SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 195/2025-5
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛,
proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/135/2011 z 12. januára 2012, uzneseniu Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/32/2012 zo 4. apríla 2012, rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/67/2021 z 13. januára 2022 a uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/23/2022 z 31. marca 2022 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa
1. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 27. januára 2025 oboznamuje ústavný súd, že bol odsúdený k špecifikovaným trestom odňatia slobody za drogovú trestnú činnosť, v prvom prípade rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/135/2011 z 12. januára 2012 potvrdeným bližšie nešpecifikovaným rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“), v druhom prípade rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/67/2021 z 13. januára 2022 potvrdeným bližšie nešpecifikovaným rozhodnutím krajského súdu.
2. Sťažovateľ prezentuje v ústavnej sťažnosti svoju laickú argumentáciu, miestami nezrozumiteľnú, v ktorej predostiera predovšetkým svoju vlastnú interpretáciu výsledkov vykonaného dokazovania vo svojich trestných veciach, prezentuje subjektívne tvrdenia o nezákonnosti vykonanej osobnej prehliadky, o svedectvách získaných donútením zo strany príslušníkov polície a o nedôveryhodnosti svedectiev, ktoré viedli k jeho odsúdeniu. Vo všeobecnosti považuje svoje odsúdenia za nespravodlivé a opierajúce sa o „vymyslené skutky“. Z uvedeného dôvodu sa domáha „revízie skutkových zistení“ a žiada ústavný súd o zrušenie oboch odsudzujúcich rozhodnutí a vrátenie oboch trestných vecí na nové konanie.
II.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
3. Ústavná sťažnosť sťažovateľa smeruje proti označeným odsudzujúcim rozsudkom prvostupňových súdov a odvolacím rozhodnutiam krajského súdu, ktoré sťažovateľ presne nešpecifikoval, avšak na základe súčinnosti poskytnutej zo strany označených prvostupňových všeobecných súdov ústavný súd zistil, že ide v prvom prípade o uznesenie krajského súdu sp. zn. 23To/32/2012 zo 4. apríla 2012 a v druhom prípade o uznesenie krajského súdu sp. zn. 2To/23/2022 z 31. marca 2022.
4. V zmysle princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd poskytuje v konaní podľa čl. 127 ústavy ochranu základným právam alebo slobodám fyzických osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je teda rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základným právam a slobodám poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo a ústavný súd až subsidiárne.
5. Vo vzťahu k prvostupňovým rozsudkom sťažovateľ disponoval riadnym opravným prostriedkom – odvolaním, ktoré aj využil. O odvolaní bol oprávnený a povinný rozhodnúť krajský súd ako súd odvolací. Odvolanie tak predstavovalo účinný právny prostriedok ochrany práv sťažovateľa. Existencia odvolacích konaní pred krajským súdom a rozhodnutí odvolacieho súdu nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o označených prvostupňových rozhodnutiach Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom a Okresného súdu Trenčín.
6. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k označeným rozhodnutiam Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom a Okresného súdu Trenčín odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) pre nedostatok právomoci.
7. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi.
8. Na základe súčinnosti poskytnutej zo strany okresných súdov ústavný súd zistil, že uznesenie krajského súdu sp. zn. 23To/32/2012 zo 4. apríla 2012 bolo sťažovateľovi doručené 13. apríla 2012 a uznesenie krajského súdu sp. zn. 2To/23/2022 z 31. marca 2022 bolo sťažovateľovi doručené 1. júna 2022, pričom ústavnú sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovateľ podal cestou príslušného ústavu na výkon trestu až 21. januára 2025, teda dávno po uplynutí určenej zákonnej lehoty dvoch mesiacov.
9. Sumarizujúc uvedené, ústavný súd uzatvára, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti odvolacím rozhodnutiam krajského súdu je nutné považovať za podanú oneskorene. V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty zákon o ústavnom súde neumožňuje odpustiť zmeškanie tejto lehoty (napr. IV. ÚS 14/03, II. ÚS 695/2014). Ústavný súd tak ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti obom označeným odvolacím rozhodnutiam krajského súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.
10. Vzhľadom na závery, ktoré viedli ústavný súd k nevyhnutnosti odmietnuť ústavnú sťažnosť, bolo bez právneho významu odstraňovať nedostatok právneho zastúpenia sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. apríla 2025
Ľuboš Szigeti
predseda senátu