znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 197/05-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. septembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Ľ. S., bytom V., časť Č., t. č. Ústav na výkon väzby B., R. S. a K. S., obaja bytom V., časť Č., zastúpených advokátkou Mgr. A. M., B., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 21 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a čl. 12 ods. 1, 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   a Krajskej   prokuratúry v Banskej Bystrici vo veci vydania príkazu na domovú prehliadku sp. zn. Tp 00308/04 zo 14. júla 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Ľ. S., R. S. a K. S. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. septembra 2004 doručené podanie Ing. Ľ. S., bytom V., časť Č., t. č. Ústav na výkon väzby B., R. S. a K. S. (ďalej len „sťažovatelia“), obaja bytom V., časť Č., zastúpených advokátkou Mgr. A.   M.,   B.,   ktoré   bolo   označené   ako „Ústavná   sťažnosť   voči   postupu   a rozhodovaniu Krajskej prokuratúry Banská Bystrica a Okresného súdu v Banskej Bystrici vo veci vydania Príkazu na domovú prehliadku zo dňa 14. 7. 2004, sp. zn. Tp 00308/04“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia namietajú porušenie ich základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 21 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a čl. 12 ods. 1, 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „okresný súd“) a Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“) vo veci vydania príkazu na domovú prehliadku sp. zn. Tp 00308/04 zo 14. júla 2004.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uviedli: «Uznesením   vyšetrovateľa   Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru   v Banskej Bystrici, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor ekonomickej kriminality zo dňa 4. 2. 2004 bolo podľa § 160 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) pod ČVS: KRP- 9/OEK–BB-2004   začaté   trestné   stíhanie   vo   veci   trestného   činu   založenia,   zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a pomoc k trestnému činu skrátenia dane a poistného podľa § 10 ods. 1 písm. c), § 148 ods. 1 a 3 Trestného zákona.

Dňa 14. 7. 2004 vydal sudca Okresného súdu v Banskej Bystrici príkaz na domovú prehliadku, sp. zn. Tp 00308/04, a to domovú prehliadku rodinného domu č. 4 vo V., časť Č., k. ú. Č., parcelné číslo 35/3 a priestorov prináležiacich k rodinnému domu, ktorého vlastníkmi sú sťažovatelia v 1. až 3. rade (ďalej len „Príkaz“). Podľa Príkazu mal domovú prehliadku   vykonať   „vyšetrovateľ PZ   SR   v Banskej   Bystrici   s operatívnymi   pracovníkmi úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   PZ   poprípade   s ďalšími   príslušníkmi   PZ   podľa operatívnej potreby v dňoch od: 21. 7. 2004 do 28. 7. 2004“.

Na základe Príkazu bola príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky dňa 21. 7. 2004 (so začiatkom o 06.00 hod. ráno) vykonaná domová prehliadka rodinného domu č. 4 vo V., časť Č., čo je zároveň adresa trvalého pobytu sťažovateľov v 1. až 3. rade. Dňa 21. 7. 2004 vydal vyšetrovateľ PZ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej   Bystrici,   úrad   justičnej   a kriminálnej   polície,   odbor   ekonomickej   kriminality podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku uznesenie o vznesení obvinenia voči, okrem iných, sťažovateľovi v 1. rade...

Príkaz   vydaný   Okresným   súdom   v Banskej   Bystrici   dňa   14.   7.   2004   pod   sp.   zn. TP 00308/04 sa vyznačuje závažnými obsahovými a formálnymi nedostatkami, v dôsledku čoho   nespĺňa   štandardy   zákonnosti,   resp.   ústavnosti   zásahu   do   domovej   slobody sťažovateľov... nakoľko:

- vo výrokovej časti Príkazu chýba presná identifikácia objektu, v ktorom sa má domová prehliadka   vykonať   –   popri   formálnom   nedostatku   chýbajúcej   informácie   o registrácii rodinného   domu   v katastri   nehnuteľnosti...   trpí   výrok   Príkazu   vadou   chýbajúcej identifikácie   „priestorov   prináležiacich   k rodinnému   domu“,   na   ktoré   sa   domová prehliadka vzťahuje...;

-   v dôsledku vyššie   uvedeného nie   je   vo výrokovej časti   Príkazu určený   rozsah výkonu domovej   prehliadky   (v   tomto   smere   vyvstáva   napríklad   pochybnosť,   ktoré   miestnosti/ priestory tvoria   súčasť,   resp.   príslušenstvo objektu domovej prehliadky a či   sa   domová prehliadka vzťahuje na celú nehnuteľnosť vrátane jej súčasti a príslušenstva);

- Príkaz trpí vadou neurčitej identifikácie orgánu činného v trestnom konaní (policajného orgánu), ktorý má domovú prehliadku vykonať;

-   z výrokovej   časti   Príkazu   vyplýva,   že   domová   prehliadka   sa   má   vykonať   „podľa operatívnej potreby v dňoch od 21. 7. 2004 do 28. 7. 2004“, pričom odôvodnenie Príkazu nekonkretizuje   dôvody   takto   vymedzeného   trvania   (rozsahu)   domovej   prehliadky,   iba spresňuje, že domová prehliadka sa „vykoná v čase od 21. 7. 2004 do 28. 7. 2004“ – nakoľko   z Príkazu   nie   sú   zrejmé   okolnosti,   ktoré   viedli   k nevyhnutnosti   nariadiť   výkon domovej prehliadky na obdobie ôsmich kalendárnych dní,   považujeme takto vymedzený časový úsek domovej prehliadky za neprimerane dlhý a nezodpovedajúci účelu trestného konania   (pri   absurdnej   interpretácii   by   nariadená   domová   prehliadka   mohla   trvať   bez prerušenia osem kalendárnych dní);

-   v   Príkaze   úplne   absentuje   vymedzenie   účelu   domovej   prehliadky,   keďže   odôvodnenie Príkazu sa obmedzuje iba na jednoduché konštatovanie, že „...v dome alebo v priestoroch k nemu patriacich je vec dôležitá pre trestné konanie a z predložených spisových materiálov vyšetrovateľa KRPZ UJKP PZ v B. súd zistil, že podaný návrh je dôvodný...“ - ak už bolo v čase nariadenia domovej prehliadky zistené, že sa v objekte domovej prehliadky nachádza vec dôležitá pre trestné konanie, potom bolo povinnosťou súdu túto vec v Príkaze presne označiť   a opísať,   resp.   odôvodniť   jej   význam   pre   trestné   konanie;   v tomto   smere   nemá aplikácia ustanovenia § 84 Trestného poriadku o predchádzajúcej výzve na vydanie veci z logického hľadiska žiadny význam, keďže sťažovatelia nemohli dobrovoľne vydať hľadanú vec (umožniť odstránenie iného dôvodu, ktorý viedol k domovej prehliadke), ak nevedeli, o akú vec vlastne ide (nepoznali dôvod domovej prehliadky);

- so zreteľom na predchádzajúci bod sa odôvodnenie Príkazu de facto obmedzuje iba na citáciu príslušného zákonného ustanovenia, pričom v odôvodnení Príkazu chýbajú zreteľné a dostatočné dôvody rozhodnutia súdu vrátane upresnenia, prečo súd považoval zákonom stanovené podmienky uskutočnenia domovej prehliadky za naplnené;

- v odôvodnení Príkazu chýba upresnenie skutkových (resp. iných) okolností, ktoré viedli k jeho vydaniu; jednoduchú zmienku o začatí trestného stíhania „... vo veci trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona a vo veci pomoci k trestnému činu skrátenia dane a poistného podľa § 10 ods. 1 písm.   c   §   148   ods.   1,   3   Tr.   zák.   a iné“   pri   absencii   vyjadrenia   súvislosti   s osobami sťažovateľov (objektom), voči ktorým príkaz smeruje, nemožno považovať s prihliadnutím na vyššie uvedené za dostatočnú;

- z odôvodnenia Príkazu nie je vôbec zrejmé, prečo bolo nariadenie a následné vykonanie domovej   prehliadky   ako   zásahu   do   domovej   slobody   sťažovateľov   nevyhnutne   potrebné a účel trestného stíhania sa nedal dosiahnuť inak;

- Príkaz nepoukazuje na povinnosť sťažovateľov (niektorého zo sťažovateľov) ako vlastníkov prehľadávaného   objektu   strpieť   výkon   domovej   prehliadky   a   ani   poučenie   o možnosti prekonať odpor alebo vytvorenú prekážku podľa § 85a ods. 2 Trestného poriadku;

- Príkaz neobsahuje presné označenie návrhu prokurátora, na základe ktorého došlo k jeho vydaniu   (o   samotnej   existencii   návrhu   prokurátora   možno   mať   do   určitej   miery pochybnosti).»

Sťažovatelia   navrhli,   aby   ústavný   súd   prijal   ich   sťažnosť   na   ďalšie   konanie a rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd v Banskej Bystrici a Krajská prokuratúra Banská Bystrica svojím postupom a rozhodnutím vo veci vydania Príkazu na domovú prehliadku zo dňa 14. 7. 2004, sp. zn. Tp 00308/04 porušili práva sťažovateľa v prvom rade podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 21 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a čl. 12 ods.   1,   2 a 3   Listiny   základných práv   a slobôd   a čl.   8   ods.   1   a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresný súd v Banskej Bystrici a Krajská prokuratúra Banská Bystrica svojím postupom a rozhodnutím vo veci vydania Príkazu na domovú prehliadku zo dňa 14. 7. 2004, sp. zn. Tp 00308/04 porušili práva sťažovateľa v druhom rade podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 21 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a čl. 12 ods.   1,   2 a 3   Listiny   základných práv   a slobôd   a čl.   8   ods.   1   a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Okresný súd v Banskej Bystrici a Krajská prokuratúra Banská Bystrica svojím postupom a rozhodnutím vo veci vydania Príkazu na domovú prehliadku zo dňa 14. 7. 2004, sp. zn. Tp 00308/04 porušili práva sťažovateľa v treťom rade podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 21 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a čl. 12 ods.   1,   2 a 3   Listiny   základných práv   a slobôd   a čl.   8   ods.   1   a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

4. Príkaz na domovú prehliadku vydaný Okresným súdom v Banskej Bystrici dňa 14. 7. 2004, sp. zn. Tp 00308/04 sa zrušuje.

5. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi v prvom rade sumu vo výške 100 000,- Sk (stotisíc slovenských korún) ako primerané finančné zadosťučinenie, ktorú   sú   mu   povinní   vyplatiť   spoločne   a nerozdielne   Okresný   súd   v Banskej   Bystrici a Krajská prokuratúra Banská Bystrica, a to do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi v druhom rade sumu vo výške 100 000,- Sk (stotisíc slovenských korún) ako primerané finančné zadosťučinenie, ktorú   sú   mu   povinní   vyplatiť   spoločne   a nerozdielne   Okresný   súd   v Banskej   Bystrici a Krajská prokuratúra Banská Bystrica, a to do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi v treťom rade sumu vo výške 100 000,- Sk (stotisíc slovenských korún) ako primerané finančné zadosťučinenie, ktorú   sú   mu   povinní   vyplatiť   spoločne   a nerozdielne   Okresný   súd   v Banskej   Bystrici a Krajská prokuratúra Banská Bystrica, a to do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

8. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi v prvom rade náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú sú Okresný súd v Banskej Bystrici a Krajská prokuratúra Banská Bystrica povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť advokátke Mgr. A. M., so sídlom B., a to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

9. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi v druhom rade náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú sú Okresný súd v Banskej Bystrici a Krajská prokuratúra Banská Bystrica povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť advokátke Mgr. A. M., so sídlom B., a to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

10. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi v treťom rade náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú sú Okresný súd v Banskej Bystrici a Krajská prokuratúra Banská Bystrica povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť advokátke Mgr. A. M., so sídlom B., a to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je od 1. januára 2002 oprávnený rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd,   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republiky   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 49 až 56 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   pričom   nesplnenie   všeobecnej   alebo osobitnej podmienky je dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Ústavný   súd   preto   predbežne   prerokoval   sťažnosť   sťažovateľov   a skúmal,   či   neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (vrátane zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti a toho, či je daná právomoc ústavného súdu na prerokovanie sťažnosti).

Sťažovatelia namietali porušenie ich „práva na nedotknuteľnosť obydlia a súkromia garantované čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 21 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a čl. 12 ods. 1, 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“ postupom a rozhodovaním okresného   súdu   a krajskej   prokuratúry   vo   veci   vydania   príkazu   na   domovú   prehliadku 14. júla   2004,   sp.   zn.   Tp   00308/04   (ďalej   len   „príkaz“).   Podľa   sťažovateľov   došlo k porušeniu   nimi   označených   základných   práv   príkazom,   ktorý   podľa   nich   má závažné formálne a obsahové nedostatky, a preto nespĺňa „štandardy zákonnosti, resp. ústavnosti zásahu do domovej slobody sťažovateľov“.

1. Sťažnosť sťažovateľov v časti smerujúcej proti postupu a rozhodovaniu krajskej prokuratúry, namietajúcej porušenie označených základných práv tým, že „ak rozhoduje [sudca] o príkaze na vykonanie domovej prehliadky na návrh [prokurátora], ktorý sa... javí ako neúplný, či nedostatočný, je na tomto [sudcovi], aby viedol [prokuratúru] k odstráneniu vád návrhu, prípadne k poskytnutiu takých informácií, ktoré sa javia ako nevyhnutné; iba tvrdenie [prokurátora], že vykonanie domovej prehliadky je dôvodné či naliehavé, samo osebe nemôže byť podkladom (navyše výlučným) pre kladné rozhodnutie [sudcu]“, ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré   označil   sťažovateľ,   a to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať   tú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).

Ústavný súd konštatoval, že sťažnosť sťažovateľov v časti smerujúcej proti postupu a rozhodovaniu   krajskej   prokuratúry   spochybňuje “vadný“   návrh   krajského   prokurátora. Neobsahuje   však   žiadne   konkrétne   argumenty   (okrem   už   uvedených   úvah)   vo   vzťahu k nemu, ani nedokazuje, že sudca   rozhodol   bez návrhu prokurátora   (pretože k domovej prehliadke v prípravnom konaní je podľa § 83 ods. 1 Trestného poriadku potrebný návrh prokurátora). Naopak, práve z predloženej dokumentácie vyplýva, že „sudca Okresného súdu   v Banskej   Bystrici   rozhodol   o návrhu   prokurátora   Krajskej   prokuratúry   v Banskej Bystrici na vydanie príkazu na domovú prehliadku“. Prokurátor dal teda sudcovi návrh, na základe ktorého sudca rozhodol o nariadení domovej prehliadky, čím prevzal aj ústavnú zodpovednosť   za   tento   úkon   v prípravnom   trestnom   konaní;   prokurátor   v uvedenej súvislosti vôbec nie je subjektom, ktorý by bol spôsobom opísaným sťažovateľmi spôsobilý porušiť označené základné práva sťažovateľov.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   v tejto   časti   odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

2. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietali porušenie čl. 21 ods. 1 až 3 ústavy (čl. 12 ods. 1 až 3 listiny) postupom okresného súdu vo veci vydania príkazu, v skutočnosti však ich sťažnosť smeruje proti samotnému príkazu.

Podľa čl. 21 ods. 1 ústavy (čl. 12 ods. 1 listiny) „Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.“.

Podľa čl. 21 ods. 2 ústavy (čl. 12 ods. 2 listiny) „Domová prehliadka je prípustná len v   súvislosti   s trestným   konaním,   a to   na   písomný   a odôvodnený   príkaz   sudcu.   Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon.“.

Podľa čl. 21 ods. 3 ústavy (čl. 12 ods. 3 listiny) „Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia   možno   zákonom   dovoliť   iba   vtedy,   keď   je   to   v demokratickej   spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.“.

Podľa   § 119   ods.   1   in   fine Trestného   poriadku   je príkaz na domovú   prehliadku rozhodnutím svojho druhu (sui generis) a je jednou z foriem rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní ako úkon, ktorého účelom je zabezpečenie dôkazu (aj § 83 Trestného poriadku   v spojitosti   s čl.   21   ods.   1   ústavy,   čl.   12   ods.   1   listiny).   Príkaz   na   domovú prehliadku musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Doručí sa osobe, u ktorej sa prehliadka   vykonáva,   pri   prehliadke,   a ak   to   nie   je   možné,   najneskôr   do   24   hodín   po odpadnutí prekážky, ktorá bráni doručeniu. Na príkaz sudcu vykoná domovú prehliadku policajný   orgán,   v prípravnom   konaní   tiež   vyšetrovateľ   (§   83   ods.   1   a 2   Trestného poriadku).

Sťažovatelia okrem námietok smerujúcich voči „závažným obsahovým a formálnym nedostatkom“ príkazu   na   domovú   prehliadku, „v   dôsledku   čoho   nespĺňa   štandardy zákonnosti resp. ústavnosti“, v sťažnosti uviedli aj to, že „vzhľadom na špecifickú povahu rozhodnutí   sui   generis   zákon   proti   nim   v zásade   nepripúšťa   možnosť   podať   opravný prostriedok, platí tak prezumpcia vykonateľnosti týchto rozhodnutí ihneď po ich vydaní“.

Z princípu subsidiarity (v zmysle čl. 127 ústavy a § 49 zákona o ústavnom súde) limitujúceho   vzťah   ústavného   súdu   k všeobecným   súdom   okrem   iného   vyplýva,   že   na systéme   ústavnej   ochrany   základných   práv   alebo slobôd   sa   podieľajú   všeobecné   súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu je len subsidiárna. Ústavný súd poskytuje ochranu pred porušením základných práv alebo slobôd v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy len vtedy, ak sa nedá dosiahnuť iným zákonom upraveným spôsobom alebo pred iným štátnym orgánom (napr. II. ÚS 37/00).

Ústavný súd nie je oprávnený vyjadrovať sa v prípravnom konaní k hmotnoprávnej stránke   trestnej   veci,   v opačnom   prípade   by   nahrádzal   právomoc   orgánov   činných v trestnom   konaní.   Vo   vzťahu   k tomuto   štádiu   trestného   konania   ústavný   súd   môže preskúmať   len   základné,   hlavne   formálne   náležitosti   namietaného   zásahu   (príkazu   na domovú prehliadku), ktoré boli v uvedenom prípade splnené. Vychádzajúc zo zistených skutkových okolností a z právnych východísk a záverov preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde   sťažnosť   sťažovateľov   v časti   namietajúcej   porušenie   ich   práva   na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 až 3 ústavy a podľa čl. 12 ods. 1 až 3 listiny odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný   súd   vo   vzťahu   k   rovnakej časti   sťažnosti   sťažovateľov   smerujúcej   proti okresnému   súdu   ďalej   konštatoval,   že   prípustnosť   a   legálnosť   vykonania   domovej prehliadky vždy posudzuje procesný súd a opravný súd v rámci vykonania a hodnotenia dokazovania   v prebiehajúcom   trestnom   konaní.   Z tohto   dôvodu   ústavný   súd   odmietol sťažnosť   sťažovateľov   v tejto   časti   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj   pre nedostatok svojej právomoci.

3.   Vo   vzťahu   k ďalšej   časti   sťažnosti   ústavný   súd   uvádza,   že   sťažovatelia   svoju sťažnosť v tejto časti vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 ústavy, resp. čl. 7 ods. 1 a čl. 10 ods. 2 listiny, ako aj čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru krajskou prokuratúrou a okresným súdom nijako neodôvodnili, z čoho vyplýva, že sťažnosť v tejto časti nespĺňa základné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2005