znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 199/05-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. septembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť A., s. r. o., so sídlom, Š., zastúpenej advokátom Mgr. P. N., so sídlom L., namietajúcu porušenie základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom jej práva na nezávislom a nestrannom súde alebo na inom orgáne Slovenskej republiky   podľa   čl.   46   ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   spravodlivé prejednanie   záležitosti   nezávislým   a nestranným   súdom   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných slobôd   uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obdo 50/03 z 27. mája 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A., s. r. o.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. augusta 2005 doručená sťažnosť A., s. r. o., so sídlom Š. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. P. N., so sídlom L., v ktorej namieta porušenie základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom jej práva na nezávislom a nestrannom súde alebo na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   a práva   na   spravodlivé   prejednanie   záležitosti   nezávislým   a nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. Obdo 50/03 z 27. mája 2005.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č.   k.   15   Cob   2/2003-171   z 28.   februára   2003   bolo   odmietnuté   odvolanie   sťažovateľky podané   proti   uzneseniu   Okresného   súdu   Nové   Zámky   (ďalej   len   „okresný   súd“)   č.   k. 14 Cb 135/01-165   z   10.   decembra   2002   o zamietnutí   návrhu   na   doplnenie   uznesenia o trovách konania. Uznesenie krajského súdu sťažovateľka napadla dovolaním z dôvodu uvedeného   v §   241   ods.   2   písm.   a)   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   OSP“) v spojení   s   §   237   písm.   f)   OSP.   Najvyšší   súd   namietaným   uznesením   dovolanie sťažovateľky odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP, pretože nezistil vady konania podľa § 237 OSP. Uznesenie najvyššieho súdu bolo sťažovateľke doručené 11. augusta 2005.

Krajský súd svoje uznesenie č. k. 15 Cob 2/2003-171 z 28. februára 2003 odôvodnil zistením,   že sťažovateľka   nebola   a nikdy   sa   nestala   účastníčkou   konania   vedeného   na okresnom súde pod sp. zn. 14 Cb 135/01. Sťažovateľka v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie okresného súdu č. k. 14 Cb 135/01-143 z 27. marca 2002, ktorým bola pripustená zámena účastníkov konania na strane žalovanej, keď namiesto žalovanej PharmDr. E. T. sa žalovanou   stala   sťažovateľka.   Obe   žalované   napadli   toto   uznesenie   odvolaním,   pričom uznesením   krajského   súdu   č.   k.   15   Cob   147/02-150   z   28.   júna   2002   bolo   uznesenie okresného súdu č. k. 14 Cb 135/01-143 z 27. marca 2002 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Sťažovateľka zdôrazňuje, že z uznesenia krajského súdu vyplýva, že krajský súd odvolanie neodmietol ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Následne bolo   uznesením   okresného   súdu   č.   k.   14   Cb   135/01-158   predmetné   konanie   zastavené z dôvodu   späťvzatia   žaloby   a súd   rozhodol   o trovách   konania   žalobcu   voči   žalovanej PharmDr. E. T..

Návrhom na doplnenie uznesenia z 5. novembra 2002 sa sťažovateľka domáhala vydania   rozhodnutia   o náhrade   trov   konania,   ktoré   jej   vznikli   po   pripustení   zámeny účastníkov konania. Okresný súd uznesením č. k. 14 Cb 135/01-165 z 10. decembra 2002 návrh na doplnenie uznesenia odmietol. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd postupoval nesprávne, pretože sťažovateľka sa stala účastníčkou konania a vznikli jej trovy konania 86 090 Sk, o ktorých bol súd povinný rozhodnúť.

Sťažovateľka tvrdí, že namietaným uznesením najvyššieho súdu bolo porušené jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, a navrhuje, aby ústavný súd prijal uznesením jej sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci samej vydal tento nález:

„Základné právo obchodnej spoločnosti A., s. r. o., so sídlom Š., IČO..., podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. k. Obdo 50/03 zo dňa 27. 5. 2005 porušené bolo.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. k. Obdo 50/03... sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť obchodnej spoločnosti A., s. r. o. náhradu trov konania podľa konečného vyčíslenia na účet advokáta Mgr. P. N. vedený vo VÚB, a. s. pobočka Levice č. ú.:... do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh možno preto považovať ten, pri ktorého predbežnom   prerokovaní   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Ústavný   súd   z obsahu   sťažnosti   zistil,   že   okresný   súd   rozhodnutím   č.   k. 14 Cb 135/01-143   z 27.   marca   2002   pripustil   zámenu   účastníkov   konania   na   strane žalovanej, na   základe   čoho   sa   sťažovateľka   stala   žalovanou.   Toto   uznesenie   však   bolo napadnuté odvolaním a krajský súd ho rozhodnutím č. k. 15 Cob 147/02-150 z 28. júna 2002 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Tým zaniklo procesné postavenie sťažovateľky ako účastníčky konania, ako to nakoniec vyplýva aj zo sťažnosti. Postavenie sťažovateľky ako   účastníčky   konania   sa   už nikdy   neobnovilo,   a preto   nemohlo   dôjsť   k porušeniu   jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Na základe   tohto   záveru   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľky   z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2005