znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 195/09-52

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   12.   novembra   2009 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta o sťažnosti M. J., S., zastúpeného advokátkou JUDr. E. Ľ., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 12 C 156/95 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 61/07 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. V-2 12 C 156/95 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 61/07 p o r u š e n é   b o l o.

2. M. J. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť mu v sume 2 000 € a Krajský súd v Bratislave v sume 500 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. M. J. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 346,38 € (slovom tristoštyridsaťšesť   eur   a   tridsaťosem   centov),   ktorú j e   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. E. Ľ., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 195/09-19 z 19. mája 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. J., S. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. V-2   12   C   156/95   a   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 61/07.

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní o zaplatenie nájomného s príslušenstvom vedenom okresným   súdom   pod   sp.   zn.   V-2   12   C   156/95   má   sťažovateľ   procesné   postavenie žalovaného. Okresný súd uznesením z 23. mája 2003 schválil účastníkmi konania uzavretý zmier   a   rozhodol   o   trovách   konania,   pričom   proti   výroku   o   trovách   konania   podal sťažovateľ   odvolanie,   ktoré   bolo   30.   septembra   2003   krajským   súdom   odmietnuté   ako oneskorene podané. Na základe dovolania sťažovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. 1 Cdo 244/05 z 24. augusta 2006 rozhodnutie krajského súdu   z 30.   septembra 2003 zrušil   a vec mu vrátil   na ďalšie konanie, pričom krajský súd ďalej po vrátení veci konal pod sp. zn. 4 Co 61/07. Podľa tvrdení sťažovateľa okresný súd koná v jeho veci so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, v dôsledku čoho predmetné konanie trvá už viac ako 14 rokov, pričom aj krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 61/07 napriek sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní podanej predsedníčke krajského súdu, ktorá uznala sťažnosť za dôvodnú, do podania sťažnosti ústavnému súdu opätovne (po vrátení veci) vo veci stále nerozhodol, čím sa neustále prehlbuje stav právnej neistoty sťažovateľa a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ   ďalej   v   sťažnosti   uviedol   najmä,   že   už   z uvedeného „(...)   vyplýva nesporná   skutočnosť,   že   namietané   súdy   veľmi   zlou   a   nevhodnou   organizáciou   práce privodili situáciu, keď(...) krajský súd doteraz o našom odvolaní z r. 2003 nerozhodol, a to ani v avizovanej lehote v odpovedi na našu sťažnosť(...) čo však nemôže ísť na ťarchu sťažovateľa, ktorý od súdov právom, garantovaným čl. 48 ods.   2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru,   očakáva   ochranu   svojich   práv   v   primeranej   dobe,   ktoré   urobil   predmetom odvolania i dovolania.“

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo M. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd, postupom

- Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 12 C 156/95,

- Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp. zn. 4 Co 61/07(...) porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava III(...) prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.“

Čo   sa   týka   primeraného   finančného   zadosťučinenia   a   úhrady   trov   konania, sťažovateľ   vo   vyjadrení   k   stanovisku   okresného   súdu   a   krajského   súdu   uviedol,   že: „Navrhujeme priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 12.000 EUR tak, že po 6.000 EUR mu zaplatí okresný aj krajský súd samostatne(...)

Titulom náhrady trov konania žiadame priznať odmenu za 3 úkony právnej pomoci - príprava   a   prevzatie   veci,   napísanie   sťažnosti   a   toto   vyjadrenie   -   v   celkovej   výške 502,93 EUR (vrátane režijného paušálu a 19 % DPH), ktorú sumu sťažovateľovi vyplatí KS v Bratislave (ako hlavný porušovateľ a ten, ktorý neurobil patričnú nápravu) na účet JUDr. E. Ľ.(...) do 1 mesiaca od doručenia nálezu(...)“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili všetci účastníci konania: za krajský súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 3233/2009 z 9. septembra 2009, za okresný súd jeho podpredsedníčka a zákonná sudkyňa v napadnutom konaní listom sp. zn. Spr. 3578/09 zo 14. septembra 2009 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedeným vyjadreniam listom z 9. októbra 2009.

2.1 Predsedníčka krajského súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedla: «Vašu   výzvu(...)   som   predložila(...)   na   vyjadrenie   referujúcej   členke   senátu „4 Co“(...), ktorá sa k veci vyjadrila(...)

Vo vyjadrení uviedla, že v súvislosti s vecou, pôvodne vedenou na krajskom súde pod sp. zn. 4 Co 61/2007, nahliadnutím do zberného spisu tunajšieho súdu zistila, že táto vec bola predložená na rozhodnutie odvolaciemu - krajskému súdu dňa 02. 02. 2007 a vybavená bola dňa 07.   01.   2008,   t.   j.   už v čase podania ústavnej sťažnosti na ÚS SR sťažovateľom pánom M. J. viď sťažnosť podaná dňa 13. 02. 2008).

Súdny spis bol vrátený okresnému súdu dňa 01. 02. 2008. Keďže podľa osobitných zásad Rozvrhu práce, platného pre všetky úseky krajského súdu na kalendárny rok 2007, 2008 a 2009, nešlo o prípad, vyžadujúci si osobitnú rýchlosť konania,   vec   bola   vybavená   v   zákonnej   lehote,   pričom   podotýkam,   že   poslednému rozhodnutiu krajského súdu, predchádzali aj ďalšie rozhodnutia odvolacieho súdu, a to veci sp. zn. 10 Co 196/2003 a sp. zn. 6 Co 137/2004.

Vo vzťahu k sťažnosti sťažovateľa, okrem skutočnosti, že sťažnosť na ÚS SR podal sťažovateľ až po tom (následne dátumovo), čo bola vec sp. zn. 4 Co 61/2007 už týmto súdom rozhodnutá, poukazujem i na to, že meritom tejto veci bolo rozhodnutie o trovách konania, pričom krajský súd z hľadiska práva, rozhodnutím vyhovel návrhu sťažovateľa.

Súčasne uvádzam, že Krajský súd v Bratislave(...) netrvá na ústnom prerokovaní veci pred ÚS SR.»

2.2 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedla: „Vzhľadom   na   obsah   spisu   sp.   zn.   V-2   12   C   156/95   ako   i   vyjadrenie   zákonnej sudkyne konštatujem, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. (...)

Vzhľadom na   uvedené konštatujem   prieťahy v   konaní   na strane   Okresného súdu Bratislava III za obdobie od 17. 10. 2000 do 06. 03. 2002. V predchádzajúcom období v čase od 18. 03. 1996 do právoplatného skončenia konania č. k. 7 C 22/96 bolo konanie č. k. V-2 12C 156/95 prerušené.

Požadované finančné zadosťučinenie vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava III považujem za neprimerané vzhľadom na predmet sporu - bezdôvodné obohatenie zo strany sťažovateľa,   spôsob   skončenia   sporu   -   schválenia   súdneho   zmieru   ako   i   správanie   sa a konanie   sťažovateľa   -   odporcu   (neúčasť   na   pojednávaní,   odročenie   za   účelom mimosúdneho vyriešenia sporu, návrh sťažovateľa na prerušenie konania)

Na ústnom prejednaní veci netrvám.“

2.3 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedeným vyjadreniam okresného súdu a krajského súdu uviedla:

«Podpredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení konštatuje, že v označenej veci došlo k porušeniu sťažovateľovho práva na prejednanie veci v primeranej dobe a bez zbytočných prieťahov, čím sa stotožňuje s našou sťažnosťou; je skutočne zarážajúce, že celková doba cca   14   rokov   na   prejednanie   tak   bežnej   a   rutinnej   veci,   akou   bol   spor   o   vydanie bezdôvodného obohatenia, nemá nič spoločné s právnym štátom a presahuje minimálne o 8 rokov bežný štandard. (...)

Vo vzťahu k vyjadreniu predsedníčky krajského súdu treba uviesť:

-   v   označenej   veci   sp.   zn.   10   Co   196/03   ako   odvolací   súd   odmietol   odvolanie sťažovateľa ako oneskorene podané - hoci bolo podané včas- preto najvyšší súd rozsudkom z 24. 8. 2006, sp. zn. 1 Cdo 244/2005, uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a tento samostatne rozhodol uznesením zo 7. 1. 2008, sp. zn. 4 Co 61/07, ktoré nám doručil 16. 2. 2008 (podľa nás išlo o zmätočné rozhodnutie, ktoré nadväzovalo na uznesenie o schválení súdneho zmieru okresným súdom - označujeme ho ako rozhodnutie č. 1),

- v označenej veci sp. zn. 6 Co 137/04 odvolací súd uznesenie okresného súdu z 23. 5. 2003 - ide o tzv. druhé opravné uznesenie - zrušil ako nezákonné, s čím sa opäť neuspokojil najvyšší súd v rovnakom zložení senátu 1 Cdo, ale v inom označení veci sp. zn. 3 Cdo 248/2005 rozsudkom z 24. 8. 2006 - teda v rovnaký deň, ako bolo vydané predchádzajúce rozhodnutie (rozsudok) - uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; tento rozsudok bol sťažovateľovi doručený až 27.   6.   2008,   teda po takmer 2 rokoch a krajský   súd   opätovne   rozhodol   až   22.   6.   2009   uznesením   sp.   zn.   6   Co   200/08,   ktoré sťažovateľovi   bolo   doručené   1.   7.   2009,   teda   po   6   rokoch   od   podania   odvolania navrhovateľmi. Sťažovateľ považuje aj toto uznesenie za nezákonné, preto voči nemu podal 20. 7. 2009 dovolanie, o ktorom zatiaľ rozhodnuté nebolo.

Z uvedeného vyplýva, že predmetná vec sa pred krajským súdom v tak banálnej veci, akou   je   posudzovanie   vydania   opravného   uznesenia   o   schválení   súdneho   zmieru, nachádzala od X/2003 do 1. 7. 2009, čo určite nemá nič spoločné s primeranou dobou konania v zmysle namietaných článkov ústavy a dohovoru, a to ešte nie je konečný dátum vzhľadom na to, že v behu je dovolacie konanie.

Vzhľadom na to, že sme ústavnú sťažnosť podávali 11. 2. 2008, teda pred doručením obidvoch uznesení krajského súdu - aj pod sp. zn. 4 Co 61/07 aj 6 Co 200/08 - ani vo sne sme   nepredpokladali,   že   vec   bude   mať   dve   spisové   značky,   navrhujeme   pri   označení konania vedeného pod sp. zn. 4 Co 61/07, doplniť aj „(...) pod sp. zn. 6 Co 200/08“.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. V-2 12 C 156/95 a priebeh konania vedeného na odvolacom krajskom súde pod sp. zn. 4 Co 61/07:

-   12.   október   1995   –   žalobcovia   sa   žalobou   podanou   okresnému   súdu   domáhali   od sťažovateľa   zaplatenia   bezdôvodného   obohatenia,   ktoré   mal   získať   tým,   že   im   neplatil nájomné za ich pozemok, na ktorom je postavený dom sťažovateľa,

-   16.   november   1995   –   okresný   súd   vyzval   žalobcov   na   zaplatenie   súdneho   poplatku a sťažovateľa, aby sa vyjadril k žalobe,

- 22. november 1995 – sťažovateľ sa vyjadril k žalobe,

- 18. december 1995 – okresný súd nariadil pojednávanie na 10. január 1996,

- 10. január 1996 – okresný súd potom, ako právny zástupca žalobcov zobral sčasti žalobu späť,   čo   sa   týka   zaplatenia   časti   žalovanej   sumy,   konanie   o   tejto   časti   žaloby   zastavil (uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť   4.   februára   1996)   a   vo   zvyšnej   časti   (o   zaplatenie 39 650 Sk) vydal platobný rozkaz,

- 24. január 1996 – sťažovateľ podal odpor proti platobnému rozkazu,

-   6. február 1996   –   okresný   súd   vyzval   žalobcov   na vyjadrenie   k   odporu   sťažovateľa, sťažovateľa vyzval, aby zaplatil súdny poplatok za odpor a súčasne nariadil pojednávanie na 18. marec 1996,

- 1. marec 1996 – žalobcovia sa vyjadrili k odporu sťažovateľa,

- 4. marec 1996 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za odpor,

-   18.   marec   1996   –   okresný   súd   na   pojednávaní   uznesením   prerušil   konanie   do právoplatného   skončenia   konania   vedeného   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   7   C   22/96 (v rámci ktorého sa riešilo vlastníctvo k spornej parcele),

- 10. september 1996 – okresný súd zistil, že konanie vedené pod sp. zn. 7 C 22/96 ešte nie je právoplatne skončené,

- 27. november 1996 – okresný súd zistil, že konanie vedené pod sp. zn. 7 C 22/96 ešte nie je právoplatne skončené,

- 10. jún 1997 – okresný súd zistil, že konanie vedené pod sp. zn. 7 C 22/96 ešte nie je právoplatne skončené, aj keď vo veci už bolo rozhodnuté,

- 28. august 1997 – okresný súd zistil, že vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 22/96 prebieha odvolacie konanie,

- 10. november 1997 – okresný súd zistil, že odvolacie konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 22/96 už skončilo,

- 24. november 1997 – okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcov, aby oznámil, či z titulu vhodnosti súhlasí s postúpením spisu Okresnému súdu Malacky,

-   1.   december   1997   –   právny   zástupca   žalobcov,   ako   aj   sťažovateľ   vyjadrili   nesúhlas s postúpením spisu,

- 4. december 1997 – okresný súd zistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 22/96 sa doručuje účastníkom a potom môže byť spis pripojený,

-   22.   december   1997   –   právny   zástupca   žalobcov   žiadal,   aby   okresný   súd   postupoval v prerušenom konaní,

- 4. február 1998 – okresný súd pripojil spis sp. zn. 7 C 22/96,

- 13. marec 1998 – okresný súd nariadil pojednávanie na 29. máj 1998,

- 29. máj 1998 – pojednávanie bolo po vypočutí právnych zástupcov účastníkov odročené na 11. august 1998,

-   11.   august   1998   –   po   vypočutí   účastníkov   a   potom,   ako   žalobcovia   v   zastúpení novozvolenou právnou zástupkyňou rozšírili žalobný petit a právna zástupkyňa sťažovateľa oznámila,   že   sťažovateľ   súhlasí   s   platením   nájomného,   ale nesúhlasí   s   jeho   žalovanou výškou, bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu vyzvania Mestského úradu v M. o informáciu, aká je obvyklá cena nájmu v meste,

-   23.   september   1998   –   okresný   súd   vyzval   Mestský   úrad   v M.   v   intenciách   záverov z pojednávania,

- 8. október 1998 – Mesto M. reagovalo na výzvu okresného súdu a zaslalo „Všeobecne záväzné nariadenie mesta M. o prenájme pozemkov vo vlastníctve mesta“,

- 21. apríl 1999 – okresný súd vyzval pôvodného právneho zástupcu žalobcov, aby oznámil adresy aspoň piatich realitných kancelárii v M.,

-   26.   apríl   1999   –   okresnému   súdu   bola   vrátená   nedoručená   zásielka   pre   pôvodného právneho zástupca žalobcov s poznámkou, že zomrel,

- 17. jún 1999 – okresný súd nariadil pojednávanie na 27. august 1999,

- 30. jún 1999 – právna zástupkyňa žalobcov sa vyjadrila k sporu,

- 27. august 1999 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok,

- 4. október 1999 – sťažovateľ sa odvolal proti rozsudku,

- 22. október 1999 – okresný súd vyzval žalobcov na vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľa a sťažovateľa vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie,

- 16. november 1999 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,

- 30. november 1999 – spis bol predložený krajskému súdu,

- 31. máj 2000 – krajský súd uznesením sp. zn. 16 Co 471/99 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 17. október 2000 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 11. apríl 2002 – okresný súd vyzval žalobcov, aby oznámili, či na žalobe trvajú alebo ju berú späť, a sťažovateľa vyzval, aby predložil potvrdenie o jeho zdravotnom stave,

-   18.   apríl   2002   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   potvrdenie   o   zdravotnom   stave sťažovateľa, ktorý bol dlhodobo liečený na duševné ochorenie s tým, že „nie je predpoklad plnej úzdravy“,

- 22. apríl 2002 – žalobcovia oznámili, že v celom rozsahu trvajú na žalobe,

- 7. august 2002 – žalobcovia urgovali plynulosť konania,

- 13. august 2002 – okresný súd uznesením ustanovil sťažovateľovi v konaní pred súdom kolízneho opatrovníka,

- 5. február 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 21. marec 2003,

- 21. marec 2003 – na žiadosť účastníkov bolo pojednávanie odročené na 16. máj 2003 z dôvodu mimosúdneho urovnania sporu,

- 16. máj 2003 – na žiadosť účastníkov bolo pojednávanie odročené na 23. máj 2003 „za účelom sformulovania zmieru“,

- 23. máj 2003 – okresný súd na pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov a s ich súhlasom uznesením č. k. V-2 12 C 156/95-173 schválil ich zmier,

-   29.   júl   2003   –   sťažovateľ   sa   odvolal   proti „výroku   o   trovách   konania“ v   uznesení okresného súdu z 23. mája 2003,

- 25. august 2003 – spis bol predložený krajskému súdu, ktorý o odvolaní sťažovateľa konal pod sp. zn. 10 Co 196/03,

- 28. august 2003 – okresnému súdu bolo doručené ďalšie podanie sťažovateľa, ktorým sa domáhal   vydania   opravného   uznesenia   k   uzneseniu   okresného   súdu   z   23.   mája   2003 z dôvodu opravy chybného výpočtu zročného nájomného,

- 8. september 2003 – okresný súd postúpil podanie sťažovateľa z 28. augusta 2003 do spisu, ktorý sa v tom čase nachádzal na krajskom súde,

- 30. september 2003 – krajský súd uznesením sp. zn. 10 Co 196/03 odvolanie sťažovateľa ako oneskorené odmietol,

- 10. december 2003 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 15. december 2003 – okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania (právnej zástupkyni sťažovateľa bolo doručené 22. decembra 2003),

- 12. január 2004 – sťažovateľ podal proti uzneseniu krajského súdu z 30. septembra 2003 dovolanie,

- 10. február 2004 – okresný súd na podnet sťažovateľa podaný 28. augusta 2003 vydal opravné uznesenie č. k. V-2 12 C 156/95-197 k uzneseniu o schválení zmieru (právnej zástupkyni sťažovateľa bolo doručené 3. marca 2004),

- 18. marec 2004 – žalobcovia sa odvolali proti opravnému uzneseniu,

- 14. máj 2004 – spis bol predložený krajskému súdu, ktorý o odvolaní žalobcov konal pod sp. zn. 6 Co 137/04,

- 7. jún 2004 – krajský súd uznesením č. k. 6 Co 137/04-205 zrušil opravné uznesenie okresného súdu a rozhodol o trovách konania,

- 15. jún 2004 – spis bol vrátený okresnému súdu,

-   17.   jún 2004 – okresný   súd doručoval   uznesenie krajského súdu   účastníkom konania (právnej zástupkyni sťažovateľa bolo doručené 6. júla 2004),

- 18. júl 2004 – sťažovateľ podal dovolanie proti uzneseniu krajského súdu zo 7. júna 2004,

-   16.   december   2004   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   predložil   osobitné splnomocnenie na jeho zastupovanie advokátom pred dovolacím súdom v prípadoch oboch jeho dovolaní,

- 7. január 2005 – sťažovateľ predložil požadované plné moci pre dovolacie konania,

-   31.   január   2005   –   okresný   súd   zaslal   obidve   dovolania   sťažovateľa   na   vyjadrenie žalobcom,

- 14. apríl 2005 – spis bol predložený najvyššiemu súdu, ktorý vo veci konal pod sp. zn. 1 Cdo 76/2005,

- 10. máj 2005 – najvyšší súd listom vrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený, pretože pre účely rozhodnutia o prvom dovolaní sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu z 30. septembra   2003 mal okresný súd podľa   pokynu najvyššieho súdu   vyzvať právnu zástupkyňu   sťažovateľa,   aby   predložila   dôkazy,   že   ňou   podané   odvolanie   nebolo oneskorené, pretože v čase doručovania prvostupňového rozhodnutia sa mala nachádzať mimo územia Slovenskej republiky, najvyšší súd súčasne uviedol, že ak právna zástupkyňa sťažovateľa na výzvu okresného súdu tieto skutočnosti nepreukáže, „bude dovolací súd vychádzať   u   údajov   uvedených   na   poštovej   doručenke,   ktorá   preukazuje   správnosť procesného postupu upraveného v § 47 O. s. p. pokiaľ nie je preukázaný opak.“,

-   23.   máj   2005   –   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľa   na   predloženie dôkazov k prvému dovolaniu v zmysle inštrukcie najvyššieho súdu,

- 23. august 2005 – právna zástupkyňa sťažovateľa reagovala na výzvu okresného súdu,

- 7. november 2005 – spis bol opätovne predložený najvyššiemu súdu, ktorý o dovolaniach sťažovateľa konal pod sp. zn. 1 Cdo 244/05 a sp. zn. 3 Cdo 248/05,

-   24.   august   2006   –   najvyšší   súd   rozsudkom   sp.   zn.   1   Cdo   244/05   rozhodol   o   prvom dovolaní sťažovateľa tak, že uznesenie krajského súdu sp. zn. 10 Co 196/03 z 30. septembra 2003 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie,

- 18. september 2006 – spis bol vrátený okresnému súdu,

-   21.   september   2006   –   okresný   súd   doručoval   rozsudok   najvyššieho   súdu   sp.   zn. 1 Cdo 244/05 z 24. augusta 2006 účastníkom konania (právnej zástupkyni sťažovateľa bolo doručené 7. novembra 2006),

-   30.   november   2006   –   okresnému   súdu   boli   vrátené   nedoručené   zásielky   pre   dvoch žalobcov s rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 244/05 z 24. augusta 2006, ktorí si ich neprevzali v odbernej lehote,

- 21. december 2006 – okresný súd opätovne doručoval rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 244/05 z 24. augusta 2006 dvom žalobcom, ktorým sa ho nepodarilo doručiť,

- 31. január 2007 – okresný súd zaslal spis krajskému súdu na ďalšie konanie v zmysle rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 244/05 z 24. augusta 2006,

- 2. február 2007 – spis bol doručený krajskému súdu, ktorý vo veci konal pod sp. zn. 4 Co 61/07,

- 15. október 2007 – sťažovateľ urgoval konanie krajského súdu sťažnosťou na prieťahy adresovanou predsedníčke krajského súdu (predsedníčka uznala sťažnosť za dôvodnú),

- 7. január 2008 – krajský súd uznesením č. k. 4 Co 61/07-240 odvolaním napadnutý výrok o trovách konania v uznesení okresného súdu o schválení zmieru zmenil tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania,

- 5. február 2008 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 7. február 2008 – okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania (právnej zástupkyni sťažovateľa bolo doručené 18. februára 2008 – sťažnosť na postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 61/07 bola doručená ústavnému súdu

13. februára 2008 – teda v čase jej podania ešte sťažovateľ nemal vedomosť o rozhodnutí krajského súdu),

- 18. apríl 2008 – žalobcovia podali dovolanie proti uzneseniu krajského súdu zo 7. januára 2008,

- 29. máj 2008 – okresný súd predložil spis najvyššiemu súdu na rozhodnutie o druhom dovolaní sťažovateľa, ktorému najvyšší súd pridelil novú sp. zn. 5 Cdo 111/2008,

-   18.   jún   2008   –   najvyšší   súd   listom   vrátil   spis   okresnému   súdu „ako   nesprávne predložený“, pretože zákonný sudca najvyššieho súdu zistil, že najvyšší súd už v minulosti rozhodoval aj o druhom dovolaní sťažovateľa, ktoré smerovalo proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 6 Co 137/04 zo 7. júna 2004, a urobil tak rozsudkom sp. zn. 3 Cdo 248/05 z 24. augusta 2006, ktorý bol okresnému súdu vyexpedovaný 13. septembra 2006 spolu s rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 244/05, avšak na okresnom súde si nevšimli, že ide o dve rozhodnutia dovolacieho súdu, a preto bolo účastníkom konania doručované len rozhodnutie   sp.   zn.   1   Cdo   244/05,   zatiaľ   čo   rozhodnutie   najvyššieho   súdu   sp.   zn. 3 Cdo 248/05   nebolo   v   spise   žurnalizované   a   nachádzalo   sa   na   konci   spisu   medzi „rovnopismi“, a teda ani nebolo doručované účastníkom konania. Najvyšší súd predmetným rozsudkom sp. zn. 3 Cdo 248/05 z 24. augusta 2006 zrušil dovolaním sťažovateľa napadnuté uznesenie krajského súdu sp. zn. 6 Co 137/04 zo 7. júna 2004 a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 19. jún 2008 – okresný súd doručoval rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 248/05 z 24.   augusta   2006   účastníkom   konania   (právnej   zástupkyni   sťažovateľa   bol   doručený 27. júna 2008),

- 12. august 2008 – spis bol predložený krajskému súdu na ďalšie konanie s poukazom na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 248/05 z 24. augusta 2006,

- 22. jún 2009 - krajský súd rozhodnutím sp. zn. 6 Co 200/08 zmenil opravné uznesenie okresného súdu,

-   20.   júl   2009   –   sťažovateľ   podal   dovolanie   proti   rozhodnutiu   krajského   súdu   sp.   zn. 6 Co 200/08 z 22. júna 2009,

- 18. september 2009 – okresný súd zaslal spis najvyššiemu súdu,

- 21. október 2009 – spis bol doručený najvyššiemu súdu, ktorý vo veci koná pod sp. zn. 5 Cdo 293/09 a do rozhodnutia ústavného súdu vo veci ešte nerozhodol.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich   počet   a právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 12 C 156/95, ako aj postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 61/07 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v čl.   48 ods.   2 ústavy a   právo na prejednanie záležitosti   v   primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 12 C 156/95

1.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na predmet sporu, ktorým bolo rozhodnutie o vydaní bezdôvodného obohatenia, ako aj vzhľadom   na   prehľad   procesných   úkonov   okresného   súdu   v   predmetnej   veci   a   postoj účastníkov konania, ktorí napokon sami uzatvorili v súvislosti s predmetom sporu súdny zmier (aj keď sa tak stalo až v období po zistení podstatných prieťahov v postupe okresného súdu, pozri bod 3), nemožno konštatovať právnu ani faktickú zložitosť skúmaného konania, ktorú napokon vo svojom vyjadrení nekonštatoval ani okresný súd.

1.2 Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd nezistil žiadnu   takú   skutočnosť,   ktorá   by   mala   byť   osobitne   zohľadnená   na   jeho   ťarchu   pri posudzovaní   otázky,   či   a   z   akých   dôvodov   došlo   v   skúmanom   konaní   k   zbytočným prieťahom.

Sťažovateľ síce opakovane na ochranu svojich práv využíval riadne aj mimoriadne opravné prostriedky, avšak vzhľadom na to, že týmto spôsobom sťažovateľ ako účastník konania iba využíval procesné oprávnenia priznané mu zákonom, nemožno túto skutočnosť pripočítať na jeho ťarchu pri   hodnotení zbytočných   prieťahov, aj keď na druhej   strane ústavný súd podotýka, že v dôsledku využitia týchto procesných inštitútov je sťažovateľ povinný strpieť predĺženie konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti zistil nečinnosť v období od 8. októbra 1998, keď bola okresnému súdu doručená odpoveď na jeho poslednú výzvu, do 17. júna 1999, keď okresný súd nariadil vo veci pojednávanie, t. j. viac ako osem mesiacov, pričom v tomto období okresný súd doručoval písomnosti pôvodnému právnemu zástupcovi žalobcov, hoci zo spisu vyplýva, že v tom čase už mali iného právneho zástupcu. Nečinnosť v postupe okresného súd v trvaní viac ako jeden rok a päť mesiacov ústavný súd zistil v čase od 17. októbra 2000, keď bol spis z krajského súdu vrátený okresnému súdu, do 11. apríla 2002, keď po vrátení spisu okresný súd vykonal prvý procesný   úkon.   Okresný   súd   bol   podľa   zistenia   ústavného   súdu   nečinný   aj   v   čase   od 13. augusta   2002,   keď   ustanovil   sťažovateľovi   v   konaní   kolízneho   opatrovníka,   do 5. februára   2003,   keď   nariadil   pojednávanie,   t. j.   zistená   nečinnosť   v   trvaní   viac   ako 5 mesiacov. Okresný súd bol napokon nečinný takmer päť mesiacov aj v čase od 18. júla 2004, keď sťažovateľ podal dovolanie proti rozhodnutiu krajského súdu, do 16. decembra 2004, keď okresný súd vyzval sťažovateľa, aby predložil osobitné splnomocnenie na jeho zastupovanie advokátom pred dovolacím súdom.

Vzhľadom na uvedené tak ústavný súd zistil v postupe okresného súdu nečinnosť v trvaní viac ako 2 roky a 11 mesiacov.

Súčasne ústavný súd poznamenáva, že dĺžku doby, počas ktorej sa opakovane spis z dôvodu odvolacieho konania nachádzal na krajskom súde alebo z dôvodu dovolacieho konania   na   najvyššom   súde,   okresný   súd   nemohol   ovplyvniť,   preto   ju   nemožno z objektívnych dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.

Podstatnou, a nie zanedbateľnou skutočnosťou, ktorú napokon pri hodnotení postupu okresného súdu zohľadnil aj ústavný súd, bol postup, akým okresný súd postupoval pri doručovaní rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 248/05 z 24. augusta 2006, ktorým bolo   rozhodnuté   o   tzv.   druhom   dovolaní   sťažovateľa   proti   rozhodnutiu   krajského   súdu sp. zn.   6   Co   137/04   zo   7.   júna   2004.   Podľa   zistenia   ústavného   súdu   bolo   predmetné rozhodnutie najvyššieho súdu vyexpedované okresnému súdu ešte 13. septembra 2006, a to spolu s ďalším rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 244/05 tiež z 24. augusta 2006. Okresný súd však doručoval účastníkom konania iba rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 244/05 z 24. augusta 2006, pričom pozabudol na druhé rozhodnutie najvyššieho súdu z tohto istého dňa, a dokonca toto ani v spise nežurnalizoval a bolo vedené iba v prílohe spisu s označením „rovnopisy“. V dôsledku tohto stavu okresný súd 29. mája 2008 mylne predložil spis najvyššiemu súdu na rozhodnutie o tzv. druhom dovolaní sťažovateľa, hoci o ňom   bolo   už   rozhodnuté,   a   toto   pochybenie   zistil   18.   júna   2008   až   najvyšší   súd. V dôsledku   uvedeného   tak   možno   konštatovať,   že   okresný   súd   svojou   nesústredenou činnosťou spôsobil prieťahy v skúmanom konaní aj v čase od 18. septembra 2006, keď mu bolo doručené sporné rozhodnutie najvyššieho súdu, na ktoré pozabudol, do 12. augusta 2008,   keď   bol   spis   v   zmysle   tohto   sporného   rozhodnutia   najvyššieho   súdu   predložený krajskému súdu, t. j. viac ako jeden rok a 10 mesiacov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zistil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 12 C 156/95 došlo k zbytočným prieťahom, čím došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1výroku tohto rozhodnutia.

2. Postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 61/07

V súvislosti s návrhom sťažovateľa v jeho vyjadrení k stanoviskám okresného súdu a krajského   súdu,   podľa   ktorého   žiada,   aby   ústavný   súd   pri   vyhodnocovaní   konania krajského súdu vedeného pod sp. zn. 4 Co 61/07 zohľadnil aj konanie vedené na krajskom súde pod sp. zn. 6 Co 200/08, ústavný súd konštatuje, že v konaní o prijatej sťažnosti je rámec jeho prieskumnej právomoci obmedzený iba rozsahom, v akom bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie. Navyše, v čase podania sťažnosti sťažovateľom (13. februára 2008) na krajskom súde ešte ani neprebiehalo konanie vedené pod sp. zn. 6 Co 200/08, ktoré začalo až 12. augusta 2008.

2.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že krajský súd vo veci vedenej pod sp. zn. 4 Co 61/07 nekonal ako prvostupňový súd, ktorého úlohou je predovšetkým ustáliť skutkový stav a jeho právnu kvalifikáciu, ale konal ako súd odvolací, ktorého procesná aktivita pri preskúmaní postupu a rozhodnutia prvostupňového súdu je do značnej miery limitovaná odvolacím dôvodom. Prehľad procesného postupu krajského súdu v skúmanej veci (nekonalo sa ani jedno pojednávanie ani nebolo dopĺňané dokazovanie) nenasvedčuje tomu, že by išlo o vec právne či fakticky zložitú.

2.2 Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd nezistil žiadnu   takú   skutočnosť,   ktorá   by   mala   byť   osobitne   zohľadnená   na   jeho   ťarchu   pri posudzovaní   otázky,   či   a   z   akých   dôvodov   došlo   v   skúmanom   konaní   krajského   súdu k zbytočným prieťahom.

2.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu a v tejto súvislosti zistil, že krajský súd od napadnutia veci 2. februára 2007 rozhodol   až po viac ako 10 mesiacoch, a to uznesením zo 7. januára 2008, pričom v tomto období nevykonával žiadne dokazovanie nad rámec dokazovania vykonaného okresným súdom, a sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní uznala aj predsedníčka krajského súdu za dôvodnú. Vzhľadom na predmet   konania   a   procesné   štádium   pred   krajským   súdom   nemožno   podľa   názoru ústavného   súdu   považovať   dobu   viac   ako   10   mesiacov   za   primeranú   na   rozhodnutie o odvolaní účastníka konania.

Obranná   argumentácia   krajského   súdu   spočívajúca   v   jeho   tvrdení,   že   sťažnosť podaná ústavnému súdu nie je dôvodná, pretože krajský súd vo veci rozhodol   pred jej podaním,   neobstojí,   pretože   predmetné   rozhodnutie   krajského   súdu   bolo   sťažovateľovi doručené až 18. februára 2008, keď sa o ňom mohol dozvedieť, t. j. v čase podania sťažnosti ústavnému súdu 13. februára 2008 bola sťažnosť sťažovateľa dôvodná.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd ustálil, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 61/07 došlo k zbytočným prieťahom, čím došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4.   Vzhľadom   na   to,   že   v   súčasnej   dobe   sa   spis   okresného   súdu   sp.   zn. V-2 12 C 156/95 nachádza na najvyššom súde, ústavný súd dospel k záveru, že právna neistota sťažovateľa bola postupom okresného súdu a krajského súdu nateraz odstránená, preto nepovažoval za potrebné prikázať okresnému súdu a krajskému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume po 6 000 € od okresného súdu a krajského súdu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným   zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na zistenú nečinnosť okresného súdu a krajského súdu považuje za primerané v sume 2 000 € od okresného súdu a v sume 500 € od krajského súdu, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd a krajský súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich náhradu v sume 502,93 € vrátane 19 % DPH za tri úkony právnej služby.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je 191 Sk. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania   za   dva   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v   roku   2008   (prevzatie   a   príprava zastúpenia a podanie ústavnému súdu) v sume 6 734 Sk (t. j. 223,53 €) vrátane režijného paušálu a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 (vyjadrenie z 9. októbra 2009) v sume 122,85 € vrátane režijného paušálu. Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi úhradu trov konania v celkovej sume 346,38 € bez 19 % DPH, pretože právna zástupkyňa sťažovateľa nepredložila osvedčenie platiteľa DPH.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2009