znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 199/09-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   29.   septembra   2009 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta o sťažnosti G. P., H., zastúpenej advokátom JUDr. J. G., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 184/08 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo G. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 184/08 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Piešťany   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   184/08 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. G. P. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Piešťany p o v i n n ý   vyplatiť   jej   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. G. P. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov), ktorú j e   Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. G., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 199/09-13 z 19. mája 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť G. P., H. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 184/08.

Podľa   §   18b   ods.   1   zákona   č.   511/2007   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon č. 371/2004   Z.   z.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a o zmene   zákona č. 99/1963 Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších   predpisov   a dopĺňa zákon Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb.   o súdnych   poplatkoch   a poplatku   za   výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci sťažovateľky prešiel z odovzdávajúceho Okresného súdu Trnava na nadobúdajúci Okresný súd Piešťany.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   žalobou   podanou   pôvodne   Okresnému   súdu   Trnava 4. októbra   2006   sa   sťažovateľka   domáhala   od   žalovaného   náhrady   nemajetkovej   ujmy z dôvodu   zásahu   do   jej   práva   na   ochranu   osobnosti.   Podľa   sťažovateľky   Okresný   súd Trnava vo veci jej žaloby vôbec nekonal a po vzniku okresného súdu iba postúpil jej vec tomuto novovytvorenému okresnému súdu. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že ani okresný súd vo veci nekoná, čím sa predlžuje stav jej právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla: „Okresný súd v Trnave vo veci vôbec nekonal, čakal na vytvorenie Okresného súdu v Piešťanoch, kam vec od 1. 1. 2008 v súlade so zákonom prešla a je evidovaná pod č. k. 4 C 184/2008.

Konanie   v   tejto   veci   vedenej   na   Okresnom   súde   v   Piešťanoch   neprebieha,   súd nekoná.

Sťažovateľka podala dňa 13. 6. 2008 sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú Okresný súd v Piešťanoch vybavil podaním zo dňa 3. 7. 2008 č. k. Spr. 383/2008, v ktorom uviedol, že   Okresný   súd   v   Piešťanoch   prieťahy   v   konaní   nespôsobil,   spôsobil   ich   Okresný   súd v Trnave.

Sťažovateľka si dovoľuje tvrdiť, že Okresný súd v Piešťanoch sa takto zodpovednosti za prieťahy v konaní spôsobené aj Okresným súdom v Trnave nemôže zbaviť. Okresný súd v Piešťanoch prevzal zo zákona veci okresného súdu v Trnave a to aj zo všetkými právnymi dôsledkami z toho vyplývajúcimi.

Zmenu   zákona   nemožno   v   právnom   štáte   pričítať   na   ťarchu   účastníka   konania, pretože pokiaľ by došlo k ďalšej zmene, tak by za prieťahy nezodpovedal nikto, súd, ktorý by vec prevzal by sa odvolával na predchádzajúci súd.

Napriek   tomuto   stanovisku   sťažovateľka   vyčkala   a   nepodávala   ústavnú   sťažnosť v domnienke, že Okresný súd v Piešťanoch sa bude skutočností uvedených vo vybavení sťažnosti na prieťahy v konaní držať a naozaj nariadi pojednávanie vo veci. (...)

Keďže sa stále nič vo veci na Okresnom súde v Piešťanoch nedeje, sťažovateľka je donútená podať túto ústavnú sťažnosť.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 184/08 bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, aby prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a aby jej priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk a úhradu trov konania.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 468/2009 z 21. júla 2009 a právny   zástupca   sťažovateľky   stanoviskom   k   uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu listom z 5. augusta 2009.

2.1 Predsedníčka   okresného súdu   vo svojom   vyjadrení okrem popisu   procesných úkonov vykonaných v danej veci uviedla:

„Vychádzajúc   z   vyššie   uvedeného   konštatujem,   že   v   predmetnej   veci   došlo k prieťahom v predmetnom konaní tak na Okresnom súde Trnava ako aj na Okresnom súde Piešťany, pričom sa nejedná o vec právne a skutkovo zložitú, účastníkom konania nemožno vytýkať, že by svojim správaním predlžovali konanie a zo strany súdu došlo k zbytočným prieťahom.

Záverom uvádzam, že netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„(...)   stanovisko k vyjadreniu   Okresného   súdu   v Piešťanoch   zo dňa 21.   7.   2009 nechcem, vzhľadom k jeho obsahu, zaujať.

Sťažovateľka   netrvá   na   ústnom   pojednávaní,   súhlasí   s   upustením   od   ústneho pojednávania pred Ústavným súdom.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   na   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4 C 184/08:

- 4. október 2006 – sťažovateľka sa žalobou podanou Okresnému súdu Trnava domáhala od žalovaného zaplatenia nemajetkovej   ujmy 2   000   000   Sk, pretože   pri   dopravnej   nehode žalovaný   usmrtil   jej   manžela   a   dcéru,   čím   malo dôjsť   k   zásahu do   osobnostných   práv sťažovateľky, a súčasne žiadala priznať jej oslobodenie od súdnych poplatkov (spis bol vedený pod sp. zn. 19 C 104/2006),

- 28. august 2007 – Okresný súd Trnava vyzval sťažovateľku, aby vyplnila tlačivo o svojich majetkových, zárobkových a osobných pomeroch,

- 18. september 2007 – sťažovateľka zaslala vyplnené tlačivo o majetkových, zárobkových a osobných pomeroch,

- 1. január 2008 – spis bol preradený na okresný súd,

- 24. jún 2008 – okresný súd zaslal žalobu sťažovateľky na vyjadrenie žalovanému,

- 14. august 2008 – žalovaný sa vyjadril k žalobe,

- 18. august 2008 – žalovaný navrhoval, aby okresný súd spojil vec s inými konaniami, ktoré proti nemu tiež prebiehajú na okresnom súde,

- 3. marec 2009 – okresný súd žiadal pripojiť spis sp. zn. 7 C 277/08,

- 5. máj 2009 - okresný súd zistil, že žiadaný spis sp. zn. 7 C 277/08 nie je možné pripojiť, pretože v danej veci bolo podané odvolanie a spis musí byť zaslaný odvolaciemu súdu.Podľa zistenia ústavného súdu v danej veci neboli ku dňu rozhodnutia ústavného súdu vykonané žiadne iné procesné úkony.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány   vec   prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet a právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakladá   povinnosť   súdu   aj   sudcu   na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 184/08 o zaplatenie finančného zadosťučinenia za zásah   do   osobnostných   práv   došlo   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods.   2 ústavy, sa   skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na predmet konania ako aj vzhľadom na vývoj procesnej situácie v danej veci, nemožno toto konanie považovať za právne či skutkovo zložité. Napokon aj okresný súd konštatoval, že „(...) sa nejedná o vec právne a skutkovo zložitú(...)“.

2.   Správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   je   druhým   kritériom   pri rozhodovaní, či v skúmanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených práv, pričom z tohto hľadiska ústavný súd v správaní sťažovateľky nezistil žiadnu   takú   skutočnosť,   ktorá   by   prispela   k   predĺženiu   konania   a   ktorú   by   bolo   treba pripísať na jej ťarchu.

3.   Napokon   ústavný   súd   skúmal   postup   okresného   súdu   v   predmetnom   konaní a v tejto súvislosti zistil, že do doby, kým bol skúmaný spis postúpený okresnému súdu, pôvodne príslušný Okresný súd Trnava bol vo veci nečinný viac ako 10 mesiacov, a to od 4. októbra   2006,   keď   sťažovateľka   podala   žalobu,   do   28.   augusta   2007,   keď   bola sťažovateľka vyzvaná na preukázanie majetkových pomerov pre účely rozhodnutia o jej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. Následne okresný súd po postúpení mu veci bol nečinný, a to od 1. januára 2008, keď mu bol postúpený skúmaný spis, do 24. júna 2008, keď okresný súd zaslal žalobu sťažovateľky na vyjadrenie žalovanému, t. j. takmer šesť mesiacov. Napokon ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd je v danej veci nečinný aj od 14. augusta 2008, keď sa žalovaný vyjadril k žalobe sťažovateľky, a to až dosiaľ, t. j. viac ako jeden rok, pričom v tomto období okresný súd okrem toho, že žiadal pripojiť spis vedený na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 277/08, nevykonal žiadny iný procesný úkon smerujúci k meritórnemu rozhodnutiu.

Nie   zanedbateľnou   skutočnosťou   je   aj   zistenie,   že   aj   napriek   pre   sťažovateľku závažnému   predmetu   konania,   ktorým   je   zásah   do   jej   osobnostných   práv   v   dôsledku usmrtenia   jej   najbližších   rodinných   príslušníkov,   sa   predmetná   vec   aj   po   takmer   troch rokoch stále nachádza na súde prvého stupňa, pričom vo veci nebolo vyhlásené ani jedno rozhodnutie.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel   k názoru, že doterajším   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 184/08 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4. V nadväznosti na výrok o porušení sťažovateľkou označeného základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 80 000 Sk, t. j. 2 655,51 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľke   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na predmet konania, ako aj vzhľadom na zistenú dlhodobú nečinnosť okresného súdu považuje za primerané v sume 1 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný vyplatiť ho sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si ju uplatnil v sume 6 732 Sk, t. j. 223,46 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je 191 Sk. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

S   poukazom   na   výsledok   konania   vznikol   sťažovateľke   nárok   na   úhradu   trov konania   za   dva   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v   roku   2008   (prevzatie   a   príprava zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 223,53 € (t. j. 6 734 Sk) vrátane režijného paušálu. Sťažovateľke nevznikol nárok na úhradu trov konania za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 (vyjadrenie k stanovisku okresného súdu z 5. augusta 2009),   pretože   tento   úkon   nepriniesol   pre   rozhodovanie   ústavného   súdu   žiadne   nové skutočnosti.

Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľky si uplatnil úhradu trov len v sume 223,46   €   (t. j.   6 732   Sk),   ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   úhradu   trov   len   vo   výške uplatneného nároku tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2009