znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 199/07-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2008 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Juraja Horvátha o   sťažnosti   M.   P.,   S.,   Ing.   V.   P.,   S.,   A.   M.,   D.,   a J.   P.,   S.,   zastúpených   advokátom JUDr. J. P., D., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 666/1994 takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   M.   P.,   Ing.   V.   P.,   A.   M.   a J.   P.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručené   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 666/1994 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 666/1994 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. M. P., Ing. V. P., A. M. a J. P. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie každému v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Čadca p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 20. septembra 2007 č. k. II. ÚS 199/07-28 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. P., S. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), Ing.   V.   P.,   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ   v 2.   rade“),   A.   M.,   D.   (ďalej   len   „sťažovateľka v 3. rade“), a J. P., S. (ďalej len „sťažovateľ vo 4. rade“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou   namietali   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom   Okresného   súdu   Čadca   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 8 C 666/1994.

Z obsahu sťažnosti vyplýva: „Návrhom zo dňa 09. 02. 1993 sa navrhovateľka Ž. M., rod. P. domáhala vyrovnania dedičských podielov podľa zákona č. 293/1992 Zb., ktorý návrh bol podaný na Okresnom súde Dolný Kubín a zaevidovaný pod sp. zn. 5 C 111/1993. Ako odporcovia vo vyššie uvedenom konaní vystupovali 1) A. P., (...) H. a 2) J. P., (...), S. Uznesením   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   sp.   zn.   13   Nc   54/94   zo   dňa 02. 09. 1994 bola v dôsledku zaujatosti sudcov Okresného súdu Dolný Kubín k právnemu zástupcovi odporcov 1) a 2) JUDr. J. P., vec prikázaná na ďalšie konanie a rozhodnutie Okresnému súdu v Čadci. (...)

V   súčasnosti   ako   odporcovia   v   predmetnom   konaní   na   Okresnom   súde   Čadca sp. zn. 8 C/666/1994 vystupujú sťažovatelia v 1) až 3) rade ako právni nástupcovia po A. P., ktorý zomrel v roku 1999 a tiež ako odporca vystupuje v predmetnom konaní pôvodný odporca 2) J. P., ktorý je zároveň sťažovateľom v 4) rade.

V konaní vedenom na Okresnom súde Čadca sp. zn. 8 C/666/1994 do dnešného dňa nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté, a nielen že nebolo rozhodnuté, ale ani v predmetnej veci nebolo konané, a to bezdôvodne.

Okresný   súd   Čadca   neuskutočnil   v   predmetnej   veci   do   dnešného   dňa   žiadne meritórne   pojednávanie,   v   konaní,   ktoré   začalo   ešte   v   roku   1993   podaním   návrhu   na Okresný   súd   Dolný   Kubín   teda   okrem   procesných   rozhodnutí,   týkajúcich   sa   vylúčenia sudcov a prikázania veci inému súdu, nebolo konané a rozhodované.

Až dňa 06. 06. 2007 obdržal M. P. (...) výzvu Okresného súdu Čadca, aby oznámil, či trvá na návrhu zo dňa 09. 02. 1993. Táto výzva je však zjavným nedopatrením, nakoľko hoci adresátom na obálke bol M. P., adresátom výzvy podľa záhlavia listu je Ing. V. P. a jednak ani M. P. ani Ing. V. P. (...) nie sú účastníkmi konania, ktorí by boli oprávnení disponovať s návrhom,   nakoľko   vystupujú   v konaní   na   strane   odporcov,   preto   je   predmetná   výzva Okresného súdu Čadca zavádzajúca. (...)

V namietanom prípade je zjavné, že nielenže nedošlo v časovom horizonte viac ako 12 rokov po podaní návrhu k právoplatnému rozhodnutiu, ale v tomto období nedošlo ani k žiadnemu prerokovaniu veci. Dôvod neprerokovania predmetného sporu nie je na strane účastníkov konania, t. j. nie je daná žiadna skutočnosť, ktorá by mala byť zohľadňovaná na ťarchu   účastníkov   pri   posudzovaní   otázky   či   a   z   akých   dôvodov   došlo   v   tomto   konaní k zbytočným   prieťahom.   Samotný   fakt,   že   v   začiatkoch   konania   bola   vec   v   dôsledku zaujatosti sudcov miestne príslušného súdu a neskoršiemu návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodov vhodnosti, nemôže byť odôvodnením následnej nečinnosti Okresného súdu Čadca v dobe od 14. 09. 1995 až doposiaľ.

Sťažovatelia   sú   presvedčení,   že   dôvod   nečinnosti   súdu   nie   je   ani   v   zložitosti prejednávanej veci. Sťažovatelia majú za to, že ani úmrtie pôvodného odporcu v 1) rade nemôže odôvodniť a vysvetliť postup Okresného súdu Čadca v tejto veci.

Vzhľadom na neprimerane dlhý časový interval medzi podaním návrhu a konaním súdu v tejto veci sťažovatelia 1) až 4) majú za to, že v tomto konaní postupom Okresného súdu Čadca v dobe od 14. 09. 1995 (uznesenie, ktorým sa nevyhovelo žiadosti o prikázanie veci inému súdu) až do dnešného dňa dochádza k zbytočným prieťahom v konaní, čím je porušované právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. (...)

(...)   sťažovatelia   navrhujú   Ústavnému   súdu   SR,   aby   svojim   nálezom   rozhodol nasledovne:

1) Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 666/1994 porušil základné právo sťažovateľov 1) až 4), aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

2) Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8C 666/1994 sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3)   Sťažovateľom   1)   až   4)   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 40.000,- Sk (...), ktoré je Okresný súd Čadca povinný vyplatiť sťažovateľom 1) až 4) na účet ich právneho zástupcu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr. 1116/2007 z 23. októbra 2007 a právny   zástupca   sťažovateľov   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu listom z 9. novembra 2007.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol: „K vecnej stránke sťažnosti udávam toľko, že konajúca sudkyňa pre ďalšie relevantné pokračovanie vo veci potrebovala spis od Okresného súdu Dolný Kubín, bez neho nemohla ďalej vo veci konať. To však nemení nič na skutočnosti, že tým, že nám nebol žiadaný spis doručený, zo strany tunajšieho súdu boli spôsobené prieťahy, ktoré našli svoje odzrkadlenie v prieťahoch v konkrétnej veci vedenej pod sp. značkou 8 C 666/1994.

Konajúca sudkyňa nemala inú možnosť, len tento spis žiadať od Okresného súdu Dolný Kubín. Pokiaľ tento nemohol zaslať žiadaný spis, mohol vyhotoviť fotokópiu spisu a túto   doručiť   Okresnému   súdu   v   Čadci.   Nestalo   sa   tak,   a   preto   považujem   sťažnosť sťažovateľov za dôvodnú.“

Predseda   okresného   súdu   zároveň   oznámil,   že   súhlasí   s upustením   od   ústneho pojednávania v konaní pred ústavným súdom.

2.2 Právny zástupca sťažovateľov vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol: „S názorom Okresného súdu Čadca, ktorý vo vyjadrení Spr. 1116/2007 zo dňa 23. 10. 2007 konštatoval, že sťažnosť sťažovateľov považuje za dôvodnú, sa stotožňujem. Zároveň   oznamujem,   že   súhlasím,   aby   Ústavný   súd   SR   rozhodol   vo   veci   bez nariadenia ústneho pojednávania.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48 ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   na   meritórne rozhodnutie   vo   veci,   t. j.   rozhodnutie   o tom,   či   namietaným   postupom   súdu   bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec   sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 8 C 666/1994:

Dňa 9. februára 1993 sa Ž. M., rod. P., H. (ďalej len „navrhovateľka“), návrhom na Okresnom súde Dolný Kubín domáhala vyrovnania dedičských podielov voči A. P., H. (ďalej   len   „odporca   v 1. rade),   a sťažovateľovi   vo   4.   rade.   Konanie   bolo   vedené   pod sp. zn. 5 C 111/93. Vzhľadom na okolnosť, že predsedovia senátov Okresného súdu Dolný Kubín vyjadrili svoju zaujatosť vo vzťahu k osobe právneho zástupcu odporcov, bol 1. júla 1994   spis   predložený   Krajskému   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   na rozhodnutie   o vylúčení   sudcov   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   z prerokúvania a rozhodovania danej veci. Krajský súd uznesením č. k. 13 Nc 54/94/14 z 2. septembra 1994,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   4.   októbra   1994,   vylúčil   sudcov   Okresného   súdu Dolný Kubín z prerokúvania a rozhodovania uvedenej veci a vec prikázal na ďalšie konanie okresnému súdu.

Predmetný spis bol doručený okresnému súdu 5. októbra 1994 a bola mu pridelená sp.   zn.   8   C   666/94.   Okresný   súd   6.   októbra   1994   požiadal   o zapožičanie   spisu sp. zn. D 639/76 od Okresného súdu Dolný Kubín a spisu sp. zn. D 2254/93, ktorý sa v tom čase nachádzal u notára JUDr. M. Z.. Okresný súd Dolný Kubín 13. októbra 1994 oznámil, že požadovaný spis sp. zn. D 639/76 je pripojený k spisu sp. zn. D 2254/93. Okresný súd preto   3.   novembra   1994   požiadal   notára   JUDr.   M.   Z.   o oznámenie   predpokladaného skončenia   konania   vo   veci   sp.   zn.   D   2254/93   a   zároveň   vyzval   navrhovateľku   na predloženie relevantných listín. Navrhovateľka ich predložila 28. apríla 1995.

Navrhovateľka   24.   novembra   1994   oznámila   okresnému   súdu,   že   podala Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) návrh na preskúmanie opodstatnenosti delegovania veci na okresný súd a zároveň navrhla okresnému súdu počkať na konečné rozhodnutie najvyššieho súdu o jej námietkach.

Notár JUDr. M. Z. 8. decembra 1994 oznámil okresnému súdu, že pojednávanie vo veci sp. zn. D 2254/93 bolo nariadené na 19. december 1994. V priebehu mesiacov január až marec 1995 okresný súd opäť neúspešne žiadal o zapožičanie spisu sp. zn. D 2254/93 nachádzajúceho sa u notára JUDr. M. Z.

Dňa   2.   mája   1995   krajský   súd   odstúpil   okresnému   súdu   podanie   navrhovateľky z 25. apríla 1995, ktorým žiadala krajský súd o prikázanie veci Okresnému súdu Liptovský Mikuláš, čo odôvodnila kratšou vzdialenosťou tohto súdu od jej bydliska. O tomto návrhu napokon rozhodol krajský súd uznesením zo 14. septembra 1995 pod sp. zn. 10 Nc 632/95 tak, že návrhu navrhovateľky nevyhovel.

Spis sp. zn. D 2254/93 bol 11. mája 1995 zaslaný notárom JUDr. M. Z. Okresnému súdu Dolný Kubín. Túto skutočnosť notár oznámil okresnému súdu 15. mája 1995. Okresný súd 5. októbra 1995 a následne 19. decembra 1995 opätovne žiadal Okresný súd Dolný Kubín   o   zaslanie   spisu,   avšak   Okresný   súd   Dolný   Kubín   na   obe   žiadosti   reagoval oznámením,   že   spis   sa   nachádza   na   krajskom   súde   z dôvodu   podaného   odvolania. V priebehu   mesiaca   marec   1996   bol   požadovaný   spis   sp.   zn.   D   2254/93   doručený okresnému súdu a následne vrátený späť Okresnému súdu Dolný Kubín (25. marec 1996). Z úradného   záznamu   okresného   súdu   spísaného   21.   marca   1996   vyplýva: „Zo   spisu D 2254/93 bolo zistené, že rozhodnutie z 10. 5. 1995 bolo zrušené a vec vrátená uznesením z 29. 12. 1995 na ďalšie konanie. II. stupňové uznesenia boli účastníkom doručené 12. 2. a 11. 3. 96.“

Navrhovateľka 24. júna 1996 požiadala o „urýchlené vyriešenie sporu“, na čo jej okresný súd odpovedal oznámením, že vo veci bude možné konať až po pripojení spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. D 2254/93. V mesiacoch august, október, november a december 1996 sa okresný súd neúspešne pokúšal o zaslanie spisu sp. zn. D 2254/93 z Okresného súdu Dolný Kubín, prípadne od notára JUDr. M. Z., resp. zisťoval stav konania vedeného pod touto spisovou značkou.

V priebehu januára 1997 bol okresnému súdu doručený úmrtný list navrhovateľky a 28. januára 1997dedičia nebohej navrhovateľky oznámili svoj vstup do konania.

Od novembra 1996 do marca 2007 sa okresný súd neúspešne pokúšal o zapožičanie spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. D 2254/93, a to štyridsiatimi podaniami (žiadosti o zaslanie spisu, urgencie na zaslanie spisu, prípadne žiadosti o podanie správy o aktuálnom stave   konania adresované Okresnému   súdu   Dolný Kubín   alebo notárovi   JUDr.   M.   Z.). K pripojeniu   uvedeného   spisu   došlo   22.   marca   2007.   Následne   okresný   súd   vyzval účastníkov   konania   (J.   M.,   A.   M.,   A.   M.,   Š.   M.   ako   právni   nástupcovia   –   dedičia   po navrhovateľke, sťažovatelia v 1. až 3. rade ako právni nástupcovia po odporcovi v 1. rade), aby oznámili, či na návrhu z 9. februára 1993 trvajú, resp. aby sa k návrhu vyjadrili. Dedičia po navrhovateľke 10. apríla 2007 oznámili, že na návrhu z 9. februára 1993 trvajú. Okresný súd 1. augusta 2007 vyzval menovaných, aby v lehote 10 dní upravili návrh.

Okresný súd zaslal 10. septembra 2007 ďalšiu výzvu dedičom po navrhovateľke na úpravu pôvodného návrhu, na ktorú reagoval iba Š. M. podaním doručeným okresnému súdu 27. septembra 2007. Okresný súd 29. septembra 207 požiadal Správu katastra Dolný Kubín   o výpisy   z pozemkovej   knihy   k nehnuteľnostiam   vzťahujúcim   sa   na   predmet konania.   Tieto   výpisy   boli   okresnému   súdu   doručené   8.   novembra   2007.   Následne 27. novembra 2007 okresný súd nariadil pojednávanie na 10. december 2007, na ktoré sa však účastníci konania nedostavili (sťažovatelia v 1. a v 2. rade a ich právny zástupca svoju neúčasť   ospravedlnili;   sťažovateľom   v 3.   a vo   4.   rade   nebolo   doručenie   predvolania vykázané).   Pojednávanie   bolo   preto   odročené   na   10.   január   2008.   Toto   pojednávanie (10. januára 2008) bolo odročené na neurčito z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania (dostavil sa iba A. M. - dedič po navrhovateľke).

V   spise   okresného   súdu   sp.   zn.   8   C   666/1994   sa   nenachádza   žiaden   doklad preukazujúci úmrtie odporcu v 1. rade, avšak z pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. D 2254/93 vyplýva, že k jeho úmrtiu došlo 6. júna 1998.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 666/1994 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého   jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka namietaného konania nebola závislá od zložitosti veci.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by mala byť zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   bol   postup   okresného   súdu.   Ústavný   súd   sa   zaoberal   jeho postupom v posudzovanej veci z hľadiska celkového priebehu konania.

Ústavný súd z rozboru veci zistil, že súdne konanie začalo vo februári 1993. Spis bol okresnému súdu doručený z Okresného súdu Dolný Kubín na ďalšie konanie 5. októbra 1994.   Okresný   súd   od   uvedeného   dátumu   obmedzil   svoju   činnosť   v podstate   iba   na zabezpečenie   spisu   sp.   zn.   D   2254/93   vedeného   Okresným   súdom   Dolný   Kubín. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd počas obdobia viac ako 12 rokov (od doručenia spisu 5.   októbra   1994   do   marca   2007)   nevykonal   žiaden   iný   úkon   v merite   veci   smerujúci k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov.

Pokiaľ   by   podľa   názoru   okresného   súdu   výsledok   konania   vedeného   Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. D 2254/93 bol dôležitou otázkou na rozhodnutie vo veci okresného súdu sp. zn. 8 C 666/94 (čo však predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nenamietal) a ak čakal   na jeho právoplatné skončenie,   vyriešenie   ktorého považoval   za podmienku   ďalšieho   konania   vo   svojej   veci,   prichádzal   do   úvahy   postup   v zmysle ustanovení § 109 Občianskeho súdneho poriadku a konanie bolo potrebné prerušiť. Ak teda okresný súd konajúci vo veci sp. zn. 8 C 666/1994 považoval vyriešenie tejto otázky za podmienku konania, potom bolo jeho povinnosťou prispôsobiť tomu aj priebeh konania v označenej veci.

Ústavný súd vyhodnotil postup okresného súdu ako nesústredený, keď 22. marca 2007 vyzval dedičov odporcu v 1. rade (t. j. sťažovateľov v 1. až 3. rade), aby sa vyjadrili, či   trvajú   na   návrhu   podanom   navrhovateľkou   9.   februára   1993,   a to   napriek   tomu,   že s návrhom týmto spôsobom disponovať nemohli (vyplýva to z ich postavenia ako odporcov v konaní). Navyše okresný súd ich vyjadrenie urgoval 2. mája 2007.

Ústavný   súd   preto   pri   hodnotení   postupu   okresného   súdu,   najmä   s prihliadnutím na doterajšiu celkovú dĺžku konania (na okresnom súde viac ako 13 rokov), po zvážení všetkých okolností dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 666/1994 bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 40 000 Sk, ktoré odôvodnili nasledovne: „Postavenie sťažovateľov v dôsledku postupu súdu je po dobu viac ako 12 rokov neisté, pričom vzhľadom na charakter nároku uplatneného proti sťažovateľom (spor o nehnuteľnosti) je zrejmé, že títo sú ohľadom ich vlastníckeho práva   k   predmetným   nehnuteľnostiam   v   trvajúcej   neistote   v   očakávaní   právoplatného rozhodnutia v danej veci. Okrem toho, trvajúci súdny spor má negatívny dopad na rodinné zväzky, nakoľko tento sa už práve z dôvodu nečinnosti súdu a neprimeranej dĺžky jeho trvania preniesol aj na právnych nástupcov pôvodného odporcu 1) (nakoľko tento zomrel), t. j.   na   sťažovateľov   1)   až   3).   Je   zrejmé,   že   tento   negatívny   dôsledok   už   nie   je   možné napraviť.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľov dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľom   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, a to s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu,   najmä   vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu,   v nimi požadovanej sume 40 000 Sk, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2008