znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 197/2014-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej a zo   sudcu Sergeja   Kohuta   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   Pribinova   25,   Bratislava,   zastúpenej   advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 5990/2013 až sp. zn. Rvp 5999/2013, sp. zn.   Rvp   6016/2013   až   sp.   zn.   Rvp 6019/2013,   sp.   zn.   Rvp   6035/2013   až   sp.   zn. Rvp 6046/2013, sp. zn. Rvp 6110/2013 až sp. zn. Rvp 6114/2013, sp. zn. Rvp 6151/2013 až sp.   zn.   Rvp   6152/2013,   sp.   zn.   Rvp 6299/2013   až   sp.   zn.   Rvp   6306/2013   a   sp.   zn. Rvp 6349/2013 až sp. zn. Rvp 6350/2013 vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41 NcC 90/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 117/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 159/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 185/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 194/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 199/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 204/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 206/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 232/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 235/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 38/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 41/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 168/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 176/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 188/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 189/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 134/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 140/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 147/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 152/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 156/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 208/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 211/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 521/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 527/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 562/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 586/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 596/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 194/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 195/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 196/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 199/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 201/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 118/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 121/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 580/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 583/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 584/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 585/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 587/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 588/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 590/2012 z 11. októbra 2012 a sp. zn. 43 NcC 593/2012 z 11. októbra 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 5990/2013 až sp. zn. Rvp 5999/2013, sp. zn. Rvp 6016/2013 až sp. zn. Rvp 6019/2013, sp.   zn.   Rvp   6035/2013   až   sp.   zn.   Rvp   6046/2013,   sp.   zn.   Rvp   6110/2013   až   sp.   zn. Rvp 6114/2013, sp. zn. Rvp 6151/2013 až sp. zn. Rvp 6152/2013, sp. zn. Rvp 6299/2013 až sp. zn. Rvp 6306/2013 a sp. zn. Rvp 6349/2013 až sp. zn. Rvp 6350/2013   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 5990/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 8. januára 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 5990/2013 až sp. zn. Rvp 5999/2013, sp. zn.   Rvp   6016/2013   až   sp.   zn.   Rvp   6019/2013,   sp.   zn.   Rvp   6035/2013   až   sp.   zn. Rvp 6046/2013, sp. zn. Rvp 6110/2013 až sp. zn. Rvp 6114/2013, sp. zn. Rvp 6151/2013 až sp.   zn.   Rvp   6152/2013,   sp.   zn.   Rvp   6299/2013   až   sp.   zn.   Rvp   6306/2013   a   sp.   zn. Rvp 6349/2013 až sp. zn. Rvp 6350/2013 vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva   zaručeného   v   čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.   41   NcC   90/2012   z 10.   októbra   2012,   sp.   zn. 41 NcC 117/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 159/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 185/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 194/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 199/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 204/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 206/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 232/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 235/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 38/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 41/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 168/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 176/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 188/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 189/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 134/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 140/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 147/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 152/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 156/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 208/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 211/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 521/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 527/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 562/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 586/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 596/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 194/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 195/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 196/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 199/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 201/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 118/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 121/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 580/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 583/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 584/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 585/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 587/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 588/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43   NcC   590/2012   z 11.   októbra   2012   a   sp.   zn.   43   NcC   593/2012   z 11.   októbra   2012 (týkajúcimi sa námietok zaujatosti sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota – ďalej len „okresný súd“) a im predchádzajúcim postupom.

Sťažnosti sťažovateľky sú obdobné, resp. totožné, čo sa týka skutkového a právneho stavu a samotnej argumentácie sťažovateľky so stovkami (resp. tisíckami) sťažností, ktoré sťažovateľka   podala   a ústavný   súd   o nich   už   rozhodol.   Čo   sa   týka   obsahu   sťažností a sťažovateľkinej argumentácie, ústavný súd odkazuje na svoje predošlé rozhodnutia v jej veciach,   napríklad   na   rozhodnutia   sp.   zn.   I.   ÚS   92/2013   z 13.   februára   2013,   sp.   zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013, sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013.

Sťažovateľka   doplnila   svoje   sťažnosti   podaniami   doručenými   ústavnému   súdu 26. februára   2013.   V týchto   podaniach   reagovala   na   uznesenie   ústavného   súdu   sp.   zn. I. ÚS 89/2013 zo 6. februára 2013, ktorým boli jej obsahovo obdobné sťažnosti odmietnuté z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie a rozhodnutie. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn. I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých preskúmaval rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú rozhodovaciu prax podľa sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len v jej prípade. Sťažovateľka taktiež poukázala na odôvodnenie publikovaného uznesenia (40/1998 ZSP) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97.

Sťažovateľka súčasne navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“) „vydal   dočasné   opatrenie,   ktorým   rozhodne   o   odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.   Zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   týchto   sťažností   a   taktiež prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a krajského   súdu,   proti   ktorému   tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 5990/2013 až   sp.   zn.   Rvp   5999/2013,   sp.   zn.   Rvp   6016/2013   až   sp.   zn.   Rvp   6019/2013,   sp.   zn. Rvp 6035/2013 až sp. zn. Rvp 6046/2013, sp. zn. Rvp 6110/2013 až sp. zn. Rvp 6114/2013, sp.   zn.   Rvp   6151/2013   až   sp.   zn.   Rvp   6152/2013,   sp.   zn.   Rvp   6299/2013   až   sp.   zn. Rvp 6306/2013 a sp. zn. Rvp 6349/2013 až sp. zn. Rvp 6350/2013 týkajúcich sa v záhlaví tohto rozhodnutia citovaných rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že   v   týchto   konaniach   pred ústavným súdom   sťažovateľka namieta   porušenie svojich   práv   v   príčinnej   súvislosti   s   uzneseniami   krajského   súdu,   ktoré   v skutočnosti krajským súdom nikdy vydané neboli.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   41 NcC   3/2012 z 10. októbra 2012, o ktorom ústavný súd na základe sťažovateľkinej sťažnosti samostatne rozhodol uznesením sp. zn. II. ÚS 553/2013 z 30. októbra 2013, spojil vo svojom prvom výroku na spoločné konanie konania o námietkach zaujatosti pôvodne ním vedené pod sp. zn.   41   NcC   90/2012,   sp.   zn.   41   NcC   117/2012,   sp.   zn.   41   NcC   159/2012,   sp.   zn. 41 NcC 185/2012,   sp.   zn.   41   NcC   194/2012,   sp.   zn.   41   NcC   199/2012,   sp.   zn. 41 NcC 204/2012,   sp.   zn.   41   NcC   206/2012,   sp.   zn.   41   NcC   232/2012   a   sp.   zn. 41 NcC 235/2012, pričom ďalšími výrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach.

Krajský súd ďalej uznesením sp. zn. 41 NcC 5/2012 z 10. októbra 2012, o ktorom ústavný súd na základe sťažovateľkinej sťažnosti samostatne rozhodol uznesením sp. zn. II. ÚS 553/2013 z 30. októbra 2013, spojil vo svojom prvom výroku na spoločné konanie konania o námietkach zaujatosti pôvodne ním vedené pod sp. zn. 41 NcC 38/2012 a sp. zn. 41 NcC 41/2012, pričom ďalšími výrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach.

Obdobne   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   43 NcC   12/2012   z 11.   októbra   2012, o ktorom ústavný súd na základe sťažovateľkinej sťažnosti samostatne rozhodol uznesením sp. zn. II. ÚS 553/2013 z 30. októbra 2013, spojil vo svojom prvom výroku na spoločné konanie konania o námietkach zaujatosti pôvodne ním vedené pod sp. zn. 43 NcC 168/2012, sp. zn. 43 NcC 176/2012, sp. zn. 43 NcC 188/2012, sp. zn. 43 NcC 189/2012, sp. zn. 43 NcC   134/2012,   sp.   zn.   43   NcC   140/2012,   sp.   zn.   43   NcC   147/2012,   sp.   zn. 43 NcC 152/2012,   sp.   zn.   43   NcC   156/2012,   sp.   zn.   43   NcC   208/2012,   sp.   zn. 43 NcC 211/2012,   sp.   zn.   43   NcC   521/2012,   sp.   zn.   43   NcC   527/2012,   sp.   zn. 43 NcC 562/2012,   sp.   zn.   43   NcC   586/2012,   sp.   zn.   43   NcC   596/2012,   sp.   zn. 43 NcC 194/2012,   sp.   zn.   43   NcC   195/2012,   sp.   zn.   43   NcC   196/2012,   sp.   zn. 43 NcC 199/2012,   sp.   zn.   43   NcC   201/2012,   sp.   zn.   43   NcC   118/2012   a   sp.   zn. 43 NcC 121/2012, pričom ďalšími výrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach.

Nakoniec   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   43 NcC   541/2012   z 11.   októbra   2012, o ktorom ústavný súd na základe sťažovateľkinej sťažnosti samostatne rozhodol uznesením sp. zn. II. ÚS 553/2013 z 30. októbra 2013, spojil vo svojom prvom výroku na spoločné konanie konania o námietkach zaujatosti pôvodne ním vedené pod sp. zn. 43 NcC 580/2012, sp. zn. 43 NcC 583/2012, sp. zn. 43 NcC 584/2012, sp. zn. 43 NcC 585/2012, sp. zn. 43 NcC   587/2012,   sp.   zn.   43   NcC   588/2012,   sp.   zn.   43   NcC   590/2012   a   sp.   zn. 43 NcC 593/2012, pričom ďalšími výrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka namieta porušenie svojich práv v príčinnej súvislosti s uzneseniami krajského súdu, ktoré neexistujú, resp. ktoré krajský súd nikdy nevydal, nemožno túto príčinnú súvislosť konštatovať, preto ústavný súd mohol označené sťažnosti sťažovateľky odmietnuť ako zjavne neopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Aj napriek uvedenému však ústavný súd s prihliadnutím na požiadavku materiálneho chápania ochrany základných práv pristúpil v rámci predbežného prerokovania sťažností k ich preskúmaniu z pohľadu možnej existencie ďalších dôvodov, ktoré by mali za následok ich odmietnutie v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského   súdu. Ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   použitá   argumentácia   sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala   právne   závery   všeobecných   súdov   rozhodujúcich   o námietkach   zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za   škodu   spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a o zmene   niektorých   zákonov   v znení neskorších predpisov.

V   tejto   veci   ústavný   súd   nadväzuje   na   svoje   predchádzajúce   právne   názory obsiahnuté   v   celom   rade   uznesení,   ktorými   rozhodol   o   skutkovo   rovnakých   veciach sťažovateľky, a keďže nezistil dôvod na to, aby sa od týchto rozhodnutí odchýlil, dospel k rovnakému záveru, že sťažnosti sťažovateľky treba odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže v ďalšom konaní v merite veci pred všeobecnými súdmi sa môže sťažovateľka domáhať ochrany   svojich   práv   podaním   odvolania   proti   rozhodnutiam   prvostupňového   súdu, prípadne aj dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu.

Vzhľadom na uvedené, zohľadňujúc požiadavku princípu právnej istoty, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakých podmienkach dala vždy rovnaká odpoveď, sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí   (napr.   sp.   zn.   I.   ÚS   92/2013   z 13.   februára   2013,   sp.   zn.   I.   ÚS   293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn.   II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 či mutatis mutandis sp. zn. IV. ÚS   483/2013   z 15.   augusta   2013),   ktoré   skončili   odmietnutím   rovnakých,   resp. podobných   sťažností   sťažovateľky   z dôvodov   tam   uvedených.   Ústavný   súd   v takýchto a obdobných   prípadoch   nemá   dôvod   meniť   svoje   už   ustálené   právne   názory,   a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia.

Keďže   sťažnosti   boli   odmietnuté   ako   celok,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2014