znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 196/06-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21. septembra 2006 v senáte   zloženom   z   predsedu   Alexandra   Bröstla,   zo   sudcu   Jána   Auxta   a   sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej prerokoval sťažnosť Ing. Š. Č., T., zastúpeného advokátom JUDr. J. L., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Michalovce   v   konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 216/03 a takto

r o z h o d o l :

Základné právo Ing. Š. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 216/03 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 196/06-9   z   8. júna 2006   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   Ing.   Š.   Č.   (ďalej len „sťažovateľ“),   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Michalovce   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 10 C 216/03.

Na základe výzvy ústavného súdu z 13. júna 2006 okresný súd vo svojom vyjadrení k prijatej   sťažnosti sp.   zn. 1 Spr V/220/2006 z 29. júna 2006 k priebehu konania okrem iného uviedol:

«Konanie   pôvodne   začalo na   Okresnom   súde   v Trebišove   pod spisovou   značkou 10 C 918/01, žalobcom bol J. K., ktorého zastupoval sťažovateľ a žalovaným bol V. s. r. o. B. Predmetom sporu bolo zaplatenie 139 679,- Sk. Dňa 27. 9. 2002 tento súd konanie voči vtedy označenému žalovanému v 2. rade Exekútorskému úradu P., JUDr. M. K. zastavil a nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade vylúčil na samostatné konanie. Vylúčený nárok bol zapísaný pod novú spisovú značku 10 C 679/02. Dňa 3. 11. 2003 bol predmetný spis doručený   tunajšiemu   súdu   v   dôsledku   vylúčenia   všetkých   sudcov   Okresného   súdu v Trebišove   na   základe   rozhodnutia   Krajského   súdu   Košice   13 NcC 26/03   zo   dňa 16. 9. 2003. Generátor vec pridelil do senátu JUDr. Z. Š. a vec bola zapísaná pod spisovú značku 10 C 216/03. Spis mal k tomuto dňu 234 strán, pôvodný spis mal 118 strán. Dňa 13. 1. 2004 sťažovateľ podal návrh na pripustenie ďalšieho účastníka do konania. Dňa 23. 2. 2004   doručil   súdu   rozšírenie   žaloby.   Dňa   3. 3. 2004   sudca   vytýčil   termín pojednávania   na   16. 4. 2004.   Ďalšie   pojednávanie   bolo   19. 4. 2004,   kedy   bola   vec meritórne   rozhodnutá.   Voči   zamietajúcemu   rozsudku   podal   včas   odvolanie   sťažovateľ. Dňa 21. 6. 2004 bol tento vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie a toho istého dňa bolo zaslané odvolanie protistrane na vyjadrenie. Súdny poplatok sťažovateľ zaplatil 8. 7. 2004. Spis bol na odvolacom súde od 13. 7. 2004 do 4. 1. 2005. Napadnutý rozsudok   bol   zrušený.   Ďalší   termín   pojednávania   bol   25. 2. 2005.   Na   toto   sa   účastníci nedostavili,   preto   bolo   odročené   na   1. 4. 2005.   Ani   tohto   pojednávania   sa   účastníci nezúčastnili, preto bolo odročené na 29. 4. 2005. Toto pojednávanie bolo meritórne a bolo odročené na neurčito s tým, že žalobcom bola daná lehota 30 dní na špecifikáciu svojich nárokov.   Dňa   30. 5. 2005   zaslal   žalovaný   prehľad   platieb   nájomného.   Dňa   13. 5. 2005 sťažovateľ namietal zaujatosť vybavujúceho sudcu. Tento sa dňa 19. 7. 2005 vyjadril, že nie je zaujatý a vec bola na odvolacom súde od 25. 7. 2005 do 13. 9. 2005. Špecifikáciu žaloby zaslal sťažovateľ súdu 26. 10. 2005. Ostatní žalobcovia špecifikáciu žaloby nezaslali súdu vôbec. Dňa 14. 2. 2006 vybavujúci sudca JUDr. Z. Š. oznámil predsedníčke súdu, že sa cíti byť   vo   veci   zaujatý   v dôsledku   podania,   ktoré   učinil   sťažovateľ   vo   veci   9 C 141/2004 tunajšieho   súdu.   Predsedníčka   súdu   podľa   § 15   Občianskeho   súdneho   poriadku   vec pridelila náhodným výberom do iného senátu.   Dňa 1. 3. 2006 bola takto vec pridelená do senátu JUDr. V. S. Tento dňa 6. 3. 2006 oznámil predsedníčke súdu, že sa tiež cíti byť vo veci zaujatý. Dňa 7. 3. 2006 predsedníčka súdu nariadila vec prideliť inému sudcovi náhodným   výberom.   Toho   istého   dňa   bola   vec   pridelená   do   senátu   Mgr.   M.   Ch.   Táto sa 8. 3. 2006   vyjadrila,   že   je   tiež   zaujatá.   Dňa   16. 3. 2006   bola   preto   vec   obdobným spôsobom pridelená do senátu Mgr. M. B. Táto sa 17. 3. 2006 vyjadrila, že je vo veci zaujatá a dňa 20. 3. 2006 bola vec pridelená do senátu JUDr. M. L. Tento dňa 24. 3. 2006 sa vyjadril,   že   je zaujatý   a   vec   bola   31. 3. 2006   pridelená   do   senátu JUDr.   T.   S.   Dňa 4. 4. 2006 aj táto sudkyňa vyslovila svoju zaujatosť a vec bola 13. 4. 2006 pridelená sudcovi JUDr. M. M. Dňa 24. 4. 2006 aj tento sudca oznámil svoju zaujatosť a dňa 25. 4. 2006 bola vec pridelená sudcovi Mgr. M. K. Toho istého dňa aj tento sudca oznámil svoju zaujatosť a vec bola 27. 4. 2006 pridelená sudkyni Mgr. D. P., táto sudkyňa oznámila svoju zaujatosť 28. 4. 2006 a toho istého dňa bola vec pridelená sudcovi JUDr. P. T. Tento sudca oznámil svoju   zaujatosť   2. 5. 2006   a   vec   bola   10. 5. 2006   pridelená   sudcovi   JUDr.   P.   N.   Dňa 16. 5. 2006 aj tento sudca oznámil svoju zaujatosť a dňa 19. 5. 2006 bola vec pridelená sudcovi JUDr. G. Š. Tento sudca oznámil svoju zaujatosť 22. 5. 2006 a predsedníčka súdu predložila   toho   istého   dňa   vec   odvolaciemu   súdu,   lebo   všetci   sudcovia   vybavujúci občiansko -   právnu   agendu   na   tunajšom   súde   sa   cítili   byť   zaujatí.   Spis   bol   vrátený 23. 6. 2006 stým, že sudca JUDr. G. Š. bol vylúčený z prejednávania tejto veci a vec bola prikázaná Okresnému súdu v Spišskej Novej Vsi.

Podľa § 20 ods. 3 Zákona 38/1993 Z. z. je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania.

Zo sťažnosti sťažovateľa sme zistili, že prieťahy, ktoré tento vytýka tunajšiemu súdu, sú obsiahnuté v článku II. Právny stav v bode „A Porušenie základného práva sťažovateľa upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

Prieťahy mali spočívať v nečinnosti súdu od 25. 4. 2005, pričom sťažovateľ nevidí žiadnu prekážku, ktorá by bránila súdu pokračovať v konaní po tomto dátume.

Dávame do pozornosti ústavného súdu tú skutočnosť, že trom žalobcom bola súdom uložená povinnosť špecifikovať svoje návrhy uplatnené v tomto konaní a to v lehote 30 dní. Jedine sťažovateľ 26. 10. 2005, teda po šiestich mesiacoch, špecifikoval svoj nárok (čl. 396 spisu.) Ostatní dvaja žalobcovia túto uloženú povinnosť do dnešného dňa nesplnili. Podľa § 14 Občianskeho súdneho poriadku, zaujatý sudca nemôže spor prejednávať, ale musí postupovať podľa § 15 Občianskeho súdneho poriadku, čo bolo aj v tomto prípade dodržané. Nepovažujeme za správny postup Okresného súdu v Trebišove, ktorý predložil spis   odvolaciemu   súdu   s   vyjadrením   všetkých   sudcov   tohto   súdu   a   na   základe   tohto vyjadrenia   odvolací   súd   predmetnú   vec   pridelil   Okresnému   súdu   Michalovce.   Z   nášho pohľadu sa jedná o nesprávny procesný postup, lebo sudcovia, ktorým nebola táto vec zákonným   spôsobom   pridelená,   neboli   vybavujúcimi   sudcami   tejto   veci   a   preto   sa   ani nemohli účinne vyjadriť, že sú vo veci zaujatými sudcami. Za správny považujeme postup nášho   súdu,   keď   sa   jednotliví   sudcovia   vyjadrovali   k   tomu,   že   sú   zaujatí   až   v   čase, keď im bola vec pridelená a keď boli jej vybavujúcimi sudcami. Takýto zákonom upravený procesný   postup   nemôže   byť   kvalifikovaný   ako   nečinnosť   súdu.   Jednotlivé   vyjadrenia sudcov   nasledovali   v   primeraných   časových   úsekoch.   Čo   sa   týka   sťažnosti   sťažovateľa na prieťahy v konaní, ktorá je na čl. 343, 344 spisu, na túto bolo predsedníčkou súdu riadne odpovedané.   Podľa   nášho   názoru   táto   obsahuje   prvky   spochybňujúce   nezaujatosť JUDr. Z. Š. a preto bola zažurnalizovaná do spisu 10 C 216/03 na posúdenie jej obsahu vybavujúcim   sudcom.   Podľa   §   41   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku,   každý   úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je tento úkon nesprávne označený.

Vybavujúci sudca presne takto posúdil toto podanie sťažovateľa, čo vyplýva aj z jeho vyjadrenia na čl. 386 spisu. Odvolací súd vo svojom uznesení 3 NcC 51/05 na čl. 389 spisu toto podanie posúdil prísne formálne iba podľa jeho označenia a nie podľa jeho obsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu ako nedôvodné predloženú. Jedná sa o právny názor, na ktorý zákon nespája žiaden postih a nemôže byť považovaný za prieťah v konaní. Tunajší súd nemôže za to, že o tejto zaujatosti rozhodoval odvolací súd dva mesiace.

Čo sa týka druhého dôvodu, ktorý uvádza sťažovateľ vo svojej sťažnosti a to, že súd dňa 19. 4. 2004 rozhodol predčasne bez náležitého zistenia skutkového stavu veci, k tomuto udávame nasledovné:

Podľa   § 120   ods. 1   Občianskeho   súdneho   poriadku,   účastníci   majú   povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd môže len výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci. Dňa 19. 4. 2004 bol skutočne vo veci vyhlásený rozsudok, ale dokazovanie bolo ukončené už 16. 4. 2004. Dávame do pozornosti prednesy žalovaných na čl. 264 spisu, kde žalovaní jednoznačne uviedli, že nemajú iné návrhy na dokazovanie. Súd   teda   dňa   19. 4. 2004   rozhodol   na   základe   dovtedy   vykonaných   dôkazov.   Rozsudok zo dňa   19. 4. 2004   je   opäť   právnym   názorom,   na   ktorý   nemôže   súd   ani   sudca   niesť zodpovednosť   a   nemôže   ísť   o   prieťah   v   konaní.   Je   pre   nás   zarážajúce,   že   sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti vehementne domáha meritórneho rozhodnutia vo veci, pričom dňa 26. 5. 2006 zobral svoj návrh o vypratanie nehnuteľnosti späť, teda nemá naliehavý právny záujem na ukončení tohto sporu podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku. Správanie sa sťažovateľa   vzhľadom   na   vyššie   uvedené   skutočnosti   tak,   ako   sú   popísané,   sa   javí ako kontraproduktívne.

Žiadame sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietnuť. (...)»

Obsah spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené vo vyjadrení okresného súdu, a preto ich ústavný súd považuje za preukázané.

Právny zástupca sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko podaním z 23. augusta 2006, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 7. septembra 2006.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 216/03 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa   sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná nezávislým a nestranným súdom...“.

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02,   III. ÚS 142/03)   zohľadňuje   tri   základné   kritériá,   ktorými   sú   právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prejednávanej veci. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Predmetom   konania, v ktorom   sťažovateľ   namieta   zbytočné   prieťahy,   je   návrh na zaplatenie   neuhradeného   nájomného   za   užívanie   nehnuteľnosti   a   vypratanie nehnuteľnosti, ktorý v časti zobral sťažovateľ späť 26. mája 2006. Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade ide o bežnú súčasť sporovej agendy na všeobecných súdoch; podklad pre   rozhodnutie   tvorí   súdnou   praxou   ustálená   a   používaná   právna   úprava.   Výklad a používanie tejto právnej úpravy sú   stabilizované a na tento spor   sa vzťahuje dostatok judikatúry všeobecných súdov. Okresný súd nepoukázal vo svojom vyjadrení na skutkovú a právnu zložitosť danej veci.

2. Ústavný súd po posúdení správania sťažovateľa dospel k záveru, že sťažovateľ, ktorý sa stal účastníkom konania v roku 2004, svojím správaním prispel k doterajšej dĺžke konania   okresným   súdom   najmä   tým,   že   na   výzvu   okresného   súdu   z   29. apríla 2005 na špecifikovanie   svojho   nároku   reagoval   síce   podaním   13. mája 2005   označeným ako „Sťažnosť“, ktorého súčasťou bol „... prehľad skutočne realizovaných platieb za nájom predmetnej   pivnice...“ a   26. októbra 2005 „... návrhom   na   dokazovanie   vo   veci 10 C 216/03“,   ale   tieto   podania   boli   nejasné   a   nezrozumiteľné.   Takisto   jeho   neúčasť na dvoch nariadených pojednávaniach (25. februára 2005 a 1. apríla 2005) mala tiež vplyv na doterajšiu dĺžku konania, pretože sa tieto pojednávania museli odročiť.

3. Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   konajúceho   okresného   súdu v predmetnej   veci.   Keďže   sťažovateľ   v sťažnosti   konkretizoval   obdobie,   počas   ktorého malo   dôjsť   k zbytočným   prieťahom   v   napadnutom   konaní,   a   to   od   29. apríla 2005, keď sa konalo   posledné   pojednávanie,   na   ktorom   bolo   vykonané   dokazovanie,   preto sa ústavný   súd   zameral   najmä   na   posúdenie   postupu   okresného   súdu   v tomto   období. Ústavný   súd   konštatuje,   že   nezistil   v tejto   dobe   taký   postup   okresného   súdu [až na predčasne predložený spis Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie   o   vylúčení   zákonného   sudcu],   ktorý   by   signalizoval   nečinnosť   alebo neefektívnu činnosť okresného súdu, pretože po pridelení veci predsedníčkou okresného súdu postupne všetci sudcovia tohto súdu vyhlasovali svoju zaujatosť (od 13. mája 2005 do 22. mája 2006), a z tohto dôvodu krajský súd vec prikázal 8. júna 2006 na ďalšie konanie Okresnému súdu Spišská Nová Ves. Spis mu bol doručený 28. júna 2006. Táto doba podľa názoru ústavného súdu nedosahuje intenzitu zdôvodňujúcu záver o existencii zbytočných prieťahov   v konaní,   teda   o porušení   základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy   a práva   podľa   čl. 6 ods. 1   dohovoru.   Nakoniec   dovtedy   (rok   2004)   v zásade prevládalo   plynulé   konanie   okresného   súdu,   keď   sa   uskutočnili   viaceré   nariadené pojednávania, na ktorých bolo vykonané dokazovanie a vyhlásený rozsudok.

Čo sa týka namietaného neefektívneho postupu okresného súdu, ktorého rozhodnutie z   19. apríla 2004   bolo   zrušené   nadriadeným   súdom,   ústavný   súd   nedospel   k záveru, že by išlo   o taký   postup   okresného   súdu,   ktorý   by   bol   neefektívny   a   ktorý   by   mal za následok porušenie označených práv sťažovateľa. Preto konštatoval, že v napadnutom konaní sp. zn. 10 C 216/03 nebolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Na   základe   uvedeného   konštatovania   ústavný   súd   už   nerozhodoval   o   ďalších požiadavkách sťažovateľa.

Vzhľadom   na   čl. 133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2006