znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 195/2012-21

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júla   2012 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. B. F., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 135/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti L., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. septembra 2011   doručená   sťažnosť   spoločnosti   L.,   a.   s.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 135/2010.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v označenom   konaní   žalobou   podanou okresnému   súdu   14.   júla   2010   domáhala   proti   Slovenskej   republike   (ďalej   len „odporkyňa“),   v zastúpení   Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   náhrady „majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“.

Podľa   tvrdenia   sťažovateľky   okresný   súd „doposiaľ   nevykonal   vo   veci   žiadny procesný úkon, ktorý by viedol k ochrane legitímnych práv sťažovateľa a to napriek tomu, že od podania návrhu uplynulo viac ako 14 mesiacov.

Vzhľadom k časovo enormnej stagnácii konania sa sťažovateľ rozhodol využiť svoje právo   a...   podal   listom   zo   dňa   25. 07. 2011   sťažnosť   na   postup   súdu   smerujúcu   proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej okrem iného uviedla:„Tvrdíme,   že   postupom   porušovateľa   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď bez zjavných príčin, svojou nesystematickou prácou spôsobuje sťažovateľovi   neprimerane   veľké   ťažkosti   -   obmedzuje   jeho   vlastnícke   právo,   pretože po dobu viac ako 14 mesiacov nie je schopný vyriešiť pretrvávajúci stav právnej neistoty. Porušovateľ svojim postupom taktiež porušil a sústavne porušuje právo sťažovateľa na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručené   v čl.   6   ods.   1   Európskeho   dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konanie súdu, k dnešnému dňu v trvaní viac ako 14 mesiacov, vo veci náhrady škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď sťažovateľ spolupracuje so súdom, v podanom návrhu označila všetky dôležité skutočnosti a podložila ich relevantnými dôkazmi, pričom doposiaľ nedošlo ani k prvému pojednávaniu a vôbec nie k rozhodnutiu, nemožno hodnotiť tak, že by garantovalo rozhodnutie o veci v primeranej lehote...

Tvrdíme, že pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, okresný súd prejednáva spor o náhradu škody a nemajetkovej ujmy relatívne vysokej výšky, ktorý je však adekvátne skutkovo opísaný a podložený dôkazmi a je právne podrobne zdôvodnený. Uznávame, že predmetný spor nie je úplne právne a fakticky jednoduchý, avšak z vykonaných procesných úkonov súdu nie je možné vyvodiť, že by sa súd s obsahom spisu doposiaľ oboznámil, pretože vo veci doposiaľ nebolo nariadené ani prvé pojednávanie. Máme za to, že prípadná skutková alebo právna zložitosť veci nemôže byť braná do úvahy, keďže na vznik, existenciu a dĺžku trvania prieťahov nemá doposiaľ žiadny vplyv. Správanie sťažovateľa v priebehu doterajšieho konania nemohlo v žiadnom prípade spôsobiť prieťahy. Naopak jeho aktívna súčinnosť   podporuje   skoré   ukončenie   konania.   Posúdenie   tretieho   kritéria   je   spojené s vykonaním   dokazovania   v   priebehu   konania   o   ústavnej   sťažnosti   Ústavným   súdom Slovenskej republiky s využitím všetkých relevantných materiálov,   najmä súdneho spisu okresného súdu.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo spoločnosti L., a. s... B... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C/135/2010 porušené bolo.

2)   Okresnému   súdu   Bratislava   I   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 25 C/135/2010 konal bez zbytočných prieťahov.

3) Spoločnosti L., a. s... B... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 700,- €..., ktoré je jej Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4)   Okresný   súd   Bratislava   I   je   povinný   uhradiť   spoločnosti   L.,   a.   s...   B...   trovy konania,   tak   ako   budú   vyčíslené   v   písomnom   vyhotovení   nálezu,   na   účet   jej   právneho zástupcu F, s. r. o..., a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata námietok sťažovateľky spočíva v tvrdení, že v konaní vedenom pod sp. zn. 25   C   135/2010   je   postup   okresného   súdu   poznačený   zbytočnými   a   neodôvodnenými prieťahmi, v dôsledku čoho bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z   vyžiadaného   súdneho   spisu   na   účely   vyhodnotenia   možného   prijatia   sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 25 C 135/2010:

Žalobou doručenou okresnému súdu 14. júla 2010 sa sťažovateľka domáhala voči odporkyni   priznania   náhrady   majetkovej   škody   a   nemajetkovej   ujmy,   ktorá   nastala v priamej príčinnej súvislosti s nezákonnými postupmi a rozhodnutiami všeobecných súdov Slovenskej republiky (odporkyne) a ústavného súdu. V dňoch 3. a 30. augusta 2010 právny zástupca sťažovateľky predložil súbor dôkazov označených v žalobe.

Následne okresný súd 31. augusta 2010 uznesením č. k. 25 C 135/2010-117 vyzval odporkyňu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrila k návrhu sťažovateľky.

Právny zástupca sťažovateľky 21. októbra 2010 predložil dátový nosič s komplexnou identifikáciou   pohľadávok   sťažovateľky,   ktoré   boli   uplatnené   návrhmi   na   začatie občianskeho   súdneho   konania   spracovanými   v elektronickej   forme   a o ktorých   nebolo súdmi   rozhodované   z príčin   uvedených   v žalobe,   pričom   takýmto   nesprávnym   úradným postupom došlo k ich premlčaniu.

Okresný súd prípisom z 3. októbra 2011 postúpil spis Okresnému súdu Nové Zámky z dôvodu jeho príslušnosti.

Právny zástupca sťažovateľky 19. októbra 2011 podal námietku proti postúpeniu veci inému súdu.

K fyzickému   doručeniu   súdneho   spisu   Okresnému   súdu   Nové   Zámky   došlo 24. októbra 2011 a bola mu pridelená sp. zn. 5 C 236/2011. Okresný súd Nové Zámky 8. novembra 2011 predložil súdny spis Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie, pretože s postúpením veci nesúhlasil.

Krajský súd uznesením č. k. 9 NcC 28/2011-130 z 30. decembra 2011 rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Nové Zámky s postúpením veci nie je dôvodný, a 15. februára 2012   mu   súdny   spis   vrátil.   Dňa   20.   februára   2012   Okresný   súd   Nové   Zámky   zasielal rozhodnutie   krajského   súdu   č.   k.   9   NcC   28/2011-130   z 30. decembra   2011   účastníkom konania.

Odporkyňa 6. marca 2012 navrhla zložiť preddavky na trovy konania sťažovateľkou a 7. marca 2012 sa vyjadrila k veci.

Právny zástupca sťažovateľky 19. marca 2012 podal generálnu námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Nové Zámky, na základe čoho zákonná sudkyňa 29. marca 2012 predložila spis predsedovi Okresného súdu Nové Zámky, ktorý 30. marca 2012 požiadal všetkých sudcov tohto súdu, aby sa k námietke zaujatosti vyjadrili. Títo tak urobili v období od 12. apríla do 9. mája 2012 (všetci sa cítili zaujatí).

Po   predložení   súdneho   spisu   15.   mája   2012   krajskému   súdu   tento   uznesením sp. zn. 8 NcC 16/ 2012 z 23. mája 2012 rozhodol o vylúčení všetkých sudcov Okresného súdu Nové Zámky a na prerokovanie a rozhodnutie vec pridelil Okresnému súdu Nitra. K postúpeniu súdneho spisu Okresnému súdu Nitra došlo 11. júna 2012 potom, ako bol spis 4. júna 2012 vrátený Okresnému súdu Nové Zámky krajským súdom. Konanie je na Okresnom súde Nitra vedené pod sp. zn. 19 C 69/2012.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (II.   ÚS   55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05), že účelom práva účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom   podať   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou.

1.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   nemožno   na   základe   skutočností   uvedených v sťažnosti   považovať   označený   postup   okresného   súdu   za   taký,   ktorý   by   bolo   možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 146/06). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2   ústavy   i   čl.   6   ods.   1   dohovoru   je   pojem   autonómny,   ktorý   možno   vykladať a aplikovať   predovšetkým   materiálne.   Ústavný   súd   už   vo   svojich   predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 42/01, I. ÚS 146/06).

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavného súdu preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu v napadnutom konaní po prijatí návrhu   (sťažnosti)   na   ďalšie   konanie   kvalifikovať   ako   porušenie   práv   sťažovateľky zaručených v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2.   Sťažovateľka   sa   na   ústavnom   súde   domáha   ochrany   svojho   základného   práva a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v postupe okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 135/2010 sťažnosťou z 26. septembra 2011 (ústavnému súdu bola doručená 28. septembra 2011), pričom z tejto sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala ústavnému súdu túto sťažnosť ani nie dva mesiace potom, ako 1. augusta 2011 (podanie z 25. júla 2011) podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, takže   z   tohto   hľadiska   neposkytla   okresnému   súdu   dostatočný   časový   priestor,   aby v dôsledku využitia sťažnosti na prieťahy adresovanej predsedovi okresného súdu, ktorú ústavný súd považuje za účinný právny prostriedok ochrany označených práv, porušenie ktorých sa namieta, sám okresný súd urobil nápravu vo svojom dovtedy zdĺhavom postupe.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva stanovisko, že sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi okresného súdu bola v okolnostiach prípadu zo strany sťažovateľky iba formálnym úkonom. Možno síce konštatovať, že sťažovateľka podala predtým, ako sa obrátila na ústavný súd, sťažnosť predsedovi okresného súdu, avšak takéto   formálne   využitie   právneho   prostriedku   nápravy   podľa   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom   súde   sťažovateľkou   nemožno   považovať   za   efektívny   postup,   ktorý   by predstavoval   splnenie   podmienky   prípustnosti   sťažnosti   podľa   označeného   ustanovenia zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto konštatuje, že sťažnosť mu bola sťažovateľkou podaná   v   čase,   keď   ešte   nebolo   možné   dospieť   k   záveru,   že   by   vyčerpanie   právneho prostriedku,   ktorý   zákon   sťažovateľke na ochranu jej základných   práv a slobôd   účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnená podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný cieľ, ani k záveru, že napriek jeho využitiu predseda okresného súdu   primerane   nereagoval   a   nevyužil   príležitosť,   aby   sám   urobil   nápravu   a   odstránil protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou okresného súdu.

Tento   skutkový   stav   bol   so   zreteľom   na obsah sťažnosti,   ako aj s prihliadnutím na zmysel   a   účel   ustanovenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   základom   pre   záver   ústavného   súdu,   ktorý   sťažnosť   sťažovateľky   už   po   jej predbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov (v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vo   veci   už   koná   iný   súd),   ako   aj   rozhodnutie   o   priznaní   primeraného   finančného zadosťučinenia   a   úhrady   trov   konania   je   viazané   na   vyslovenie   porušenia   práva   alebo slobôd sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2012