znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 196/2012-20

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júla   2012 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti L. a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. B. F., F, s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 123/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti L., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. septembra 2011   doručená   sťažnosť   spoločnosti   L.,   a.   s.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 123/2010.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v označenom   konaní   žalobou   podanou okresnému   súdu   14.   júla   2010   domáhala   proti   Slovenskej   republike,   v zastúpení Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   náhrady „majetkovej   škody a nemajetkovej ujmy“.

Podľa   tvrdenia   sťažovateľky   okresný   súd „doposiaľ   nevykonal   vo   veci   žiadny procesný úkon, ktorý by viedol k ochrane legitímnych práv sťažovateľa a to napriek tomu, že od podania návrhu uplynulo viac ako 14 mesiacov.

Vzhľadom k časovo enormnej stagnácii konania sa sťažovateľ rozhodol využiť svoje právo   a...   podal   listom   zo   dňa   25. 07. 2011   sťažnosť   na   postup   súdu   smerujúcu   proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej okrem iného uviedla: „Tvrdíme,   že   postupom   porušovateľa   došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď bez zjavných príčin, svojou nesystematickou prácou spôsobuje sťažovateľovi   neprimerane   veľké   ťažkosti   -   obmedzuje   jeho   vlastnícke   právo,   pretože po dobu viac ako 14 mesiacov nie je schopný vyriešiť pretrvávajúci stav právnej neistoty. Porušovateľ svojim postupom taktiež porušil a sústavne porušuje právo sťažovateľa na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručené   v čl.   6   ods.   1   Európskeho   dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konanie súdu, k dnešnému dňu v trvaní viac ako 14 mesiacov, vo veci náhrady škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď sťažovateľ spolupracuje so súdom, v podanom návrhu označila všetky dôležité skutočnosti a podložila ich relevantnými dôkazmi, pričom doposiaľ nedošlo ani k prvému pojednávaniu a vôbec nie k rozhodnutie, nemožno hodnotiť tak, že by garantovalo rozhodnutie o veci v primeranej lehote...

Tvrdíme, že pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, okresný súd prejednáva spor o náhradu škody a nemajetkovej ujmy relatívne vysokej výšky, ktorý je však adekvátne skutkovo opísaný a podložený dôkazmi a je právne podrobne zdôvodnený. Uznávame, že predmetný spor nie je úplne právne a fakticky jednoduchý, avšak z vykonaných procesných úkonov súdu nie je možné vyvodiť, že by sa súd s obsahom spisu doposiaľ oboznámil, pretože vo veci doposiaľ nebolo nariadené ani prvé pojednávanie. Máme za to, že prípadná skutková alebo právna zložitosť veci nemôže byť braná do úvahy, keďže na vznik, existenciu a dĺžku trvania prieťahov nemá doposiaľ žiadny vplyv. Správanie sťažovateľa v priebehu doterajšieho konania nemohlo v žiadnom prípade spôsobiť prieťahy. Naopak jeho aktívna súčinnosť   podporuje   skoré   ukončenie   konania.   Posúdenie   tretieho   kritéria   je   spojené s vykonaním   dokazovania   v   priebehu   konania   o   ústavnej   sťažnosti   Ústavným   súdom Slovenskej republiky s využitím všetkých relevantných materiálov,   najmä súdneho spisu okresného súdu.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo spoločnosti L., a. s..., B.... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/123/2010 porušené bolo.

2)   Okresnému   súdu   Bratislava   I   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12 C/123/2010 konal bez zbytočných prieťahov.

3) Spoločnosti L. a.s... B.... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 700,- €..., ktoré je jej Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4) Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť spoločnosti L. a. s..., B.... trovy konania,   tak   ako   budú   vyčíslené   v   písomnom   vyhotovení   nálezu,   na   účet   jej   právneho zástupcu F, s. r. o..., a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata námietok sťažovateľky spočíva v tvrdení, že v konaní vedenom pod sp. zn. 12   C   123/2010   je   postup   okresného   súdu   poznačený   zbytočnými   a   neodôvodnenými prieťahmi, v dôsledku čoho bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z   vyžiadaného   súdneho   spisu   na   účely   vyhodnotenia   možného   prijatia   sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 12 C 123/2010:

Žalobou doručenou okresnému súdu 14. júla 2010 sa sťažovateľka domáhala voči odporkyni   priznania   náhrady   škody   z   titulu   nezákonného   postupu   Okresného   súdu Topoľčany.   Následne   3. augusta   2010   sťažovateľka   v   súvislosti   so   svojím   návrhom predložila okresnému súdu dôkazový materiál.

Okresný   súd   26.   augusta   2010   vyzval   sťažovateľku   na   odstránenie   nedostatkov podania spočívajúcich v neúplnom označení odporkyne.

Sťažovateľka 30. augusta 2010 predložila ešte jednu kópiu už ňou 3. augusta 2010 predložených   dôkazov   a   22.   septembra   2010   reagovala   na   výzvu   okresného   súdu z 26. augusta 2010. Dňa 21. októbra 2010 sťažovateľka predložila ako dôkaz dátový nosič kompletnou   identifikáciou   pohľadávok   sťažovateľky,   ktoré   boli   uplatnené   návrhmi na začatie občianskeho súdneho konania spracovanými v elektronickej forme a o ktorých nebolo súdmi rozhodované.

Okresný súd uznesením z 28. októbra 2010 uložil odporkyni vyjadriť sa k návrhu sťažovateľky a 4. augusta 2011 nariadil pojednávanie na 21. október 2011.

V období   od   8.   augusta   2011   do   18.   októbra   2011   bol   súdny   spis   predložený predsedovi   okresného   súdu   k sp.   zn.   Spr   2223/2011.   Z tohto   dôvodu   nebolo   včas expedované predvolanie na pojednávanie nariadené na 21. október 2011, preto okresný súd 18.   októbra   2011   nariadil   pojednávanie   na   9.   december   2011,   na   ktoré   predvolával účastníkov konania 27. októbra 2011.

Odporkyňa sa 17. októbra 2011 vyjadrila k návrhu sťažovateľky.Dňa 9. decembra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sťažovateľka založila do   súdneho   spisu   svoje   vyjadrenia   a stanoviská; po   vyjadreniach   právneho   zástupcu sťažovateľky   a zástupcu   odporkyne   bolo   pojednávanie   odročené   na   neurčito   z dôvodu „oboznámenia sa so zloženými listinnými dôkazmi a podaniami N... N v lehote 10 dní doplní do spisu špecifikáciu žalobného návrhu, ktorú preukazuje pripojeným CD nosičom, ktorý sa súdu nepodarilo otvoriť s tým, že dodá nový bezchybný nosič vo dvoch kusoch, pričom jeden priamo doručí O a predloží dôkaz o doručení odpovede OS Topoľčany z 27. 7. 2006 SPR 1107/06 a O v lehote 10 dní dvojmo doručí súdu vyjadrenie predsedníčky OS Topoľčany, na ktoré poukazovala vo svojom vyjadrení.“.

Odporkyňa predložila okresným súdom požadované doklady 14. decembra 2011.Dňa 20. decembra 2011 sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na doplnenie dokazovania,   ako   aj   ďalší   dátový   nosič   a 22.   decembra   2011   podala   svoje   vyjadrenie k otázke   premlčania   a k otázke   konkretizácie   nákladov   a trov   uplatňovaných   ako   súčasť náhrady hmotnej škody.

Okresný súd 12. januára 2012 vyzval sťažovateľku na preukázanie jej majetkových pomerov.

Odporkyňa   20.   januára   2012   navrhla   zložiť   preddavok   na   trovy   konania sťažovateľkou podľa § 141a Občianskeho súdneho poriadku.

Následne   okresný   súd uznesením   zo   14.   februára   2012,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 27. februára 2012, uložil sťažovateľke povinnosť zložiť preddavok na trovy konania,   a keďže   tak   sťažovateľka   neurobila,   okresný   súd   uznesením   zo   7.   mája   2012 konanie z tohto dôvodu zastavil (§ 141a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Toto rozhodnutie sťažovateľka 31. mája 2012 napadla odvolaním, ktoré okresný súd 12. júna 2012 doručoval odporkyni, aby sa k nemu vyjadrila, a 3. júla 2012 bol súdny spis predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o tomto opravnom prostriedku.

1. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (II. ÚS 55/98,   I.   ÚS   132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 146/06). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy i čl. 6 ods. 1 dohovoru je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať   predovšetkým   materiálne.   Ústavný   súd   už   vo   svojich   predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 42/01, I. ÚS 146/06).

Ako vyplýva z prehľadu procesných úkonov vykonaných vo veci, postup okresného súdu   je   poznačený   ojedinelým   prieťahom   v trvaní   9   mesiacov   (od   28.   októbra   2010 do 4. augusta 2011). Inak je konanie plynulé a smerujúce k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky,   teda   také,   ktoré   napĺňa   účel   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vychádzajúc z uvedených skutočností a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou   preto neprichádza do   úvahy, aby ústavný súd   mohol   postup okresného   súdu v napadnutom   konaní   po   prijatí   návrhu   (sťažnosti)   na   ďalšie   konanie   kvalifikovať   ako porušenie práv sťažovateľky zaručených v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd sťažnosť odmietol   podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom   súde ako zjavne neopodstatnenú.

2. Okrem uvedeného ústavný súd v súvislosti so sťažovateľkou podanou sťažnosťou na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu nad rámec poznamenáva, že ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala ústavnému súdu sťažnosť 28. septembra 2011, t. j. ani nie dva mesiace potom, ako 1. augusta 2011 (podanie z 25. júla 2011)   podala predsedovi   okresného súdu   sťažnosť   na prieťahy v   konaní,   takže z   tohto hľadiska   sťažovateľka   neposkytla   okresnému   súdu   dostatočný   časový   priestor,   aby v dôsledku využitia sťažnosti na prieťahy adresovanej predsedovi okresného súdu, ktorú považuje   ústavný   súd   za   účinný   právny   prostriedok   ochrany   označených   práv,   sám vo svojom postupe zjednal nápravu. Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva stanovisko, že sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi okresného súdu bola v okolnostiach prípadu zo strany sťažovateľky iba formálnym úkonom.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní okresnému   súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   ako   aj   rozhodnutie   o   priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobôd sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 a 3 ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2012