znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 198/05-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. septembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť U., s. r. o., so sídlom B., zastúpenej advokátom JUDr. M. K., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky sp. zn. Obdo 20/04 z 12. augusta 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť U., s. r. o., o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. novembra 2004   doručená   sťažnosť   U.,   s.   r.   o.,   so   sídlom   B.   (ďalej   len „sťažovateľ“),   zastúpenej advokátom JUDr. M. K., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   sp.   zn.   Obdo   20/04 z 12. augusta 2004.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uvádza,   že   Okresný   súd   Banská   Bystrica   v právnej   veci navrhovateľa M. J. - RTV proti sťažovateľovi ako odporcovi uznesením č. k. 63 NcCbP 4/03-35 z 9. januára 2004 nariadil predbežné opatrenie, ktorým

1) uložil sťažovateľovi „ako prevádzkovateľovi retransmisie zaradiť do vysielania základnej   programovej   ponuky   v rámci   svojho   oprávnenia   na   retransmisiu   programové služby navrhovateľa ako vysielateľa s licenciou, a to bezplatne“,

2) uložil navrhovateľovi v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia podať žalobu vo veci samej,

3) uložil sťažovateľovi nahradiť navrhovateľovi trovy konania.

Proti   prvostupňovému   rozhodnutiu   podal   sťažovateľ   odvolanie,   a to   najmä s odôvodnením, že súd prvého stupňa vydal predbežné opatrenie vo veci, ktorá nepatrí do právomoci   súdu,   že   vo   veci   rozhodol   miestne   nepríslušný   súd   a že   prvostupňové rozhodnutie   vychádza   z nesprávneho   právneho   posúdenia   veci.   Krajský   súd   v Banskej Bystrici ako odvolací súd uznesením č. k. 43 Cob 66/04-59 z 19. marca 2004 uznesenie prvostupňového súdu v prvých dvoch bodoch potvrdil.

Proti   uzneseniu   odvolacieho   súdu   podal   sťažovateľ   dovolanie   z dôvodu,   že   sa rozhodlo   vo   veci,   ktorá   nepatrí   do   právomoci   súdov.   Najvyšší   súd   ako   dovolací   súd uznesením   sp.   zn.   Obdo   20/04   z   12.   augusta   2004   dovolanie   sťažovateľa   odmietol   na základe právneho názoru, že dovolanie proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu nie je prípustné s odkazom na § 239 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa právneho názoru sťažovateľa „V prípadoch vád konania podľa ustanovenia § 237 O. s. p. prípustnosť dovolania proti uzneseniu nie je založená ustanovením § 239 ods. 1 alebo ods. 2 O. s. p. (dovolanie je prípustné podľa § 237 O. s. p. bez ohľadu na formu rozhodnutia odvolacieho súdu), neuplatní sa preto ustanovenie § 239 ods. 3 O. s. p., ktoré   inter   alia   ustanovuje,   že   podľa   ustanovení   §   239   ods.   1   alebo   2   O.   s.   p.   nie   je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak ide o uznesenie o predbežnom opatrení.“.

Opierajúc sa o citované sťažovateľ v sťažnosti konštatuje, že „dôvod pre odmietnutie dovolanie nebol daný“, a preto „dovolací súd porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti vydal tento nález:„Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. Obdo 20/04 zo dňa 12. 8. 2004 porušil právo spoločnosti U., s. r. o., so sídlom B., IČO:..., zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.:..., na súdnu ochranu, zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 2 Obdo 20/04 zo dňa 12. 8. 2004 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Spoločnosti U., s. r. o. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk (slovom stotisíc slovenských korún), ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť spoločnosti U., s. r. o. trovy konania do 15 dní od právoplatnosti nálezu na účet advokáta JUDr. M. K., B..“.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ústavný   súd   už   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   vyslovil,   že   rozhodovanie a rozhodnutie   o návrhu   na   predbežné   opatrenie   v súdnom   konaní   možno   považovať   za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Predpokladom na záver o porušení   základných   práv   a slobôd je však len také   ich   porušenie,   ktoré   nie   je napraviteľné alebo odstrániteľné v činnosti súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej (§ 74 a nasl., § 102 Občianskeho súdneho poriadku), resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom súdnom poriadku v spojitosti s predbežnými opatreniami.

Sťažovateľ (podobne ako hociktorý iný účastník občianskeho súdneho konania) musí byť pripravený na to, že pomery účastníkov konania sa môžu dočasne upraviť predbežným opatrením ako zabezpečovacím prostriedkom. Obsah tohto predbežného opatrenia nemusí byť (ako to vyplýva z rozhodovacej praxe všeobecných, občianskoprávnych súdov) v celom rozsahu   adekvátny   výsledku   právoplatne   skončeného   konania   ani   presne   vymedzeným podielom spoluvlastníkov na spoločnej veci.

Tento   účel   sa   dosahuje   bez   ujmy   na   práve   na   konečnú,   definitívnu   ochranu poskytovanú   rozhodnutím   súdu   vo veci   samej   (rozsudkom).   Nariadenie   predbežného opatrenia v žiadnom prípade podľa názoru ústavného súdu nevylučuje, aby všeobecný súd poskytol v konečnom dôsledku ochranu - za splnenia zákonných predpokladov - aj právam, ktorých porušenie navrhovateľka namieta vo svojom podnete.

Sťažovateľ je rovnako oprávnený navrhnúť aj zrušenie predbežného opatrenia, ak podľa neho pominuli alebo vôbec neexistovali dôvody na vydanie napadnutého uznesenia o predbežnom   opatrení.   Možnosť   dosiahnuť   zrušenie   predbežného   opatrenia   vyplýva priamo zo zákona (§ 77 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Ústavný súd pri rozhodovaní o svojej právomoci v tejto veci rešpektoval doterajšiu konštantnú   judikatúru   (II.   ÚS   122/95),   II.   ÚS   37/00),   v zmysle   ktorej   ochranu   pred porušením   práv   fyzickej   osoby   a právnickej   osoby   poskytuje   len   vtedy,   ak   sa   nedá dosiahnuť   iným,   zákonom   upraveným   spôsobom   alebo   pred   iným   štátnym   orgánom (súdom).   Sťažovateľ   však   návrh   na   zrušenie   predbežného   opatrenia   nepodal.   Navyše, ústavný súd   vzal   zreteľ aj na to,   že obsah predbežného   opatrenia   nevylučuje právo   na meritórnu ochranu tých práv, ktorých porušenie sa namietlo v podnete, pretože predbežné opatrenie   je   len   zabezpečovacím   civilnoprocesným   prostriedkom,   ktorý   nemôže   byť prekážkou uplatnenia nároku na súdnu ochranu konečným rozhodnutím vo veci samej.

Z tohto dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2005