znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 198/09-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. N., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 793/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. N. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra 2008   doručená   sťažnosť   J.   N.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 793/02.

Zo sťažnosti vyplýva, že žalobou podanou okresnému súdu 30. septembra 2002 sa sťažovateľ a spol. v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 793/02 domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti a uloženia povinnosti žalovaným odstrániť z ich spornej   nehnuteľnosti   časť   stavby.   Podľa   tvrdení   sťažovateľa   aj   napriek   sťažnosti   na prieťahy v predmetnom konaní podanej predsedovi okresného súdu, ktorý ju vyhodnotil za dôvodnú,   okresný   súd   koná   v   danej   veci   aj   naďalej   s   neodôvodnenými   a   zbytočnými prieťahmi, v dôsledku ktorých sa prehlbuje stav právnej neistoty sťažovateľa a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti okrem iného uviedol: „V priebehu nečinnosti súdu zostali vzťahy medzi sťažovateľom a žalovanými napäté, čo sťažovateľovi spôsobuje psychický stres a citovú ujmu a súčasne vzhľadom k zdĺhavému priebehu konania sú žalobcovia do značnej miery obmedzení vo výkone svojich vlastníckych práv,   pretože   ako   vlastníci   nemôžu   s   predmetnou   nehnuteľnosťou   nakladať   a   to   napr. predať uvedenú nehnuteľnosť, pretože stav právnej neistoty trvá a za takýchto podmienok je uvedená nehnuteľnosť nepredajná. Takáto situácia by nevznikla, keby súd riadne konal. Vzhľadom   na   uvedené   tvrdím,   že   Okresný   súd   Košice   I   mohol   uvedenú   vec   v rozumnej lehote rozhodnúť, pretože od podania návrhu uplynulo už 6 rokov.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. základné právo sťažovateľa J. N., bytom(...) K. na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod spisovou značkou 16 C 793/2002 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Košice   I   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   spisovou značkou 16 C 793/2002 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   sťažovateľovi   J.   N.,   bytom(...)   K.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 120.000,- Sk, t. j. 3983,27,- €(...),, ktoré je mu Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu(...).

4.   Okresný   súd   Košice   I   je   povinný   uhradiť   J.   N.,   bytom(...)   K.   trovy   právneho zastúpenia vo výške 6.732,- Sk, t. j. 223,46,- € na účet advokáta JUDr. J. Č., advokáta, K. do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia(...).“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom konania ústavného súdu bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 793/02 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 16 C 793/02 ústavný súd zistil, že žalobou podanou okresnému súdu 30. septembra 2002 sa sťažovateľ spolu s ďalšími troma žalobkyňami H. N. (ďalej len „žalobkyňa v 1. rade“), M. B. (ďalej len „žalobkyňa v 3. rade“) a J. P. (ďalej len „žalobkyňa vo 4. rade“; spolu ďalej aj „sťažovateľ a spol.“)   domáhali   ako   podieloví   spoluvlastníci   nehnuteľnosti   –   pozemku   s   parcelným číslom   922/2   v   katastrálnom   území   K.,   zapísaného   na   LV   676   (ďalej   len   „sporná nehnuteľnosť“)   ochrany   svojho   vlastníckeho   práva   a   uloženia   povinnosti   žalovaným odstrániť z ich nehnuteľnosti časť stavby.

Pre   posúdenie   sťažnosti   bolo   pre   ústavný   súd   rozhodujúce   zistenie,   že   podaním doručeným okresnému súdu 5. septembra 2008 právny zástupca žalobkýň v 1. a 3. rade oznámil, že výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, ktorej ochrany vlastníckeho práva sa   sťažovateľ   a   spol.   domáhali,   je   už   iba   žalobkyňa   v   1.   rade,   pričom   z   pripojeného aktuálneho LV 676 je zrejmé, že sťažovateľ odpredal žalobkyni v 1. rade jeho podiel (1/4) na spornej nehnuteľnosti v októbri 2007. Súčasne týmto podaním doručeným okresnému súdu 5. septembra 2008 zobral právny zástupca späť žalobu v mene žalobkyne v 3. rade. Žalobkyňa vo 4. rade podaním doručeným okresnému súdu 20. januára 2009 oznámila, že sa už nepovažuje za účastníčku konania, a na výzvu okresného súdu, či trvá na žalobe, podaním   doručeným   okresnému   súdu   9.   februára   2009 oznámila, že žalobu berie   späť, pretože   od   roku   2007   už   nie   je   vlastníčkou   spornej   nehnuteľnosti.   Sťažovateľ   urobil oficiálne vyhlásenie o späťvzatí žaloby na pojednávaní konanom 21. januára 2009, pričom žalovaní s týmto späťvzatím žaloby vyslovili súhlas.

Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosťou z 9. decembra 2008, ktorá bola ústavnému súdu doručená 11. decembra 2008, sa sťažovateľ domáha ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odvolávajúc sa na pretrvávajúci stav jeho právnej neistoty v čase, keď sa už objektívne a fakticky v právnej neistote nenachádzal, pretože pri podávaní sťažnosti ústavnému súdu už muselo byť sťažovateľovi známe, že nie je v právnej neistote týkajúcej sa jeho vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, pretože jej vlastníkom (spoluvlastníkom) už nie je od roku 2007.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

V súlade so svojou judikatúrou (II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, IV. ÚS 61/03, II. ÚS 298/06)   ústavný   súd   poskytuje   ochranu   základnému   právu   na   konanie   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   len   vtedy,   ak   bola   sťažnosť   na   ústavnom   súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo sťažovateľa, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   už   po   jej   predbežnom   prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. mája 2009