znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 197/06-22

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   13. júla 2006 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla, zo sudcu Jána Auxta a sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej prerokoval sťažnosť V. N., bytom K., zastúpenej advokátom JUDr. T. Š., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 304/96 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo V. N. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 304/96 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Košice II   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   12 C 304/96 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. V. N. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   60 000 Sk   (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice II p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II j e   p o v i n n ý   uhradiť V. N. trovy konania v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. T. Š., K.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 197/06-9   z   8. júna 2006   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   V.   N.   (ďalej   len „sťažovateľka“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 304/96.

Na základe výzvy ústavného súdu zo 14. júna 2006 okresný súd vo svojom vyjadrení k prijatej   sťažnosti   sp. zn. 1 Spr V 304/2006 z 22. júna 2006 k priebehu konania okrem iného uviedol:

„Po oboznámení sa s predloženou sťažnosťou, ako aj s napadnutým spisom nášho súdu, v ktorom sú namietané prieťahy v konaní, Vám predkladám nasledujúce vyjadrenie zamerané na Vami položené otázky:

- predmetný spor možno hodnotiť ako skutkovo náročný už s ohľadom na jeho predmet, ako aj nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania.

- chronológia procesných úkonov:

- žaloba bola   podaná   dňa 31. 1. 1996 na   miestne nepríslušnom vtedy   Obvodnom súde Košice 1, ktorý ju dňa 22. 3. 1996 postúpil tunajšiemu súdu.

- výzvou zo dňa 22. 4. 1996 bol právny zástupca sťažovateľky vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh.

- dňa 4. 2. 1997 bola vyššie uvedená výzva zaslaná priamo sťažovateľke, keďže táto súdu oznámila, že ju právny zástupca už nezastupuje (podanie bolo adresované miestne nepríslušnému súdu).

- zásielka   sa   od   sťažovateľky   opakovane   vrátila   ako   nedoručená   a   k   úspešnému doručeniu došlo až 2. 5. 1997.

- dňa   27. 5. 1997   predložila   sťažovateľka   Potvrdenie   o   osobných,   majetkových a zárobkových pomeroch, na základe ktorého jej bolo uznesením z uvedeného dňa priznané oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku v danom konaní.

- dňa   18. 7. 1997   bola   žalovanému   zaslaná   výzva   na   vyjadrenie   sa   k   podanému návrhu.

- vyjadrenie žalovaného bolo dňa 12. 8. 1997 doručované sťažovateľke.

- dňa 5. 12. 1997 bol určený termín pojednávania na 20. 1. 1998. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania.

- dňa 23. 2. 1998 bol žalovaný vyzývaný na predloženie dokladov v zmysle uznesenia súdu zo dňa 20. 1. 1998.

- dňa   8. 4. 1998   bol   žalovaný   urgovaný   na   predloženie   dokladov   pod   hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

- dňa   17. 3. 1999   bol   určený   termín   pojednávania   na   18. 5. 1999;   z   dôvodu neospravedlnenej neúčasti žalovaného na tomto pojednávaní mu bola uložená poriadková pokuta, proti uloženiu ktorej sa dňa 1. 6. 1999 cestou svojho právneho zástupcu odvolal.

- dňa 26. 1. 2000 bola sťažovateľka vyzvaná na oznámenie, či došlo k mimosúdnej dohode so žalovaným.

- opatrením predsedu súdu zo dňa 8. 1. 2002 bola vec presunutá v súlade s § 2 ods. 2 Spravovacieho poriadku do súdneho oddelenia Mgr. D. F., keďže pôvodne konajúci sudca prestal vykonávať funkciu sudcu na tunajšom súde.

- dňa 16. 10. 2002 bol určený termín pojednávania na 30. 1. 2003.

- ďalšieho   pojednávania,   určeného   na   deň   6. 3. 2003,   sa   nezúčastnil   žiaden z účastníkov konania. Sťažovateľka bez ospravedlnenia.

- dňa   14. 4. 2003   sa   uskutočnilo   ďalšie   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania.

- uznesením zo dňa 21. 6. 2003 bolo nariadené znalecké dokazovanie.

- ustanovený znalec prevzal spis dňa 22. 10. 2003.

- výzvou   zo   dňa   19. 5. 2004   bol   znalec   vyzvaný   na   oznámenie   príčin,   pre   ktoré doposiaľ nebol vypracovaný znalecký posudok.

- opakovaná výzva mu bola zasielaná 30. 8. 2004.

- dňa 8. 10. 2004 ustanovený znalec súdu oznámil, že znalecký posudok doposiaľ nebol vypracovaný z dôvodu neposkytnutia súčinnosti zo strany žalovaného.

- dňa 1. 2. 2005 bol ustanoveným znalcom doručený znalecký posudok. V uvedený deň bol určený termín pojednávania na 4. 4. 2005. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom rozhodnutia o žiadosti žalovaného na ustanovenie právneho zástupcu.

- uznesením zo dňa 8. 8. 2005 bola žalovanému ustanovená právna zástupkyňa.

- v   dňoch   16. 11. 2005   a   5. 12. 2005   bol   súdny   znalec   vyzývaný   na   predloženie upraveného vyúčtovania za podaný znalecký posudok.

- uznesením zo dňa 30. 12. 2005 bolo rozhodnuté o znalečnom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16. 2. 2006.

- dňa 15. 3. 2006 bol určený termín pojednávania na 4. 5. 2006.

- ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 8. 6. 2006.

- termín nasledujúceho pojednávania je určený na deň 7. 9. 2006.

- zo spisu neboli zistené prekážky postupu súdu podľa § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.

- za   prieťah   spôsobený   sťažovateľkou   možno   považovať   podanie   žaloby   na   miestne nepríslušnom súde, ako aj nezaplatenie súdneho poplatku, resp. nepožiadanie o oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok s podaním žaloby, ale až po doručení výzvy súdu.

- za   dlhodobý   prieťah   spôsobený   súdom   možno   považovať   obdobie   od   26. 1. 2000 do 16. 10. 2002.

- posúdenie zbytočnosti prieťahov ponechávam na zváženie ústavného súdu.“

Rovnaké   skutočnosti,   ktoré   uviedol   okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení,   zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a súdneho spisu sp. zn. 12 C 304/96.

Právny zástupca sťažovateľky k vyjadreniu okresného súdu nezaujal stanovisko.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 12 C 304/96 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Článok   48   ods. 2   ústavy   ustanovuje   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Priznanie   ústavného   práva   ne   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zakladá   povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak, aby sa toto ústavné právo objektívne realizovalo.

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Samosudca   je   podľa   § 117   ods. 1   OSP   povinný   robiť   vhodné   opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2) a postup, akým v konaní postupoval súd (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

1) Predmetom konania na okresnom súde vedeného pod sp. zn. 12 C 304/96 je nárok sťažovateľky na zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom. Pokiaľ ide o právnu zložitosť, možno   vysloviť   názor,   že   v   danom   prípade   ide   o   bežnú   súčasť   sporovej   agendy všeobecných súdov. Ústavný súd pripúšťa určitú skutkovú zložitosť veci, ktorá spočívala najmä v tom, že v konaní bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. Vychádzajúc však zo samotnej dĺžky konania, jeho doterajšieho priebehu a dosiahnutých výsledkov ústavný súd uzavrel, že nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali viac ako desaťročné trvanie konania jeho skutkovou zložitosťou.

2) Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o   tom,   či   v   konaní   pred   okresným   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd zistil, že sťažovateľka bola v konaní aktívna a podala aj sťažnosť na zbytočné prieťahy orgánu štátnej správy súdov. Je pravdou, že sťažovateľka pri   podaní   žaloby   nezaplatila   súdny   poplatok,   ale táto   skutočnosť   nemala   žiadny   vplyv na priebeh konania, pretože následne požiadala o oslobodenie od povinnosti platiť súdny poplatok   a   jej   žiadosti   okresný   súd   aj   vyhovel.   Na   ťarchu   sťažovateľky   (jej   právneho zástupcu)   nemožno   pripísať   ani   to,   že   podala   návrh   na   miestne   nepríslušnom   súde, ako na to poukázal   okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení,   pretože   vec   mu   bola   postúpená už po dvoch mesiacoch od podania žaloby.

3. Pokiaľ   ide   o   postup   okresného   súdu   v   posudzovanom   konaní,   ústavný   súd prihliadal   na   ustanovenie   § 100   ods. 1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.   Ústavný   súd   zistil,   že   v konaní   okresného   súdu   sa   vyskytlo   obdobie vykazujúce zbytočné prieťahy, ako aj obdobie, keď jeho konanie bolo do značnej miery neefektívne a minulo sa svojmu účinku.

Okresný súd bol nečinný bez akejkoľvek zákonnej prekážky od 26. januára 2000, keď   bola   sťažovateľka   vyzvaná   na   oznámenie,   či   došlo   k   mimosúdnej   dohode so žalovaným,   do   16. októbra 2002,   keď   okresný   súd   určil   termín   pojednávania na 30. január 2003 (nečinnosť takmer 33 mesiacov).

Aj keď v ďalšom období okresný súd konal, nariadil celkom 8 pojednávaní, doterajší postup okresného súdu sa javí tiež ako neefektívny. Za neefektívnu činnosť okresného súdu považuje ústavný súd obdobie od 14. apríla 2003, keď odročil pojednávanie na neurčito za účelom   nariadenia   znaleckého   dokazovania,   až   do   predloženia   znaleckého   posudku 1. februára 2005.   V   tomto   období   okresný   súd   vo   vzťahu   k postupu   znalca,   ktorému bol 22. októbra 2003 doručený spis za účelom vypracovania znaleckého posudku, neprijal účinné   opatrenia,   ktoré   by   urýchlili   podanie   znaleckého   posudku,   aj   keď   ho   dvakrát v priebehu roka 2004 (máj a august) žiadal o informáciu, prečo nie je znalecký posudku vypracovaný.

Stav   konania   okresného   súdu   zistený   ústavným   súdom   ku   dňu   jeho   konania je neprijateľný   aj   preto,   že   okresný   súd   doposiaľ   za   10   rokov   vo   veci   nevydal   žiadne rozhodnutie,   ktoré   by   smerovalo   k   odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   sťažovateľky. Zbytočné prieťahy v období od januára 2000 do októbra 2002 uznal aj okresný súd.

Ústavný súd vychádzajúc z analýzy postupu okresného súdu podľa troch uvedených kritérií   dospel   k   záveru,   že   okresný   súd   v doterajšom   konaní   porušil   základné   právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ústavný   súd   rozhodol,   že   došlo   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod   sp. zn.   12 C 304/96   konal   bez   zbytočných   prieťahov,   pretože   vec   nie   je   dosiaľ právoplatne skončená.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodov sa ho domáha“. Z ustanovenia § 56 ods. 5 vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 100 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanie finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu a zistené zbytočné prieťahy v konaní,   považoval   ústavný   súd   priznanie   sumy   60 000 Sk   za   primerané   finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. T. Š. Ústavný súd pri priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2005, ktorá bola 16 381 Sk. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11   ods. 2,   § 14   ods. 1   písm. a)   a c) vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) za každý úkon po 2 730 Sk a 2 x   164 Sk   režijný   paušál (§ 16   vyhlášky).   Úhrada   jej   bola priznaná v celkovej   sume 5 788 Sk.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júla 2006