SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 196/2015-21
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice,za ktorú koná advokát JUDr. Richard Bauer, vo veci namietaného porušenia základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislavev konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 295/2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) apráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súduv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 295/2013, ktoroužiada vydať tento nález:
„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 295/2013 porušené boli.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajskému súdu v Bratislave, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 295/2013 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva ⬛⬛⬛⬛ finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- EUR, ktoré je mu Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho zastúpenia v sume 730,73 EUR...“
Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu, z jej príloh a zo zisteníústavného súdu, sťažovateľ bol ako žalobca účastníkom konania o ochranu osobnostivedeného pred Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.11 C 38/2011 proti Centru vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (ďalej len„žalovaný“), v ktorom sa domáhal ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmyv peniazoch. Okresný súd rozsudkom č. k. 11 C 38/2011-135 z 9. januára 2013 žalobusťažovateľa zamietol. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie. Na krajskom súdebolo od 12. júna 2013 vedené o tomto odvolaní odvolacie konanie, a to pod sp. zn.2 Co 295/2013. Sťažovateľ 25. marca 2014 doručil predsedovi okresného súdu sťažnosťna prieťahy vo vedení odvolacieho konania, ktorá bola vybavená prípisom č. Spr 2095/2014zo 7. apríla 2014 tak, že bola konštatovaná jej dôvodnosť.
Sťažnosť doručenú ústavnému súdu 2. septembra 2014 na porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 295/2013 sťažovateľ odôvodnil tým, žekonanie krajského súdu je poznačené neefektívnou činnosťou a nečinnosťou krajského súdu.Ani po vybavení sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní predsedom súdu ako dôvodnejnedošlo k náprave. Odvolacie konanie nebolo ani po roku od jeho začatia skončené.
Ako vyplýva zo zistení ústavného súdu, krajský súd vo veci rozhodol rozsudkomč. k. 2 Co 295/2013-191 z 11. júna 2014 tak, že rozsudok okresného súdu č. k.11 C 38/2011-135 z 9. januára 2013 ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznalprávo na náhradu trov konania vo výške 99,10 €. Rozsudok okresného súdu č. k.11 C 38/2011-135 z 9. januára 2013 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k.2 Co 295/2013-191 z 11. júna 2014 nadobudol právoplatnosť 22. augusta 2014.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebrániajeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existenciedôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietanýmpostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva aleboslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,porušenie ktorých namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosťpreto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistilžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej bymohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdí, že k porušeniu jeho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva naprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo tým, že krajskýsúd bol vo veci sp. zn. 2 Co 295/2013 dlhodobo nečinný.
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, žemusí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu sťažovateľom označeného orgánuverejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, žetáto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný právny prostriedokna to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sav porušovaní týchto práv nepokračovalo (IV. ÚS 300/07).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádzazo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzaosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súdesa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadneaž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorýznamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.IV. ÚS 221/04).
Ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, k zbytočnýmprieťahom v konaní na označenom súde nedochádzalo, je daný dôvod na odmietnutie takejtosťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Ako vyplýva z obsahu sťažnosti, jej príloh a zistení ústavného súdu, sťažovateľdoručil ústavnému súdu sťažnosť smerujúcu proti postupu krajského súdu vo veci sp. zn.2 Co 295/2013 2. septembra 2014, teda v čase, keď už odvolacie konanie vedené predkrajským súdom bolo skončené rozsudkom č. k. 2 Co 295/2013-191 z 11. júna 2014, ktorýnadobudol právoplatnosť ešte 22. augusta 2014.
Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť sťažovateľa v tomto prípade nesmeruje protiaktuálnemu a trvajúcemu zásahu sťažovateľom označeného orgánu verejnej moci (krajskéhosúdu) do základných práv sťažovateľa. Je preto vylúčené, aby k namietanému porušeniupráv sťažovateľa postupom krajského súdu v označenom konaní v čase podania sťažnostiústavnému súdu mohlo dochádzať.
Ústavný súd preto odmietol sťažnosť podľa § 25 zákona o ústavnom súde pre jejzjavnú neopodstatnenosť.
Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej častitohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. marca 2015