znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 198/04-20

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 24. septembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť L. F., bytom USA, vo veci porušenia jej základných práv upravených v čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a zákona o ochrane práv maloletej postupom Okresného súdu Žilina, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. F. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 31. decembra 2003 doručená sťažnosť L. F., bytom USA, prechodne bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“)   vo   veci   porušenia   jej   základných   práv   upravených   v čl.   46   ods.   1   a 2 a čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a zákona o ochrane práv maloletej   postupom   Okresného   súdu   Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v súvislosti s rozhodovaním o zvýšení výživného zo strany jej otca na základe návrhov zo 6. júla 1998, 5. augusta 2000 a 20. augusta 2002. O návrhoch na zvýšenie výživného nebolo do dňa doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   rozhodnuté   (napriek   podaniu   sťažnosti   predsedovi okresného   súdu   a aj   Ministerstvu   spravodlivosti   Slovenskej   republiky),   čo   sťažovateľka hodnotí ako obštrukciu a umelé prieťahy.

Pretože podanie sťažovateľky nespĺňalo zákonom predpísané náležitosti, ústavný súd ju   vyzval   12.   januára   2004   na   jej   doplnenie   s tým,   že   výzva   obsahovala   informácie o predpísaných zákonných náležitostiach. Výzvu sťažovateľke zaslal ústavný súd na adresu v Slovenskej   republike,   ktorú   sťažovateľka   uviedla   ako   prechodnú.   Zásielka   sa   vrátila ústavnému   súdu   ako   nedoručená   s poznámkou,   že   sťažovateľka   je   odsťahovaná   a že poverený zastupovaním jej vecí je Ing. S. A., starý otec sťažovateľky. Ústavný súd preto požiadal   Ing. S.   A.   o spoluprácu,   aby   oznámil,   či   a v akom   rozsahu   je   poverený zastupovaním svojej vnučky – sťažovateľky, pričom ho informoval o povinnom právnom zastúpení každého sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom. Pretože Ing. S. A. na výzvu ústavného súdu z 9. februára 2004 nereagoval, ústavný súd ho opakovane 17. mája 2004 požiadal o spoluprácu. Dňa 27. mája 2004 doručil Ing. S. A. ústavnému súdu odpoveď na výzvu, v ktorej oznámil, že výzvu ústavného súdu z februára 2004 zaslal svojej vnučke – sťažovateľke do USA, aby sa rozhodla, ako chce požiadavkám ústavného súdu vyhovieť. Sťažovateľka   zaslala   Ing. S.   A.   2. apríla   2004   splnomocnenie   na   jej   zastupovanie   pred akýmkoľvek súdom v Slovenskej republike. Toto splnomocnenie na zastupovanie Ing. S. A. prijal, čo oznámil ústavnému súdu v liste doručenom mu 27. mája 2004.

Dňa 6. júla 2004 na okresnom súdu zistil ústavný súd predmet a stav konaní, ktorých spisové značky boli uvedené v podaniach sťažovateľky (niektoré nepresne).

Dňa 22. júla 2004 zaslal ústavný súd Ing. S. A. ďalšiu výzvu, kde ho informoval o zákonných   náležitostiach   sťažnosti   a opakovane aj o tom,   že   v konaní pred   ústavným súdom   je   povinné   právne   zastúpenie   advokátom;   splnomocnenie   musí   obsahovať splnomocnenie   na   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom.   Súčasne   ústavný   súd Ing. S.   A.   informoval,   že   výzvu   na   doplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí a o ustanovenie advokáta na konanie pred ústavným súdom zaslal aj sťažovateľke. Na túto výzvu Ing. S. A. nereagoval.

Súčasne s výzvou Ing. S. A. ústavný súd elektronickou poštou zaslal 22. júla 2004 výzvu sťažovateľke na ňou uvedenú elektronickú adresu a súčasne zaslal výzvu aj poštou na sťažovateľkou uvedenú adresu. Táto zásielka sa vrátila ústavnému súdu 16. septembra 2004 ako nedoručená s vyznačením, že druhý pokus o doručenie bol 14. augusta 2004 a zásielka bola vrátená na územie Slovenskej republiky 31. augusta 2004. Sťažovateľka nezareagovala ani na výzvu zaslanú elektronickou poštou.

II.

Ústavný súd každú sťažnosť predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania;   ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľka doručila ústavnému súdu sťažnosť, ktorá nemala zákonom predpísané náležitosti vrátane povinného právneho zastúpenia advokátom. Vzhľadom na to, že ani po opakovaných   výzvach   doručovaných   sťažovateľke   na   ňou   uvedené   adresy   a ani prostredníctvom jej starého otca Ing. S. A. sa nepodarilo nedostatky sťažnosti odstrániť, ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2004