znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 194/2016-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov LajosaMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Mišíkovou, Advokátskakancelária, Laurinská 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných právpodľa čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 3 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republikya čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Špecializovaného trestnéhosúdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. 1 Tp 16/2015 z 9. júla 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta2015 prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojichzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 3 a čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základnýchpráv a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracoviskoBanská Bystrica (ďalej len „špecializovaný trestný súd“) sp. zn. 1 Tp 16/2015 z 9. júla 2015(ďalej len „uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva:«Prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR (ďalej len „prokurátorka“) uznesením zo dňa 16.06.2015, vydaným pod sp. zn. č. VII/1 Gv 93/14/1000-67, v trestnej veci vedenej na Národnej kriminálnej agentúre P PZ, Národnej jednotke finančnej polície, Expozitúra Bratislava, pod ČVS: PPZ-563/NKA-FP-BA-2014, proti obvinenému ⬛⬛⬛⬛ a spol. za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, alinea 2, ods. 4 Trestného zákona účinného do 30.09.2012, rozhodla podľa § 50 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku o zaistení nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej vyšetrovaným trestným činom na majetku obvineného ⬛⬛⬛⬛, konkrétne formou zaistenia nehnuteľností obvineného ⬛⬛⬛⬛ zapísaných v katastrálnom území, na ⬛⬛⬛⬛ a. Súčasne prokurátorka podľa § 50 ods. 2 Trestného poriadku zakázala obvinenému ⬛⬛⬛⬛ nakladať s majetkom opísaným v tomto uznesení...

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, uznesením zo dňa 09.07.2015, sp. zn. 1Tp/16/2015, podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol ako nedôvodnú moju sťažnosť zo dňa 22.06.2015 proti uzneseniu prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR... K odôvodneniu prokurátorky je potrebné uviesť, že zaistením majetku obvineného na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom dochádza k zásahu do základných práv a slobôd konkrétnej osoby, v tomto prípade do práva vlastniť majetok. Z tohto dôvodu nie je možné takýto zásah vykonať len na základe všeobecného odôvodnenia vzťahujúceho sa na všetkých alebo viacerých obvinených, ale odôvodnenie takéhoto zásahu sa musí vzťahovať ku konkrétnemu konaniu konkrétneho obvineného... Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že k zaisteniu môjho majetku uznesením prokurátorky došlo na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, bez preukázania existencie dôvodnej obavy, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom bude marené alebo sťažované. Nemal som žiadnu reálnu možnosť dozvedieť sa o vedenom trestnom stíhaní v čase, keď som uzatváral kúpnu zmluvu k týmto nehnuteľnostiam a to z toho dôvodu, že v čase uzatvorenia tejto zmluvy bolo trestné konanie vedené „vo veci“, teda bolo vykonávané prípravné konanie pred vznesením obvinenia, počas ktorého som nebol zo strany policajtov a ani prokurátora žiadnym spôsobom kontaktovaný...

... V danom prípade došlo k prevodu majetku z mojej strany predtým, ako som sa dozvedel o vedenom trestnom konaní a teda predtým, ako som reálne mohol konať za účelom zmarenia alebo sťaženia uspokojenia nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom. Tvrdenie prokurátorky v uznesení o zaistení majetku, že práve na základe takéhoto môjho konania je bez ďalšieho možné vyvodiť existenciu odôvodnenej obavy (zákonnej podmienky inštitútu § 50 ods. 1 Trestného poriadku), nie je podľa môjho názoru ústavne súladnou interpretáciou § 50 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku v nadväznosti na čl. 20 ods. 1, ods. 3 ústavy. Práve táto skutočnosť bola sťažnostným dôvodom (najdôležitejším!), pre ktorý som podal dňa 22.06.2015 sťažnosť proti uzneseniu prokurátorky o zaistení majetku, pričom sudca pre prípravné konanie vyjadrením citovaným v tomto odseku vyššie vlastne absolútne odignoroval tento môj sťažnostný dôvod tým, že všeobecnou frázou uviedol, že tento dôvod nie je opodstatnený. Nijakým spôsobom sa bližšie s týmto hlavným sťažnostným dôvodom nevysporiadal. Na tomto mieste si dovolím zopakovať, že Ústavný súd SR v zmysle svojej ustálenej rozhodovacej činnosti vyložil, že jednou zo základných podmienok ústavne súladného rozhodnutia je požiadavka riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia každého orgánu verejnej moci, t. j. aj všeobecného súdu. Ak rozhodnutie nie je riadne odôvodnené, nesie znaky ľubovôle (tzv. znak arbitrárnosti rozhodnutia), čo je z hľadiska ústavného neudržateľné. Je teda zrejmé, že týmto svojim postupom (vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených dôvodov) sudca pre prípravné konanie porušil uznesením sp. zn. 1Tp/16/2015, zo dňa 09.07.2015 moje právo na súdnu ochranu vyplývajúce z ustanovenia čl. 46 ods.1 Ústavy SR v nadväznosti na čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, pričom tieto práva porušil aj tým, že uznesením sp. zn. 1Tp/16/2015, zo dňa 09.07.2015, neposkytol sťažovateľovi ústavne súladnú interpretáciu § 50 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku v nadväznosti na konkrétny skutkový stav a právne závery v danom prípade. Zároveň mám za to, že tým, že mi uznesením sudcu pre prípravné konanie sp. zn. 1Tp/16/2015, zo dňa 09.07.2015, bolo právoplatne nútene obmedzené moje vlastnícke právo bez naplnenia zákonných predpokladov uvedených v § 50 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku (v zmysle odôvodnenia uvedeného v sťažnosti proti uzneseniu prokurátorky o zaistení majetku), došlo ním súčasne aj k porušeniu čl. 20 ods. 1 v nadväznosti na čl. 20 ods. 3 druhá veta Ústavy SR...

Podľa § 50 ods. 3 Trestného poriadku zaistiť podľa odseku 1 § 50 Trestného poriadku nemožno nárok, ktorý nemožno v trestnom konaní uplatniť... V skutkovo a v právne totožnej veci rozhodoval dňa 28.07.2015 sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, o sťažnosti obvineného ⬛⬛⬛⬛ proti uzneseniu prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR sp. zn. VII/1 Gv 93/14/1000-70, zo dňa 16.06.2015, ktorým rozhodla o zaistení majetku na náhradu škody (uznesenie sudcu pre prípravné konanie zo dňa 28.07.2015 sa nachádza v súvisiacom vyšetrovacom spise ČVS: PPZ-563/NKA-FP-BA- 2014), pričom sudca pre prípravné konanie v tomto uznesení konštatuje: „Prokurátorka pri rozhodovaní o zaistení majetku pochybila, keď Finančné riaditeľstvo SR považovala za poškodeného s právom na nárok na náhradu škody. Správne tento subjekt nemôže byť pripustený do konania s nárokom na náhradu škody a ak tak orgány činné v trestnom konaní urobili, mali by ho vylúčiť z konania...“»

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Právoplatným uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 09.07.2015, sp. zn. 1 Tp /16/2015 boli porušené základné práva ⬛⬛⬛⬛ :

- na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, garantovanú čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,

- právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy v nadväznosti na čl. 20 ods. 3 veta druhá ústavy.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 09.07.2015, sp. zn. 1Tp/16/2015 v časti zaistenia majetku ⬛⬛⬛⬛ a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Špecializovaný trestný súd je po vinný uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konania do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. Evy Mišíkovej.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, aktento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súdskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu naďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemáústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.

Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pripredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idevtedy, keď namietaným postupom alebo namietaný rozhodnutím príslušného orgánuverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označilsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom aleborozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú pretomožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnumožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by moholposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,IV. ÚS 136/08, III. ÚS 198/07).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú danédôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšiekonanie.

Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa domáhavyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 3a čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny uznesením špecializovaného trestnéhosúdu.

Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právovšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpores právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 20 ods. 3 ústavy vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práviných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckehopráva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredienad mieru ustanovenú zákonom.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojhopráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkochv rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavaťa posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonovviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebolnáležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavuvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnostiúčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvamio ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, žemôže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mupredchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva aleboslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontrolyzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené aleboarbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by maliza následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00,I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).

Podľa ustanovenia § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadokv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) ak je dôvodná obava, žeuspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom budemarené alebo sťažované, možno nárok až do pravdepodobnej výšky škody zaistiťna majetku obvineného.

Špecializovaný trestný súd v namietanom uznesení konštatoval:„Uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej jednotky finančnej polície, expozitúra Bratislava sp. zn. PPZ- 563/NKA-FP-BA-2014 zo dňa 26.05.2015 bolo okrem iných osôb vznesené obvinenie ⬛⬛⬛⬛ v bodoch č. 1 až 2.13.2 uznesenia za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 alinea druhá, ods. 4 Trestného zákona účinného do 30.09.2012, toto uznesenie bolo obvinenému ⬛⬛⬛⬛ doručené dňa 04.06.2015.

Z uvedeného vyplýva, že všetkým obvineným bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia skôr, ako boli vydané uznesenia o zaistení majetku na uspokojenie nároku na náhradu škody poškodeného. Pokiaľ ide o ďalšiu podmienku, vyplývajúcu z ustanovenia § 50 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, existencia dôvodnej obavy z marenia alebo sťažovania uspokojenia nároku poškodeného na náhradu škody, je potrebné konštatovať, že aj táto podmienka bola v danom prípade splnená tak, ako to prokurátorka uviedla v napadnutých uzneseniach. Je nepochybné, že od začatia trestného stíhania vo veci (10.10.2014) došlo k prevodom vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ktoré bolo pôvodne vo vlastníctve obvinených... Aj ⬛⬛⬛⬛ podal dňa 25.05.2015 návrh na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území ⬛⬛⬛⬛ na inú osobu, Odbor katastra Dunajská Streda tento vklad povolil dňa 27.05.2015. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že návrh navrhovateľa (kupujúceho) bol doručený Okresnému úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor dňa 25.05.2015, a vklad bol povolený dňa 27.05.2015, teda celý proces povolenia vkladu vlastníckeho práva trval neštandardne krátko len 2 dni... Argumenty obvineného ⬛⬛⬛⬛, že nebol zisťovaný účel prevodu a teda nebola dostatočným spôsobom odôvodnená obava z marenia náhrady škody poškodenému, nie sú opodstatnené. V danom prípade je relevantné, že poškodený Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, zastúpené ⬛⬛⬛⬛ si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 6.550.957,19,- € a ustanovenie § 50 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku umožňuje po splnení zákonných podmienok nárok poškodeného na náhradu škody zaistiť na majetku, resp. na majetkových právach obvineného. Rovnako v posudzovanom prípade nie je relevantné, že obvinení neboli pred takýmto rozhodnutím k nároku poškodeného vypočutí, pretože takáto podmienka z citovaného ustanovenia§ 50 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku nevyplýva.“

Ústavný súd vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomocinezávislého súdneho orgánu (čl. 124 ústavy) nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorýmpredovšetkým patrí interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje ibana kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebokvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách,pričom nesmie ísť o takú interpretáciu a aplikáciu právnych noriem, ktorá by bola arbitrárnaalebo zjavne neopodstatnená (I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 228/05).

Vzhľadom na obsahovú spojitosť uznesenia prokurátorky Úradu špeciálnejprokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/1 Gv 93/14/1000-67zo 16. júna 2015 s uznesením špecializovaného trestného súdu považoval ústavný súdza potrebné v ďalšom poukázať aj na podstatnú časť odôvodnenia uvedeného uznesenia:„... postupne od roku 2003 až 2011 vytvorili sieť obchodných spoločností, ktorými získavali finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu prostredníctvom simulácie splnenia podmienok nároku na uplatnenie vrátenia nadmerného odpočtu DPH v celkovej výške 8.163.777,10,- €, z čoho bolo vyplatených na účty jednotlivým obchodným spoločnostiam celkovo 6.550.957,19,-€ ku škode Finančného riaditeľstva SR, a to v čiastkových útokoch konkretizovaných v uznesení.

Zo stanoviska poškodeného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zastúpenej ⬛⬛⬛⬛, vyplýva, že poškodený si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 6.550.957,19,- €. Zároveň v tomto stanovisku zo dňa 16.06.2015 navrhol zaistiť majetok obvinených na zabezpečenie uspokojenia nároku poškodeného na náhradu škody... Preskúmaním predloženého spisového materiálu som zistila, že postup podľa ustanovenia § 50 Trestného poriadku je dôvodný, pretože v dobe od začatia trestného stíhania uznesením vyšetrovateľa vyššie označenej policajnej zložky sp. zn. PPZ-563/NKA- FP-BA-2014 zo dňa 10.10.2014 došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v pôvodnom vlastníctve obvinených, rovnako aj v dobe od vznesenia obvinenia uznesením vyšetrovateľa sp. zn. PPZ-563/NKA-FP-BA-2014 zo dňa 26.05.2015 a doručenia obvinenia obvineným, boli prevedené vlastnícke práva k niektorým nehnuteľnostiam v pôvodnom vlastníctve obvinených na iné osoby... Zo záznamu vyšetrovateľa zo dňa 15.06.2015 vyplýva, že aj obv. ⬛⬛⬛⬛ podal dňa 15.05.2015 návrh na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území na inú osobu, Odbor katastra Dunajská Streda tento vklad povolil dňa 12.06.2015.

Tieto skutočnosti sú konkrétnymi skutočnosťami, ktoré maria uspokojenie nároku poškodeného a zároveň odôvodňujú obavu z ďalšieho konania obvinených v predmetnej veci ohrozujúceho uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody...“

Ako vyplýva z citovaných častí odôvodnení uznesenia špecializovaného trestnéhosúdu, ako aj z odôvodnenia uznesenia prokurátorky úradu špeciálnej prokuratúry,špecializovaný trestný súd sa sťažovateľovými argumentmi namietanými v sťažnostidostatočne zaoberal.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom špecializovaného trestného súdunestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti aleboarbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právnynázor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecnýmsúdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od zneniapríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavnéhosúdu predmetný právny výklad príslušných ustanovení Trestného poriadku špecializovanýmtrestným súdom ako odvolacím súdom takéto nedostatky nevykazuje.

V nadväznosti na citované ústavný súd konštatuje, že napadnuté uzneseniešpecializovaného trestného súdu, nie je podľa názoru ústavného súdu prejavominterpretačnej alebo aplikačnej svojvôle, a preto sa úvahy špecializovaného trestného súduz pohľadu ústavného súdu nejavia ako arbitrárne či zjavne neodôvodnené.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu absencia porušenia ústavnoprocesnýchprincípov vylučuje založenie sekundárnej zodpovednosti všeobecných súdov za porušeniezákladných práv a slobôd sťažovateľa hmotnoprávneho charakteru, medzi ktoré patrí ajvlastnícke právo (m. m. IV. ÚS 116/05). Ústavný súd v súlade so svojou skoršoujudikatúrou (napr. II. ÚS 78/05) aj naďalej zastáva názor, že všeobecný súd zásadne nemôžebyť sekundárnym porušovateľom základných práv, práv a slobôd hmotného charakteru, aktoto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesnéprincípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy, prípadne čl. 6 dohovoru. V opačnom prípadeby ústavný súd bol opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánomochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd bytakým postupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecnýchsúdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom na to, abysa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušnéprávne normy.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistujúskutočnosti, ktoré by naznačovali možnosť vyslovenia porušenia základných právsťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listinyuznesením špecializovaného trestného súdu po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšiekonanie, a preto ju pri predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol ako zjavneneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pokiaľ ide o druhú námietku sťažovateľa týkajúcu sa odlišného posúdeniapostavenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v konaní vedenom podČVS: ORP: PPZ-563/NKA-FP-BA-2014, podľa ktorého Finančné riaditeľstvo Slovenskejrepubliky nemôže byť subjektom trestného konania, ústavný súd v okolnostiach danej vecipredovšetkým konštatuje, že trestná vec sťažovateľa sa v čase podania sťažnosti ústavnémusúdu nachádzala v tzv. predsúdnom štádiu trestného konania. Keďže po prípadnom podaníobžaloby by súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa, ako aj odvolací súdv prípade podania odvolania boli súdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci jeposúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu vrátanezákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania, dospel ústavný súd pripredbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa týkajúcej sa namietaného porušenia jehozákladných práv v trestnej veci, ktorá nebola v čase podania ústavnej sťažnosti právoplatneskončená, k záveru o nedostatku jeho právomoci konať a rozhodnúť v uvedenej veci(obdobne napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05). Platná právnaúprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi (ako obvinenému či obžalovanému)v ďalšom priebehu konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu právne účinnýmspôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných ústavouv dôsledku nezákonného postupu orgánov činných v trestnom konaní v štádiu prípravnéhokonania v jeho trestnej veci.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuťpodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať saďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2016