znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 196/2011-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. augusta 2011 v senáte   zloženom   z   predsedu   Sergeja   Kohuta   a   zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa o sťažnosti Ing. M. V., B., zastúpeného advokátkou JUDr. Z. B., Advokátska kancelária, B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 32/2008, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. M. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 32/2008   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému súdu   Martin   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 7 C 32/2008 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. M. V. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Martin p o v i n n ý   zaplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Martin j e   p o v i n n ý   uhradiť Ing. M. V. trovy konania v sume 261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Z. B., Advokátska kancelária, B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením sp. zn. II.   ÚS   196/2011   zo   4.   mája   2011   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   Ing.   M.   V.   (ďalej   len „sťažovateľ“), v ktorej tvrdil, že postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“)   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   7   C   32/2008   bolo   porušené   jeho   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Z   obsahu   sťažnosti   vyplývalo,   že   uznesením   okresného   súdu   pod   sp.   zn. 7 C 128/2006 zo 17. septembra 2007 bol vylúčený návrh odporcu (Ľ. A.) na samostatné konanie.   Toto   rozhodnutie,   v   ktorom   vystupoval   sťažovateľ   ako   navrhovateľ,   sa   stalo právoplatným 23. januára 2008. Sťažovateľ uviedol, že vo veci sa 20. apríla 2009 konalo ústne pojednávanie, na ktorom sa odporca nezúčastnil. Od uvedeného dňa vo veci nebol nariadený ďalší termín ústneho konania, pričom súd sa obmedzil len na výzvy pre súdnu znalkyňu   na   zaslanie   výpočtu   potrebného   pre   rozhodnutie   vo   veci.   Pritom   znalkyňa znalecký posudok nepredložila. Pretože okresný súd je vo veci nečinný, sťažovateľ podal sťažnosť   na prieťahy   v   konaní predsedovi   okresného súdu   24.   januára 2011, ktorý   mu odpovedal   18. februára   2011   len   informáciou   o   vykonaných   úkonoch   okresného   súdu. Pretože odpoveď okresného súdu nepovažuje za presvedčivú a dostatočnú a okresný súd vo veci nekoná bez prieťahov, žiada, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„1. Nekonaním Okresného súdu v Martine bolo porušené právo sťažovateľa Ing. M. V., bytom..., B. zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu v Martine sa prikazuje v konaní pod sp. zn. 7 C 32/2008 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. M. V., bytom..., B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.300 €..., ktoré je Okresný súd v Martine povinný zaplatiť k jeho rukám v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Martin je povinný uhradiť Ing. M. V. trovy právneho zastúpenia v sume   261,82   €...   na   účet   právnej   zástupkyne   JUDr.   Z.   B.,   B...   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   predbežne   prerokoval   a   uznesením   sp.   zn. II. ÚS 196/2011 zo 4. mája 2011 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného   súdu   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadrila   k   sťažnosti.   Právna   zástupkyňa sťažovateľa aj predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného vo vyjadrení k sťažnosti sťažovateľa podaním doručeným ústavnému súdu 3. júna 2011 súdu uviedla:

„... 1. ústavná sťažnosť sa týka namietaných prieťahov v konaní Okresného súdu Martin, ktoré konanie sa začalo na tunajšom súde dňa 23. 01. 2008. Vec doposiaľ nie je právoplatne skončená.

2. sťažovateľ využil právo podľa ust. § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o sudcoch a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   a   podal   dňa   24.   01.   2011   prostredníctvom právneho   zástupcu   sťažnosť   na   postup   súdu   proti   porušovaniu   práva   na   verejné prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov.   Podpredseda súdu   sa k podanej   sťažnosti a namietaným prieťahom v konaní vyjadril vo svojej odpovedi vedenej pod Spr 2003/11 dňa 14. 02. 2011, kde zhodnotil priebeh úkonov zo strany súdu, ktoré smerujú k rozhodnutiu vo veci a tiež, že vec bude v osobitnom sledovaní orgánu riadenia a správy súdu.“

V ďalšom predsedníčka okresného súdu uviedla chronológiu spisu okresného súdu sp. zn. 7 C 32/2008:

„- vec napadla do senátu dňa 19. 02. 2008

-   22.   02.   2008   -   bol   zaslaný   návrh,   uznesenie   právnej   zástupkyni   odporcu na vyjadrenie

- 07. 05. 2008 - daný referát na pripojenie súvisiaceho spisu 7C/128/2006, tento sa nachádzal na Krajskom súde Žilina v dôsledku odvolania až do začiatku februára 2009

-   06.   02.   2009   -   bol   ešte   ako   neprávoplatne   skončená   veci   7C/128/2006   daná k nahliadnutiu

- 12. 02. 2009 - bol vytýčený termín pojednávania na 02. 03. 2009, obaja právny zástupcovia účastníkov žiadali odročiť pojednávanie

- 02. 03. 2009 - bolo odročené pojednávanie na 30. 03. 2009

- 30. 03. 2009 - prišlo ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zo strany právnej zástupkyne odporcu, pojednávanie bolo odročené na 20. 04. 20089

-   07.   03.   2009   -   právny   zástupca   odporcu   oznámil,   že   dal   vypracovať   znalecký posudok Ing. G. Táto však nevypracuje znalecký posudok do dňa pojednávania, preto žiadal odročiť pojednávanie

- 20. 04. 2009 - bolo pojednávanie z dôvodov vypracovania znaleckého posudku odročené na neurčito

-   20.   05.   2009   -   bol   vyzvaný   právny   zástupca   odporcu   na   zaslanie   znaleckého posudku

- 22. 06. 2009 - požiadal právny zástupca odporcu o poskytnutie ďalšej lehoty za účelom   vypracovania   znaleckého   posudku,   ktorý   je   komplikovaný.   Súčasne   požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov

- 29. 06. 2009 - oznámil právny zástupca odporcu, že zabezpečil doklady a tieto zaslal znalkyni

- 19. 10. 2009 - bolo urgované zaslanie znaleckého posudku

- 24. 09. 2009 - bolo rozhodnuté o oslobodení od súdnych poplatkov

-   20.   10.   2009   -   oznámil   právny   zástupca   odporcu,   že   urgoval   vypracovanie znaleckého posudku od Ing. G., táto mu oznámila, že ešte nemá všetky potrebné doklady k vypracovaniu znaleckého posudku, prisľúbila, že tento vypracuje do 15. 11. 2009  

-25. 11. 2009 - bolo urgované zaslanie znaleckého posudku

-04. 12. 2009 - opätovná urgencia o zaslanie znaleckého posudku

-   07.   12.   2009   -   oznámenie   právneho   zástupcu   odporcu   s   tým,   že   znalkyňu   mu oznámila, že znalecký posudok je komplikovaný a musela si vyžiadať doklady z úradu práce, bol pripojený aj prípis, ktorý mu zaslala znalkyňa, v ktorom odôvodňuje komplikovanosť posudku a nutnosť konzultácie na S. na ústredí v B.

- 03. 02. 2010 - opätovná urgencia právneho zástupcu odporcu ohľadom znaleckého posudku

-   08.   02.   2010   -   odpoveď,   oznámenie   právneho   zástupcu   odporcu,   že   znalecký posudok   ešte   nie   je   vyhotovený   s   tým,   že   je   potrebné   podľa   nej   požiadať   o   starobný dôchodok pre jeho klienta a až potom bude môcť pokračovať vo vypracovaní znaleckého posudku

- 02. 03. 2010 - dotaz na právneho zástupcu odporcu, či už jeho klient má vybavený dôchodok

- 02. 03. 2010 - oznámenie právneho zástupcu odporcu, že ešte nie je ukončené o priznaní starobného dôchodku klienta

- 09. 04. 2010, 07. 05. 2010 - urgencie právneho zástupcu odporcu

- 12. 05. 2010 - oznámenie právneho zástupcu odporcu, že ešte nie je rozhodnuté o starobnom dôchodku jeho klienta, čo je podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku

- 13. 07. 2010, 10. 08. 2010, 27. 08. 2010, 16. 09. 2010, 01. 10. 2010 - urgencia právneho zástupcu

- 25.   01.   2011 - osobne oznámil právny zástupca odporcu,   že podrobne oznámi dôvody, prečo dosiaľ nebol vypracovaný znalecký posudok

-   10.   02.   2011   -   oznámenie   právneho   zástupcu   na   dôvody,   prečo   dosiaľ   nebol vypracovaný znalecký posudok, pripojil aj súpis dokladov, ktoré zaslal znalkyni z dôvodov vypracovania znaleckého posudku

- 10. 02. 2011 - dotaz zo strany súdu na Ing. G.

- 25. 02. 2011 - odpoveď Ing. G. na dotaz súdu

- 03. 03. 2011 - bola zaslaná fotokópia odpovede Ing. G. právnej zástupkyni odporcu

- z dôvodov sťažnosti odporcu bol spis zaslaný na Ústavný súd SR dňa 15.03.2011

- 20. 05. 2011 - bol spis vrátený z Ústavného súdu SR Z vyjadrenia zákonného sudcu, ktoré podal vyplýva, že dĺžka konania je nepochybne ovplyvnená súvisiacim konaním vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/128/2006 a tiež znalecký dokazovaním, o ktoré požiadal právny zástupca odporcu.

Na   základe   uvedenej   chronológie   úkonov   konštatujem,   že   čo   do   celkovej   doby konania je sťažnosť na prieťahy v konaní čiastočne opodstatnená. Je nevyhnutné poukázať na to, že súd vo veci konal a zabezpečoval dôkazy nevyhnutné k rozhodnutiu, pričom dĺžka konania je ovplyvnená súvisiacim konaním vedením pod sp. zn. 7C/128/2006 (ktorý sa od 10. 05. 2011 nachádza na Krajskom súde Žilina) a znaleckým dokazovaním.

Pokiaľ ide o konanie na Okresnom súde Martin, subjektívne prieťahy v konaní som nezistila. Konečné zodpovedanie otázky, či došlo k zbytočným prieťahom a tým k porušeniu práva navrhovateľa na spravodlivý a rýchly proces je na rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktorý v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci pri zohľadňovaní povahy konania, správania účastníka konania a spôsob, akým súd vo veci postupoval.

Pokiaľ by Ústavný súd SR v danom prípade vyhlásil porušenie práva navrhovateľa, som toho názoru, že nešlo o výrazný zásah (porušenie).“

Vzhľadom na to, že okresný súd podrobne popísal chronológiu úkonov v tejto veci, a pretože táto nebola namietaná, ústavný súd nepovažoval za potrebné tieto úkony opätovne rozpísať.II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda   senátu   alebo   samosudca   spravidla   oznámi   deň,   kedy   sa   bude   konať   nové pojednávanie.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v občianskom právnom konaní a porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd skúmal vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu s prihliadnutím najmä na skutkovú a právnu zložitosť veci (1), správanie sťažovateľa (2) a postup okresného súdu (3).

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom konania   je   rozhodovanie   o   uloženie   sťažovateľovi   povinnosti   prispievať   sumu   83,65   € odporcovi   ako   náhradu   na   strate   na   dôchodku.   Ústavný   súd   nepovažuje   túto   vec z faktického ani právneho hľadiska za zložitú. Istú faktickú zložitosť možno pripustiť jedine v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním.

2.   Pri   hodnotení   preskúmavanej   veci   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania sťažovateľa, ktorý je v postavení odporcu, ústavný súd zo spisu okresného súdu nezistil, že by jeho správanie malo výrazný negatívny vplyv na celkovú dĺžku konania. Osobne sa síce nezúčastnil zatiaľ jediného uskutočneného pojednávania, jeho právna zástupkyňa však bola na pojednávaní konanom 20. apríla 2009 osobne prítomná. Právna zástupkyňa sťažovateľa v sťažnosti   uviedla,   že   dosiaľ   bolo nariadené   len   jedno   pojednávanie.   Opomenula však spomenúť, že okrem odporcu to bola aj ona, ktorá žiadala odročiť pojednávanie nariadené na 2. marec 2009.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci. Ústavný súd pri hodnotení veci konštatoval jej istú faktickú zložitosť, týmto konštatovaním však nemožno odôvodniť taký postup okresného súdu, ktorý v priebehu troch rokov nebol schopný zabezpečiť, respektíve nariadiť znalecké dokazovanie. Zabezpečenie znaleckého posudku   ponechal   na   svojvôľu   odporcu,   ktorého   za   nesplnenie   povinnosti   nijako nesankcionoval.

Zodpovednosť za zabezpečenie plynulého vykonania znaleckého dokazovania v plnej miere   znáša   okresný   súd,   ktorý   ako   jediný   mal   možnosť   nečinnosť   znalkyne odstrániť efektívnym využitím procesných možností daných Občianskym súdnym poriadkom.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd   dospel   k záveru, že doterajším   postupom okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa zistenia ústavného súdu vo veci sp. zn. 7 C 32/2008 sa dosiaľ nekonalo, preto ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3   300   €   odôvodnil   tým, že právoplatné rozhodnutie   v   uvedenom   prípade   má pre neho mimoriadny význam.

Vzhľadom na celkovú dobu nečinnosti okresného súdu v konaní, berúc do úvahy skutočnosť, že sťažovateľ sa o doterajšiu dĺžku konania nepričinil, a zohľadňujúc konkrétne okolnosti   prípadu,   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   1   500   €   sťažovateľovi   za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli   v   dôsledku   jeho právneho zastúpenia   v konaní vedenom   pred   ústavným súdom advokátkou JUDr. Z. B.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   priznal   úhradu   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 261,82 € (každý úkon po 123,50 €, k tomu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky   je   režijný   paušál   7,41   €   za   jeden   úkon,   čo   za   dva   úkony   predstavuje sumu 14,82 €).

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. augusta 2011