znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 196/2014-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej a zo   sudcu   Sergeja   Kohuta   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   Pribinova   25,   Bratislava,   zastúpenej   advokátom   doc.   JUDr. Branislavom   Fridrichom,   PhD.,   Advokátska   kancelária   Fridrich   Paľko,   s.   r.   o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 5967/2013, sp. zn. Rvp 5971/2013, sp. zn.   Rvp   6289/2013,   sp.   zn.   Rvp   6291/2013   až   sp.   zn.   Rvp   6294/2013,   sp.   zn. Rvp 6307/2013, sp. zn. Rvp 6320/2013, sp. zn. Rvp 6333/2013, sp. zn. Rvp 6355/2013, sp. zn.   Rvp   6361/2013,   sp.   zn.   Rvp   6363/2013   až   sp.   zn.   Rvp   6366/2013,   sp.   zn. Rvp 6369/2013,   sp.   zn.   Rvp   6371/2013   a   sp.   zn.   Rvp   6373/2013   vo   veci   namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   zaručeného   v   čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   uzneseniami   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   sp.   zn. 17 NcC 322/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 16 NcC 328/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 13 NcC 356/2012 z 15. októbra 2012, sp. zn. 13 NcC 364/2012 z 15. októbra 2012, sp. zn. 13 NcC 357/2012 z 15. októbra 2012, sp. zn. 13 NcC 372/2012 z 15. októbra 2012, sp. zn. 13 NcC 569/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 13 NcC 335/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 331/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 330/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 578/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 342/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 346/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 350/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 351/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 356/2012 z 12. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 359/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 401/2012 z 12. októbra 2012 a sp. zn. 14 NcC 577/2012 zo 17. októbra 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 5967/2013, sp. zn. Rvp 5971/2013, sp. zn. Rvp 6289/2013, sp. zn. Rvp 6291/2013 až sp.   zn.   Rvp   6294/2013,   sp.   zn.   Rvp   6307/2013,   sp.   zn.   Rvp   6320/2013,   sp.   zn. Rvp 6333/2013, sp. zn. Rvp 6355/2013, sp. zn. Rvp 6361/2013, sp. zn. Rvp 6363/2013 až sp.   zn.   Rvp   6366/2013,   sp.   zn.   Rvp   6369/2013,   sp.   zn.   Rvp   6371/2013   a   sp.   zn. Rvp 6373/2013   s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 5967/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 8. januára 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej aj „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 5967/2013, sp. zn. Rvp 5971/2013, sp. zn. Rvp 6289/2013, sp. zn. Rvp 6291/2013 až sp. zn. Rvp 6294/2013, sp. zn. Rvp 6307/2013, sp.   zn.   Rvp   6320/2013,   sp.   zn.   Rvp   6333/2013,   sp.   zn.   Rvp   6355/2013,   sp.   zn. Rvp 6361/2013, sp. zn. Rvp 6363/2013 až sp. zn. Rvp 6366/2013, sp. zn. Rvp 6369/2013, sp.   zn.   Rvp   6371/2013   a   sp.   zn.   Rvp   6373/2013   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 17 NcC 322/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 16 NcC 328/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 13 NcC 356/2012 z 15. októbra 2012, sp. zn. 13 NcC 364/2012 z 15. októbra 2012, sp. zn. 13 NcC 357/2012 z 15. októbra 2012, sp. zn. 13 NcC 372/2012 z 15. októbra 2012,   sp.   zn.   13   NcC   569/2012   zo 16.   októbra   2012,   sp.   zn.   13   NcC   335/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 331/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 330/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 578/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 342/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 346/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 350/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 351/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 356/2012 z 12. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 359/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 401/2012 z 12. októbra 2012 a sp. zn. 14 NcC 577/2012 zo 17. októbra 2012 (týkajúcimi sa námietok zaujatosti sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota) a im predchádzajúcim postupom.

Sťažnosti sťažovateľky sú obdobné, resp. totožné, čo sa týka skutkového a právneho stavu a samotnej argumentácie sťažovateľky so stovkami (resp. tisíckami) sťažností, ktoré sťažovateľka   podala   a ústavný   súd   o nich   už   rozhodol.   Čo   sa   týka obsahu   sťažností a sťažovateľkinej argumentácie, ústavný súd odkazuje na svoje predošlé rozhodnutia v jej veciach,   napríklad na   rozhodnutia   sp.   zn.   I.   ÚS   92/2013   z 13.   februára   2013,   sp.   zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn.   II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013, sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013.

Sťažovateľka   doplnila   svoje   sťažnosti   podaniami   doručenými   ústavnému   súdu 26. februára   2013.   V týchto   podaniach   reagovala   na   uznesenie   ústavného   súdu   sp.   zn. I. ÚS 89/2013 zo 6. februára 2013, ktorým boli jej obsahovo obdobné sťažnosti odmietnuté z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie a rozhodnutie. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn. I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých preskúmaval rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú rozhodovaciu prax podľa sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len v jej prípade. Sťažovateľka taktiež poukázala na odôvodnenie publikovaného uznesenia (40/1998 ZSP) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97.

Sťažovateľka súčasne navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“) „vydal   dočasné   opatrenie,   ktorým   rozhodne   o   odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.   Zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   týchto   sťažností   a   taktiež prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a krajského   súdu,   proti   ktorému   tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

Ústavný   súd   po   preskúmaní   predmetu   sťažností   vedených   pod   sp.   zn. Rvp 5967/2013, sp. zn. Rvp 5971/2013, sp. zn. Rvp 6289/2013, sp. zn. Rvp 6291/2013 až sp.   zn.   Rvp   6294/2013,   sp.   zn.   Rvp   6307/2013,   sp.   zn.   Rvp   6320/2013,   sp.   zn. Rvp 6333/2013, sp. zn. Rvp 6355/2013, sp. zn. Rvp 6361/2013, sp. zn. Rvp 6363/2013 až sp.   zn.   Rvp   6366/2013,   sp.   zn.   Rvp   6369/2013,   sp.   zn.   Rvp   6371/2013   a   sp.   zn. Rvp 6373/2013 týkajúcich sa v záhlaví tohto rozhodnutia citovaných rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala   právne   závery   všeobecných   súdov   rozhodujúcich   o námietkach   zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za   škodu   spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a o zmene   niektorých   zákonov   v znení neskorších predpisov.

S prihliadnutím   na   totožnosť   tak   osoby   sťažovateľky,   ako   aj   totožnosť   použitej právnej argumentácie a skutkových okolností, ktoré boli podstatné pre závery všeobecných súdov,   ústavný   súd   konštatuje,   že   vzhľadom   na   sťažovateľkinu   znalosť   dôvodov odmietnutia   sťažností   v   obdobných   prípadoch   a   ustálený   právny   názor   ústavného   súdu na danú   právnu   problematiku   v   závislosti   od   predmetu   napadnutých   rozhodnutí všeobecných súdov a sťažovateľkou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13.   februára   2013,   sp.   zn.   I.   ÚS   293/2013 z 29.   mája 2013,   sp.   zn. II.   ÚS   447/2013 z 12. septembra   2013,   sp.   zn.   II.   ÚS   460/2013   z 26.   septembra   2013,   sp.   zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 či mutatis mutandis sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013),   ktoré   skončili   odmietnutím   rovnakých,   resp.   podobných   sťažností   sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje   skoršie   rozhodnutia,   v dôsledku   čoho   pristúpil   k odmietnutiu   týchto   sťažností   pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.  

Ústavný   súd   zároveň   zdôrazňuje,   že   nemohol   prehliadnuť   predovšetkým „hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb v konaní pred všeobecnými   (exekučnými)   súdmi   v kontexte   s   už   právoplatnými   rozhodnutiami   súdov (všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým istým   účastníkom,   a to   spoločnosťou   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.   Tieto   sú   pre   všetkých zainteresovaných už notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva aj otázka, aký význam a efektivitu má pre sťažovateľku tento postup, keďže   aj   podľa   judikatúry   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   nie   je   nevyhnutné   ako predpoklad   možnosti   obrátiť   sa   na   tento   medzinárodný   súdny   orgán   vyčerpať   právny prostriedok   nápravy   na   národnej   úrovni,   pokiaľ   sa   javí   z materiálneho   hľadiska v obdobných prípadoch ako neefektívny.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2014