znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 197/09-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2009 v senáte   zloženom   z   predsedu   Lajosa   Mészárosa   a   zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Sergeja Kohuta   o   sťažnosti   Ing.   J.   P.,   S.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   H.,   K.,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   T   9/2004   a   postupom   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tost 35/2007 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 9/2004 p o r u š e n é   b o l o.

2. Základné právo Ing. J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tost 35/2007 p o r u š e n é   b o l o.

3.   Krajskému   súdu   v   Košiciach   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   T   9/2004 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

4.   Ing.   J.   P. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   1 000   € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Krajský súd v Košiciach p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Ing. J. P. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 346,38 € (slovom tristoštyridsaťšesť   eur   a   tridsaťosem   centov),   ktoré j e   Krajský   súd   v   Košiciach p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   advokáta   JUDr.   J.   H.,   K.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS 197/09-24 z 19. mája 2009 prijal podľa § 25 ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. P., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 9/2004 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tost 35/2007.

Porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy vidí sťažovateľ v takto opísanom skutkovom stave:„Ako   sťažovateľ   som   obžalovaným   v   trestnej   veci   vedenej   na   Krajskom   súde   v Košiciach, č. k. 3T 9/04 pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona.

Obvinenie(...) mi bolo vznesené dňa 9. 10. 1998. Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I dňa 25. 6. 2004 podal na mňa obžalobu. Uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn.   5   T   76/04   bola   trestná   vec   postúpená   na   prejednanie   Krajskému   súdu   ako   vecne príslušnému. Krajský súd v Košiciach, ktorému bola vec dňa 27. 8. 2004 postúpená podanú obžalobu   prejednal   a   uznesením   zo   dňa   19.   12.   2005   vyslovil   svoju   nepríslušnosť   na vykonanie konania v predmetnej trestnej veci a spis predložil dňa 5. 4. 2006 Najvyššiemu súdu   SR   na   rozhodnutie   sporu   o   príslušnosť.   Uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Ndt 11/06 bolo rozhodnuté, že príslušným súdom na vykonanie konania na prvom stupni je Krajský súd v Košiciach.

Následne Krajský súd v Košiciach dňa 30. 3. 2007 na neverejnom zasadnutí rozhodol o   vrátení   trestnej   vecí   krajskému   prokurátorovi   na   došetrenie   za   účelom   odstránenia závažných procesných chýb prípravného konania, ako i objasnenie základných skutkových okolností,   bez   ktorých   nie   je   možné   rozhodnúť   na   hlavnom   pojednávaní.   Proti   tomuto uzneseniu podal prokurátor sťažnosť, o ktorej doposiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodol. (...)

Od začiatku trestného stíhania voči mojej osobe do dnešného dňa ubehlo už takmer 10 rokov, a v predmetnom konaní nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté, rovnako nebolo od podania obžaloby do dnešného dňa vytýčené ani jedno hlavné pojednávanie. (...) Domnievam   sa,   že vyššie   označené   konanie   na   Krajskom   súde   v   Košiciach   je   v rozpore s účelom ústavou zaručeného práva na konanie bez zbytočných prieťahov, nakoľko ani po uplynutí neúmerne dlhej doby súd vo veci nerozhodol a neodstránil moju právnu neistotu.

Dňa   22.   4.   2008   som   podal   sťažnosť   predsedovi   Krajského   súdu   na   prieťahy   v konaní, ktorú Krajský súd považoval za nedôvodnú. Rovnako, keďže je predmetná trestná vec   za   účelom   rozhodnutia   o   sťažnosti   prokurátora   na   Najvyššom   súde   SR   som   podal prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   predsedovi Najvyššieho súdu, ktorý v liste zo dňa 3. 6. 2008 uvádza, že prieťahy vo vyššie označenej veci zatiaľ nezistil(...)

Na základe vyššie uvedených skutočností mám za to, že postupom Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu SR t. j. jeho nečinnosťou v konaní došlo k prieťahom v konaní a   tým   porušeniu   môjho   základného   práva   garantovaného   Ústavou   SR   a   to   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov navrhujem, aby Ústavný súd na základe vyššie uvedených skutkových a právnych skutočností a vykonaného dokazovania vo veci nálezom rozhodol:

1.)   Základné   právo   sťažovateľa,   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov, zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, bolo v konaní vedenom na Krajskom súde Košice pod č. k. 3 T 9/04, porušené.

2.) Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 300.000,- Sk, ktoré je Krajský súd Košice povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.) Najvyššiemu súdu SR prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tost 35/07 konal bez zbytočných prieťahov.

4.) Porušovateľ je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. H. do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Podaním doručeným ústavnému súdu 14. mája 2009 sťažovateľ upravil petit svojej sťažnosti takto:

„1.)   Základné   právo   sťažovateľa,   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov, zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, bolo v konaní vedenom na Krajskom súde Košice pod č. k. 3 T 9/04, a v konaní vedenom na Najvyššom súde SR porušené.

2.) Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v suma 300.000,- Sk, ktoré je Krajský súd Košice povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.) Najvyššiemu súdu SR prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tost 35/07 konal bez zbytočných prieťahov.

4.) Porušovateľ je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. H. do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania: za krajský súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV/605/2009 zo 14. júla 2009, za najvyšší súd   jeho   podpredsedníčka   listom   č.   k.   KP   8/09-60   z   15.   júla   2009   a   právny   zástupca sťažovateľa listom z 30. júla 2009.

2.1   Predseda   krajského   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   prehľadu   procesných úkonov vykonaných v predmetnom konaní uviedol:

„Z(...)   prehľadu   o   jednotlivých   procesných   úkonoch   vykonaných   v   predmetnej trestnej   veci   je   zrejmé,   že   v   istých   časových   úsekoch   trestné   stíhanie   je   poznamenané prieťahmi v konaní, ktoré ovplyvnil jednak postup krajského súdu, ale na druhej strane aj prekážky na strane účastníkov.

Súhlasíme, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

2.2 Podpredsedníčka najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení uviedla:„Krajský súd v Košiciach uznesením z 30. marca 2007, sp. zn. 3 T 9/04 rozhodol pri predbežnom prejednaní obžaloby(...), o vrátení predmetnej veci na došetrenie(...)

Proti uvedenému uzneseniu podal sťažnosť prokurátor a na tomto základe bola vec predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie 10. septembra 2007. Najvyšší súd SR o tejto sťažnosti rozhodol uznesením z 30. júla 2008, sp. zn. 1 Tost 35/2007. Spis spolu s vypracovaným rozhodnutím bol vypravený dna 18. augusta 2008(...)

Sťažnosť obvineného na prieťahy v tejto veci riešil aj predseda Najvyššieho súdu SR, ktorý obvinenému listom z 3. júna 2008 pod číslom Spr 447/08, o. i. oznámil, že trestné veci sa na najvyššom súde vybavujú priebežne podľa poradia nápadu. Konštatoval, že v tejto veci nezistil prieťahy vzhľadom na množstvo prejednávaných vecí v senáte.

Vychádzajúc   z   uvedených   skutočností   nepovažujeme   dobu,   po   ktorú   sa   vec nachádzala   na   najvyššom   súde   za   neprimerane   dlhú.   Poukazujeme   aj   na   relatívnu náročnosť problematiky trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., ktorý bol spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006,   ä   to štyrmi   skutkami s relatívne   vysokou   škodou   spôsobenou   v každom   trestnom skutku.   Náročnosť   problematiky   spočívala   v   preskúmaní   veľkého   počtu sprostredkovateľských zmlúv a príslušných faktúr.

So zreteľom na tieto skutočnosti navrhujeme, aby Ústavný súd sťažnosť obvineného ako zjavne nedôvodnú odmietol. Zároveň oznamujeme, že súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

2.3 Právny zástupca sťažovateľa k vyjadreniam krajského súdu a najvyššieho súdu podal toto stanovisko:

„(...) oznamujem, že súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.

K záveru vyjadrenia Krajského súdu v Košiciach č. 1 SprV/605/2009 zo 14. júla 2009 k prieťahom v konaní chcem uviesť, že môj klient Ing. J. P. sa v priebehu celého trestného konania zúčastňoval vyšetrovacích úkonov ako aj hlavných pojednávaní a nie je si vedomý, že by prieťahy boli zapríčinené prekážkami na jeho strane.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona   o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom okresného súdu bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 140/06).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu krajského súdu sp. zn. 3 T 9/2004 ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

-   25.   jún   2004   –   Okresnému   súdu   Košice   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   bola Okresnou prokuratúrou Košice I (ďalej len „okresná prokuratúra“) podaná obžaloba č. k. 1 Pv 654/01-308 z 23. júna 2004 na sťažovateľa a Ing. J. B. (ďalej len „obžalovaný v 2. rade“) pre trestný čin sprenevery formou spolupáchateľstva, veci bola okresným súdom pridelená sp. zn. 5 T 76/04,

- 1. júl 2004 – okresný súd uznesením sp. zn. 5 T 76/04 rozhodol o postúpení trestnej veci krajskému súdu ako vecne príslušnému,

-   27.   august   2004   –   spis   bol   doručený   krajskému   súdu   na   ďalšie   konanie   (sp.   zn. 3 T 9/2004),

- 14. október 2004 – Okresný súd Košice II žiadal o zapožičanie spisu,

- 15. október 2004 – krajský súd zapožičal spis Okresnému súdu Košice II,

- 21. október 2004 – spis bol Okresným súdom Košice II vrátený krajskému súdu,

- 21. november 2005 – krajský súd nariadil neverejné zasadnutie na 14. december 2005,

- 13. december 2005 – krajský súd presunul termín neverejného zasadnutia na 19. december 2005,

- 19. december 2005 – krajský súd na neverejnom zasadnutí uznesením č. k. 3 T 9/04-964 vyslovil svoju nepríslušnosť v danej trestnej veci,

- 19. január 2006 – predseda senátu požiadal predsedu krajského súdu o výnimku z lehoty na vyhotovenie rozhodnutia do 30 dní z dôvodu väčšieho počtu pojednávaní a čerpania dovolenky; výnimka bola povolená s tým, že rozhodnutie v uvedenej trestnej veci bude vyhotovené do 27. januára 2006,

- 30. január 2006 – predseda senátu znovu požiadal predsedu krajského súdu o výnimku z lehoty   na   vyhotovenie   rozhodnutia   do   30   dní   z   dôvodu   väčšieho   počtu   pojednávaní a čerpania dovolenky; výnimka bola povolená s tým, že rozhodnutie v uvedenej trestnej veci bude vyhotovené do 27. februára 2006,

-   6.   marec   2006   –   uznesenie   krajského   súdu   z   19.   decembra   2005   bolo   doručované účastníkom konania,

- 5. apríl 2006 – spis bol predložený najvyššiemu súdu, ktorý zároveň nariadil neverejné zasadnutie na 25. apríl 2006,

- 25. apríl 2006 – najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Ndt 11/2006 rozhodol o príslušnosti krajského súdu,

-   29.   máj   2006   –   spis   bol   vrátený   krajskému   súdu,   ktorý   zároveň   účastníkom   konania doručoval rozhodnutie najvyššieho súdu,

- 5. marec 2007 – krajský súd nariadil neverejné zasadnutie na 30. marec 2007,

- 30. marec 2007 – krajský súd uznesením č. k. 3 T 9/04-984 vrátil trestnú vec sťažovateľa a spol. Krajskej prokuratúre v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) na došetrenie,

- 18. máj 2007 – predseda senátu požiadal podpredsedu krajského súdu o udelenie výnimky zo   zákonom   ustanovenej   lehoty   na   vyhotovenie   súdneho   rozhodnutia   vyhláseného 30. marca   2007,   ktorá   uplynula   17.   mája   2007;   výnimka   bola   povolená   s   tým,   že rozhodnutie musí byť vypracované do 1. júna 2007,

- 4. jún 2007 – krajský súd doručoval uznesenie z 30. marca 2007,

- 20. jún 2007 – krajskému súdu bola vrátená poštová zásielka adresovaná sťažovateľovi s poznámkou „Adresát je neznámy“,

- 21. jún 2007 – krajský súd zisťoval v registri obyvateľov trvalý pobyt sťažovateľa a zistil, že sťažovateľ má trvalý pobyt na adrese S. (pôvodná adresa bola K.), zároveň krajský súd doručoval uznesenie z 30. marca 2007 sťažovateľovi na novú adresu,

- 3. júl 2007 – krajská prokuratúra podala sťažnosť proti uzneseniu krajského súdu č. k. 3 T 9/04-984 z 30. marca 2007, ktorým bolo rozhodnuté o vrátení veci na došetrenie, dôvody sťažnosti avizovali predložiť do 16. júla 2007,

- 11. júl 2007 – krajská prokuratúra doplnila sťažnosť o odôvodnenie,

-   12.   júl   2007   –   krajský   súd   zaslal   odôvodnenie   sťažnosti   krajskej   prokuratúry   proti uzneseniu o vrátení veci na došetrenie na vyjadrenie ostatným účastníkom konania,

- 19. júl 2007 – krajskému súdu bola vrátená zásielka adresovaná sťažovateľovi na adresu S. (uznesenie krajského súdu z 30. marca 2007) s poznámkou „Adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote“,

-   19.   júl 2007 –   krajský   súd doručoval   uznesenie z 30.   marca   2007   o vrátení   veci   na došetrenie a dôvody sťažnosti krajskej prokuratúry proti tomuto uzneseniu na vyjadrenie sťažovateľovi   prostredníctvom   Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru   v Č.   (ďalej   len „OO PZ Č.“),

- 2. august 2007 – krajský súd doručoval uznesenie z 30. marca 2007 a dôvody sťažnosti krajskej prokuratúry proti tomuto uzneseniu na vyjadrenie sťažovateľovi prostredníctvom Obecného úradu v S.,

- 10. august 2007 – krajskému súdu bola vrátená zásielka adresovaná sťažovateľovi (S.) s odôvodnením sťažnosti krajskej prokuratúry proti uzneseniu o vrátení veci na došetrenie s poznámkou „Adresát zásielku v odbernej lehote neprevzal“,

-   23.   august   2007   –   OO   PZ   Č.   oznámilo   krajskému   súdu,   že   zásielka   s   uznesením z 30. marca 2007 a odôvodnenie sťažnosti krajskej prokuratúry proti tomuto uzneseniu bola sťažovateľovi   dourčená   (zo   spisu   však   nevyplýva,   kedy   došlo   k   doručeniu   zásielky sťažovateľovi),

-   10.   september   2007   –   krajský   súd   predložil   spis   najvyššiemu   súdu   na   rozhodnutie o sťažnosti   krajskej   prokuratúry   proti   uzneseniu   z   30.   marca   2007   o   vrátení   veci   na došetrenie (pridelená sp. zn. 1 Tost 35/2007),

-   15.   október   2007   –   Obec   S.   oznámila   krajskému   súdu,   že   zásielku   sa   sťažovateľovi nepodarilo doručiť,

- 20. máj 2008 – sťažovateľ prostredníctvom obhajcu podal predsedovi najvyššieho súdu sťažnosť na prieťahy v konaní,

- 3. jún 2008 – predseda najvyššieho súdu oznámil obhajcovi sťažovateľa, že prieťahy vo veci sťažovateľa nezistil vzhľadom na množstvo prerokúvaných vecí v senáte,

- 6. jún 2008 – najvyšší súd nariadil neverejné zasadnutie na 30. júl 2008,

-   4.   júl   2008   –   najvyššiemu   súdu   bolo   doručené   podanie   poškodených   označené   ako „Stížnost na průtahy v soudním řízení kauzy ing. P., ing. B.(...)“, v ktorom uviedli, že okresnému súdu navrhli „iný spôsob riešenia kauzy mimo rámec trestného konania“, preto žiadali, aby najvyšší súd umožnil svojím rozhodnutím takýto postup,

- 16. júl 2008 – najvyššiemu súdu bolo doručené podanie O. M., ktorým oznámil, že sa dištancuje od podania poškodeného Ing. J. K. doručeného najvyššiemu súdu 4. júla 2008, pretože on už nie je spoločníkom ani konateľom poškodenej spoločnosti,

- 30. júl 2008 – najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Tost 35/2007 rozhodnutie krajského súdu z 30. marca 2007 zrušil v celom rozsahu,

- 20. august 2008 – spis bol vrátený krajskému súdu, ktorý zároveň doručoval uznesenie najvyššieho súdu,

-   1.   október   2008   –   krajský   súd   nariadil   hlavné   pojednávanie   na   28.   november   2008, zároveň vyžiadal odpisy registra trestov sťažovateľa a obžalovaného v 2. rade,

-   6. október   2008 –   krajský   súd mal k dispozícii   odpisy   registra   trestov   sťažovateľa   a obžalovaného v 2. rade,

- 9. október 2008 – správca konkurznej podstaty spoločnosti P. K., s. r. o., K., v konkurze, oznámil krajskému súdu, že vzhľadom na postúpenie pohľadávky došlo v podstate k zmene v osobe poškodeného, ktorým je spoločnosť R., s. r. o., Č., v zastúpení Ing. B. J.,

- 10. október 2008 – krajský súd upovedomil spoločnosť R., s. r. o., Č., o termíne hlavného pojednávania 28. novembra 2008,

- 19. november 2008 – obhajkyňa obžalovaného v 2. rade predložila krajskému súdu doklad o   práceneschopnosti   obžalovaného   v   2.   rade   s   vyjadrením,   že   práceneschopným   bude pravdepodobne   do   konca   roka   2008,   na   základe   toho   sa   nemôže   dostaviť   na   hlavné pojednávanie   28.   novembra   2008,   a   žiadala   o   „preročenie“   hlavného   pojednávania   na obdobie, keď dôjde k zlepšeniu jeho zdravotného stavu,

- 27. november 2008 – obhajca sťažovateľa požiadal krajský súd o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní 28. novembra 2008 z dôvodu kolízie termínu s inou trestnou vecou na Okresnom súde Michalovce, a to aj v súvislosti s vedomosťou o žiadosti obhajkyne obžalovaného v 2. rade o odročenie pojednávania,

-   28.   november   2008   –   na   hlavné   pojednávanie   sa   nedostavil   obhajca   sťažovateľa a obžalovaný v 2. rade, krajský súd hlavné pojednávanie odročil na 6. február 2009,

-   6.   február   2009   –   po   výsluchu   sťažovateľa   bolo   hlavné   pojednávanie   odročené   na 13. marec   2009   s   tým,   že   budú   predvolaní   svedkovia   O.   M.   a   Ing.   J.   K.,   zástupca poškodenej spoločnosti sa pripojil k trestnému konaniu s nárokom na náhradu spôsobenej škody,

- 17. február 2009 – predvolanie na hlavné pojednávanie adresované svedkovi Ing. J. K. (B., Č.) bolo vrátené krajskému súdu s poznámkou „Neznámý“,

- 27. február 2009 – opätovné predvolanie na hlavné pojednávanie adresované svedkovi Ing. J. K. (B., Č.) bolo vrátené krajskému súdu s poznámkou „Neznámý“,

- 27. február 2009 – svedok O. M. ospravedlnil svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní nariadenom na 13. marec 2009 zo zdravotných dôvodov,

- 13. marec 2009 – po výsluchu obžalovaného v 2. rade a sťažovateľa krajský súd hlavné pojednávanie odročil na 17. apríl 2009 s tým, že budú predvolaní svedkovia M., K., T., Ing. J., Ing. R., Ing. Z. a M.,

- 23. marec 2009 – krajskému súdu bola vrátená zásielka s predvolaním svedka Ľ. M. s poznámkou „Adresát je neznámy“,

- 23. marec 2009 – krajský súd prostredníctvom registra obyvateľov zisťoval trvalé bydlisko svedka   Ľ.   M.,   lustráciou   však   bolo zistené,   že   uvedené   meno nebolo   nájdené,   zároveň krajský   súd   požiadal   Register   obyvateľov   Slovenskej   republiky,   Centrálne   pracovisko registra, Banská Bystrica (ďalej len „register obyvateľov“) o oznámenie pobytu svedka Ľ. M.,

- 24. marec 2009 – krajskému súdu bola vrátená zásielka s predvolaní svedka Ing. G. T. s poznámkou „Adresát je neznámy“,

- 6. apríl 2009 – register obyvateľov oznámil adresu trvalého pobytu svedka Ľ. M., krajský súd predvolával svedka na zistenú adresu, zároveň svedok Ing. L. Z. ospravedlnil svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní zo zdravotných dôvodov,

- 9. apríl 2009 – krajskému súdu bola vrátená zásielka s predvolaním svedka Ing. G. T. na hlavné pojednávanie s poznámkou „Adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote“,

- 14. apríl 2009 – krajskému súdu bola vrátená zásielka s predvolaním svedka Ing. B. R. na hlavné pojednávanie s poznámkou „Adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote“,

- 15. apríl 2009 - krajskému súdu bola vrátená zásielka s predvolaním svedka Ľ. M. na hlavné pojednávanie s poznámkou „Adresát je neznámy“ a svedok Ing. J. K. ospravedlnil svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní zo zdravotných dôvodov,

- 16. apríl 2009 – obhajca sťažovateľa požiadal krajský súd o ospravedlnenie svojej neúčasti na hlavnom pojednávaní 17. apríla 2009 z dôvodu práceneschopnosti, krajský súd následne zrušil   termín   hlavného   pojednávania   nariadený   na   17.   apríl   2009   (na   neurčito),   o   čom upovedomil všetkých predvolaných,

- 9. jún 2009 – krajský súd nariadil hlavné pojednávanie na 30. jún 2009,

- 29. jún 2009 – termín hlavného pojednávania nariadeného na 30. jún 2009 bol zrušený z dôvodu   hospitalizácie   sťažovateľa,   ktorý   s   vykonaním   hlavného   pojednávania   v   jeho neprítomnosti nesúhlasil, následne bolo hlavné pojednávanie nariadené na 2. október 2009.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 9/2004 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tost 35/2007 došlo k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl. 48 ods.   2 ústavy   sa   skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05, I. ÚS 331/06). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie (II. ÚS 32/03).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že daná trestná vec môže   vzhľadom   na   charakter   spáchaných   trestných   činov   predstavovať   určitý   stupeň faktickej zložitosti. Taktiež potreba vypočutia viacerých svedkov na hlavnom pojednávaní, ktorým sa opakovanie nepodarilo doručiť predvolanie na súdu známu adresu ich pobytu, neprispieva k rýchlemu ukončeniu veci. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého trestného konania však ústavný súd nemôže pripísať na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   v   mesiacoch   jún, júl   a august   2007   došlo   k   určitému časovému sklzu v postupe krajského súdu v súvislosti s doručovaním zásielok sťažovateľovi (najprv došlo k zmene jeho adresy, neskôr na zmenenej adrese zásielky nepreberal), avšak táto skutočnosť nepredstavovala významnejší podiel na doterajšej dĺžke konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom všeobecných súdov (krajského súdu a najvyššieho súdu) a konštatuje, že krajský súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný v období od 21. októbra 2004 do 21. novembra 2005, t. j. 13 mesiacov, a od 29. mája 2006 do 5. marca 2007, t. j. viac ako deväť mesiacov. Krajský súd teda počas najmenej 22 mesiacov vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty,   v   ktorej   sa   sťažovateľ   počas   napadnutého   súdneho   konania   nachádza,   čo   je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02, I. ÚS 1240/06).

Okrem   uvedeného   je potrebné poukázať aj na pomerne   dlhé   časové   obdobie   pri vyhotovovaní a doručovaní rozhodnutia krajského súdu z 19. decembra 2005 (uznesenie, ktorým   vyslovil   svoju   nepríslušnosť),   ktoré   bolo   doručované stranám konania 6. marca 2006. Rovnako rozhodnutie z 30. marca 2007 (uznesenie o vrátení veci krajskej prokuratúre na došetrenie) krajský súd doručoval stranám konania až 4. júna 2007.

V postupe najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tost 35/2007, ktorého predmetom   bolo   rozhodovanie   a   rozhodnutie   o   sťažnosti   krajskej   prokuratúry   proti uzneseniu krajského súdu z 30. marca 2007, ktorým vrátil vec do prípravného konania na došetrenie,   ústavný   súd   konštatuje   absolútnu   nečinnosť   najvyššieho   súdu   v   období   od 10. septembra 2007 (krajský súd predložil najvyššiemu súdu súdny spis) do 6. júna 2008 (najvyšší súd nariadil verejné zasadnutie na 30. júl 2008), t. j. takmer deväť mesiacov. Aj keď v postupe najvyššieho súdu sa vyskytol iba tento ojedinelý prieťah, ústavný súd pri jeho posúdení   prihliadol   najmä   na   predmet   konania   pred   najvyšším   súdom   (rozhodovanie o sťažnosti   krajskej   prokuratúry)   a   na   jeho   celkovú   dĺžku   (11   mesiacov,   z   toho   deväť mesiacov nečinnosti). Preto túto nečinnosť za týchto okolností takisto nemožno považovať za   postup   v   súlade   s   účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov.

Pre   úplnosť   ústavný   súd   dodáva,   že   k   uvedeným   zbytočným   prieťahom   či   už   v konaní pred krajským súdom, alebo najvyšším súdom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania strán konania, ale výlučne v dôsledku postupu všeobecných súdov.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené v bode 1 a 2 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 3 výroku tohto rozhodnutia prikázal krajskému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd tak rozhodol vzhľadom na skutočnosť, že konanie vedené najvyšším súdom pod sp. zn. 1 Tost 35/07 bolo po podaní sťažnosti ústavnému súdu právoplatne skončené vydaním uznesenia najvyššieho súdu z 30. júla 2008, a teda neprichádzalo do úvahy prikázať tomuto súdu v tejto už skončenej veci konať tak, ako to v sťažovateľ v sťažnosti požadoval.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 300 000 Sk, teda 9 958,18 €, ktoré odôvodnil tým, „že nečinnosťou Krajského súdu v Košiciach,   Najvyššieho   súdu   SR   a   zbytočnými   prieťahmi   v   konaní   bolo   porušené   moje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím aj na povahu veci (trestná   vec)   a   na   všetky   okolnosti   (dlhodobá   nečinnosť)   zisteného   porušenia   práv sťažovateľa, ako aj na podiel jednotlivých súdov na vzniknutých prieťahoch považuje vo vzťahu ku krajskému súdu za primerané v sume 1 000 €.

Pretože v postupe najvyššieho súdu bol zistený iba ojedinelý prieťah, ústavný súd dospel k záveru, že v prípade najvyššieho súdu   už aj samotné konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľa.   Navyše   sťažovateľ   v   petite sťažnosti žiadal priznať mu primerané finančné zadosťučinenie iba vo vzťahu ku krajskému súdu.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, ktorého sumu nekonkretizoval.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal   z ustanovení § 1 ods.   3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je 191 Sk. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

Sťažovateľovi vznikol nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnému súdu) v celkovej sume 6 734 Sk vrátane režijného paušálu, t. j. 223,53 €, a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 (stanovisko k vyjadreniam krajského súdu a najvyššieho súdu) v celkovej sume 122,85 € vrátane režijného paušálu. Sťažovateľovi tak vznikol nárok na úhradu trov v celkovej sume 346,38 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd priznal úhradu trov v sume 346,38 €, tak ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009