znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 198/07-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 16   C   98/2005 v období   po   rozhodnutí   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č.   k. I. ÚS 83/07-17 z 30. mája 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2007 doručená sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 98/2005.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Prvú sťažnosť v tejto veci prijal odo mňa ako sťažovateľa, Ústavný súd Slovenskej republiky   dňa   15. novembra 2006,   čo   je   zaznamenané   v uznesení   ústavného   súdu I. ÚS 83/07-17 zo dňa 30. mája 2007. Týmto uznesením ústavný súd moju žiadosť odmietol ako neopodstatnenú, pričom vo svojom uznesení o. i. uviedol, že v prípade pokračovania prieťahov   v súdnom   konaní   na   Okresnom   súde   Bratislava   I vo   veci   16   C   98/2005, nič mi nebráni,   aby   som   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   postúpil   novú   sťažnosť, čo týmto robím, keďže odo dňa doručenia ústavnému súdu mojej prvej sťažnosti, ktorej prijatie potvrdil ústavný súd 15. novembra 2006, ubehla značná doba, presnejšie ďalších deväť mesiacov, počas ktorých dotknutý súd nekonal, nevytýčil vo veci pojednávania a teda vo   veci   ani   nerozhodol.   (...)   a   preto   postupujem   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky v tejto   veci   v poradí   už   druhú   sťažnosť   na   nekonanie   dotknutého   súdu,   resp.   konanie s evidentnými prieťahmi, keďže moja žaloba vo veci 16 C 98/2005 bolo podaná na žalovanú nemocnicu dotknutému Okresného súdu Bratislava I dňa 31. marca 2005 a ani po viac ako dvoch rokoch od podania tejto mojej žaloby nielenže nebolo vo veci na dotknutom súde rozhodnuté, nebol vynesený rozsudok alebo prijaté uznesenie, ale nekonalo sa a nebolo vytýčené ani prvé pojednávanie. (...)“

Sťažovateľ sa v konaní pred ústavným súdom domáha: „- aby ústavný súd svojím nálezom prijal také rozhodnutie, ktoré primeje dotknutý Okresný   súd   Bratislava   I k takému   súdnemu   konaniu   vo   veci   16   C   98/2005,   aby   bolo rešpektované ústavné právo na konanie bez prieťahov, včas, a vzhľadom na preukázané prieťahy   v súdnom   konaní,   aby   prebiehalo   v zrýchlenom   slede,   bez   zbytočných   úkonov na strane súdu a iných pochybení,

-   aby   ústavný   súd   svojím   rozhodnutím   zaviazal   dotknutý   Okresný   súd Bratislava I vyplatiť mi zadosťučinenie vo výške 70 000,- Sk.“

Súčasne   sťažovateľ   požiadal   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti síce neoznačil články ústavy, v ktorých sú zaručené základné práva, ktorých porušenie žiadal vysloviť, avšak z obsahu sťažnosti a formulácie jeho požiadaviek vyplýva, že namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   okresného   súdu v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Sťažovateľ   namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu v konaní   vedenom pod   sp.   zn.   16   C   98/2005.   Uvedené   konanie   už   bolo   v minulosti predmetom   skúmania   ústavného   súdu   z hľadiska   možného   porušenia   základného   práva sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   a to   na   základe   sťažnosti doručenej   ústavnému   súdu   15.   novembra   2006,   ktorá   bola   uznesením   ústavného   súdu č. k. I. ÚS 83/07-17 z 30. mája 2007 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

V danom   prípade   ústavný   súd   skúmal,   či   existuje   reálna   možnosť   vyslovenia porušenia   označeného   základného   práva   sťažovateľa,   posudzujúc   obdobie   od   vydania uznesenia   ústavného   súdu   č.   k.   I.   ÚS   83/07-17   z   30. mája 2007   v   označenom   konaní všeobecného   súdu   do   predbežného   prerokovania   tejto   sťažnosti   ústavným   súdom,   t. j. preskúmavaným   je   obdobie   v trvaní   menej   ako   4   mesiace.   Posudzované   obdobie [predmetom posudzovania nemôže byť v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu (II. ÚS 418/06, II. ÚS 252/05) obdobie pred vydaním uznesenia ústavného súdu z 30. mája 2007]   nesignalizuje   možnosť   vyslovenia   namietaného   porušenia   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, preto ústavný súd odmietol   sťažnosť pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   sa   ústavný   súd   ďalšími   požiadavkami sťažovateľa už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2007