SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 194/2015-17
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpených advokátom JUDr. Ing. Bernardom Pekárom, PhD., Advokátskakancelária, Kukučínova 24, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 2a 5 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystricisp. zn. 2 Tos 98/2014 zo 4. decembra 2014, ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republikya čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajskéhosúdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3 Tpo 27/2014 z 26. mája 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ st., ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ (spolu ďalejlen „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súduv Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Tos 98/2014 zo 4. decembra 2014, akoaj čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn.3 Tpo 27/2014 z 26. mája 2014. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 18. februára2015.
Zo sťažnosti a z listinných dôkazov vyplýva, že uznesením Okresného súdu Žiar nadHronom (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 T 27/2014 z 26. novembra 2014 bola zamietnutážiadosť sťažovateľov o prepustenie z väzby. Zároveň bol vypustený väzobný dôvod podľa§ 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku s tým, že väzba sa bude vykonávať už len z dôvodupodľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Uznesením krajského súdu sp. zn.2 Tos 98/2014 zo 4. decembra 2014 na základe sťažností podaných jednak sťažovateľmi, aleaj prokurátorom bolo uznesenie okresného súdu sp. zn. 3 T 27/2014 z 26. novembra 2014zrušené a žiadosti sťažovateľov o prepustenie z väzby boli zamietnuté.
Krajský súd sa podľa sťažovateľov v uvedenom uznesení vôbec nezaoberalargumentmi uvedenými obhajcom v písomnom odôvodnení sťažnosti z 3. decembra 2014.Obhajca poukazoval predovšetkým na to, že okresný súd nepristupoval k osobámsťažovateľov samostatne, teda nevyhodnotil skutkové okolnosti jednotlivo. Krajský súd sanijako nezaoberal odôvodnením sťažnosti, ale ani jednotlivými sťažnostnými dôvodmi, ktoréobhajca uviedol.
Uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 227/2013 z 30. apríla 2014 bolo rozhodnutéo zmene dôvodov väzby sťažovateľov a zároveň bola zamietnutá ich žiadosť o prepusteniez väzby.
Proti uzneseniu podali sťažnosť a prokurátor. Uznesením krajského súdusp. zn. 3 Tpo 27/2014 z 26. mája 2014 bolo uznesenie okresného súdu sp. zn. 0 Tp 227/2013z 13. februára 2014 (teda nesprávne uznesenie) v celom rozsahu zrušené a žiadosťsťažovateľov o prepustenie z väzby bola zamietnutá. Znamená to, že krajský súd vovýrokovej časti uznesenia rozhodol tak, že zrušil nie napadnuté uznesenie okresného súdu,ale skoršie uznesenie sp. zn. 0 Tp 227/2013 z 13. februára 2014.
Uvedenými postupmi a rozhodnutiami došlo podľa názoru sťažovateľov k porušeniuoznačených práv podľa ústavy a dohovoru.
Sťažovatelia žiadajú vydať tento nález:„Základné právo na spravodlivý proces upravené v čl. 5 ods. 4 v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom upravenom čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na osobnú slobodu upraveného v čl. 17 ods. 2 a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tos/98/14 zo dňa 04.12.2014 porušené bolo.
Základné právo na súdnu ochranu a inú právnu ochranu upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s porušením základného práva upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 27/2014 zo dňa 26.05.2014 porušené bolo. Krajský súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tos/98/14 zo dňa 04.12.2014 porušil základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces ako aj právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom upravenom v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo na osobnú slobodu upravené v čl. 17 ods. 2 a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.
Krajský súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 27/2014 zo dňa 26.05.2014 porušil základné právo na súdnu a inú ochranu upravenom v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 2 Tos/9/14 zo dňa 04.12.2014 a Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 3 Tpo 27/2014 zo dňa 26.05.2014 sa zrušujú a vec sa vracia na ďalšie konanie.
Ústavný súd sťažovateľom priznáva náhradu trov konania - právneho zastúpenia vo výške 573,30 EUR vyčíslenej v prílohe, ktorý Krajský súd Banská Bystrica povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu sťažovateľa(...) v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.“
Podľa zistenia ústavného súdu dôvody sťažnosti z 3. decembra 2014 podanejv zastúpení sťažovateľov obhajcom JUDr. Petrom Múkerom proti uzneseniu okresného súdusp. zn. 3 T 27/2014 z 26. novembra 2014 boli okresnému súdu podľa dátumovej pečiatkypodateľne doručené 8. decembra 2014.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhyzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.
Sťažnosť v časti smerujúcej proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 2 Tos 98/2014zo 4. decembra 2014 pre porušenie čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 5 ods. 4a čl. 6 ods. 1 dohovoru treba považovať za zjavne neopodstatnenú.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietanýmpostupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohozákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatokvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátua základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z inýchdôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnomprerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základnéhopráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie(m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecnýchsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať aniprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavnéhosúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia aaplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkovtakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou oľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže staťpredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými savšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Oarbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom bybolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušnýchustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS12/05, I. ÚS 352/06).
Jadrom tejto časti sťažnosti je námietka, podľa ktorej krajský súd v opravnom konanívôbec neprihliadol na dôvody sťažnosti z 3. decembra 2014, ktoré podal proti uzneseniuokresného súdu obhajca sťažovateľov, a so sťažnostnou argumentáciou sa nijakonevysporiadal.
Podľa zistenia ústavného súdu odôvodnenie sťažnosti z 3. decembra 2014 podanejobhajcom sťažovateľov bolo okresnému súdu doručené až 8. decembra 2014. V tom časevšak bolo už opravné konanie vedené krajským súdom ukončené, keďže krajský súdo podaných sťažnostiach rozhodol ešte 4. decembra 2014. Je preto bez ďalšieho už na prvýpohľad zrejmé, že ani okresný súd (ktorému boli dôvody sťažnosti adresované a podané), anikrajský súd objektívne, ale ani subjektívne nespôsobili a nezavinili, že sa krajský súds dôvodmi sťažnosti nemohol zaoberať.
Sťažnosť v časti smerujúcej proti konaniu vedenému krajským súdom pod sp. zn.3 Tpo 27/2014 (uznesenie z 26. mája 2014) pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1 ústavya čl. 6 ods. 1 dohovoru treba považovať za oneskorene podanú.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Hoci ústavnému súdu nie je presne známe, kedy prevzali sťažovatelia uzneseniekrajského súdu, možno považovať za jednoznačné, že sa tak muselo stať ešte pred26. novembrom 2014, teda predo dňom, v ktorom okresný súd znova rozhodoval o väzbe,avšak už nie v prípravnom konaní, ale po podaní obžaloby. Preto sťažnosť ústavnému súdu,ktorá bola odovzdaná na poštovú prepravu 18. februára 2015, bola podaná dávno pouplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. marca 2015