzneseniu o odmietnutí   podania,   ktorý   mu   bol   vrátený   bez   meritórneho   rozhodnutia   z dôvodu,   že odvolaním   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu   nebolo   riadne   doručené   účastníkom konania.

Okrem   neefektívneho   postupu   okresného súdu   sa   v priebehu konania vyskytli   aj obdobia   nečinnosti   okresného   súdu   (od   15.   decembra   2004   do   12.   augusta   2005   –   8 mesiacov, od 28. novembra 2005 do 18. apríla 2006 – 5 mesiacov, od 14. marca 2008 do 18. novembra 2008 – 8 mesiacov). Celkovo bol teda okresný súd v napadnutom konaní nečinný 21 mesiacov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené len zložitosťou veci alebo len správaním účastníkov konania, ale najmä v dôsledku postupu okresného súdu. Predmetná vec sa aj po vyše 8 rokoch stále nachádza na súde prvého stupňa bez jediného meritórneho rozhodnutia.  

K argumentácii vo veci konajúceho zákonného sudcu o jeho nadmernej pracovnej zaťaženosti   ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   stabilizovanú   judikatúru   opierajúcu   sa o judikatúru   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva,   že   nadmerné   množstvo   vecí   na   súde nezbavuje   štát   zodpovednosti   za   zbytočné   prieťahy   v   konaní   (mutatis   mutandis III. ÚS 32/02, IV. ÚS 196/03).

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   doterajším   postupom vo veci   konajúceho   okresného   súdu   v konaní vedenom   pod sp. zn. 12   C 18/2004 došlo k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľov   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

4. V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   sa   domáhali   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   pre každého v sume 3 000 €, ktoré odôvodnili tým, že v dôsledku prieťahov im „vzniká škoda tým, že odporcovia s nehnuteľnosťami disponujú, ťažia drevnú hmotu a poberajú úžitky na úkor sťažovateľov“.

Ústavný   súd   už   uviedol,   že   cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je náhrada   nemajetkovej   ujmy,   a nie   prípadná   náhrada   škody   (napr.   III.   ÚS   75/01, IV. ÚS 15/03), preto argumentáciu sťažovateľov nemohol brať do úvahy.

Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k   názoru,   že   len   konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za dôvodné priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľov,   najmä   na   celkovú   dĺžku   napadnutého   konania, s prihliadnutím   aj   na   správanie   sťažovateľov   a ich   podiel   na   vzniknutých   prieťahoch v napadnutom konaní považuje za primerané priznať sťažovateľkám v 8., 17., 19. a 20. rade v sume po 1 500 €, sťažovateľom v 6., 7., 13., 14. a 18. rade finančné zadosťučinenie v sume po 1 000 €, sťažovateľom v 1., 2., 3., 5., 9., 10., 11., 12., 15. a 16. rade v sume po 800 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

6. Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. V.

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia z 25. februára 2011, spísanie sťažnosti z 3. marca 2011) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14   ods.   1   písm.   a)   a   b)   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“).   Za jeden   úkon   právnej   pomoci vykonaný v roku 2011 patrí odmena v sume 123,50 €, preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa predstavujú sumu 247 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých   osôb“,   t.   j.   na   sumu   123,50   €   v prípade   jedného   sťažovateľa.   V prípade 19 sťažovateľov (19 x 123,50 €) tvorí náhrada trov právneho zastúpenia spolu s režijným paušálom   ku   každému   úkonu   (2   x   7,41   €)   sumu   2   361,32   €.   K tomu   bolo   potrebné pripočítať daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % (§ 18 ods. 3 vyhlášky a § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov), pretože advokát je   platiteľom   tejto   dane.   Úhrada   trov   konania   vypočítaná   podľa   vyhlášky   predstavuje celkovú sumu 2 833,58 €.

Keďže sťažovateľmi uplatnený nárok na náhradu trov konania nepresahuje sumu vypočítanú podľa vyhlášky, ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov konania v nimi uplatnenej výške, t. j. v sume 1 841,78 €.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľov   (§   31a   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s   §   149   OSP)   podľa   výroku rozhodnutia.

7. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 104 ods. 1 OSP ústavný súd skúmal podmienky konania a zistil neodstrániteľnú prekážku postupu konania spočívajúcu v nedostatku   spôsobilosti   sťažovateľa   vo 4.   rade   byť   účastníkom   konania.   Z oznámenia vydaného Matričným úradom v N. z 9. februára 2011, ktoré bolo doručené okresnému súdu 14. februára 2011, vyplýva, že sťažovateľ vo 4. rade zomrel... v M.

Keďže   sťažovateľ   vo 4.   rade   zomrel   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu, ústavný súd konanie vo veci jeho sťažnosti zastavil.

8. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 24. augusta 2011