znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 194/2010-69

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   30.   septembra   2010 v senáte   zloženom   z   predsedu   Juraja   Horvátha   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a   Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. R. G., B., zastúpenej advokátom Mgr. V. Š., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   B.,   zastúpeného   Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v B., v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚV-510/2001, postupom Okresnej prokuratúry B. v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 2172/01, postupom Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   B.,   zastúpeného   Krajským   riaditeľstvom Policajného   zboru,   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   OÚJP-139/2002,   postupom Okresnej   prokuratúry   B.   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   Pv   1452/06   (2 Pv   2498/01, 2 Pv 1767/02),   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4 T/95/2008   a postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 3 T/77/2009 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   B.,   zastúpené   Krajským   riaditeľstvom Policajného   zboru   v B.,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS: OÚJP-139/02, Okresná prokuratúra B. v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 1452/06 (2 Pv 2498/01, 2 Pv 1767/02), Okresný   súd   Bratislava   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4 T/95/08   a   Okresný   súd Bratislava I v konaní vedenom   pod sp. zn. 3 T/77/09   p o r u š i l i   základné právo Mgr. R. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T/77/09   p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. R. G.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré s ú   p o v i n n é   jej vyplatiť

a)   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   B.,   zastúpené   Krajským   riaditeľstvom Policajného zboru v B., v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur),

b) Okresná prokuratúra B. v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),

c) Okresný súd Bratislava II v sume 500 € (slovom päťsto eur),

d) Okresný súd Bratislava I v sume 500 € (slovom päťsto eur),

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Mgr.   R.   G. p r i z n á v a   náhradu   právneho   zastúpenia   v   sume   254,88   €   (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jej   advokáta   Mgr.   V.   Š.,   B.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.  

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením č. k. II. ÚS 194/2010-38 z 22. apríla 2010 na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. R. G. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej tvrdila, že postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚV-510/2001, postupom Okresnej prokuratúry B. v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 2172/01, postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru   B.   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   OÚJP-139/2002,   postupom   Okresnej prokuratúry B. v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 1452/06 (2 Pv 2498/01, 2 Pv 1767/02), postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   T/95/2008 a postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T/77/2009 bolo porušené jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a   právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

V   podstatnej   časti   sťažnosti   sťažovateľka   uviedla,   že   12.   marca   2001   doručila Okresnej   prokuratúre   B.   trestné   oznámenie   pre   podozrenie   z   podvodu   pri   predaji   bytu (sp. zn. 1 Pn 2172/01.)

Predmetom oznámenia bol fingovaný predaj bytu zo strany A. R. Sťažovateľka sa v decembri roku 2000 rozhodla predať svoj pôvodný byt a za získané prostriedky kúpiť byt od A. R., s ktorou uzavrela zmluvu o budúcej zmluve a následne aj kúpno-predajnú zmluvu na byt... v B.

Dňa 1. apríla 2001 sťažovateľka ústne podala trestné oznámenie na A. R., M. R. a iných pre nevpustenie do bytu, vyhrážanie zabitím na Obvodnom oddelení Policajného zboru...   V   ďalšom   sťažovateľka   podrobne   popísala   priebeh   prípravného   konania,   ktoré skončilo 4. júna 2008, keď Okresná prokuratúra B. podala vo veci obžalobu na obvinených A. R. a M. R.

Dňa 11. júna 2008 Okresná prokuratúra B. doručila Okresnému súdu Bratislava II obžalobu zo 4. júna 2008 (sp. zn. 2 Pv 1767/02).

Dňa   10.   februára   2009   Okresný   súd   Bratislava   II   trestným   rozkazom   sp.   zn. 4 T/95/2008 odsúdil obžalovanú A. R. za 4 trestné činy, z toho 3 so značnou škodou na úhrnný   trest   odňatia   slobody   na   2   roky   s   podmienečným   odkladom   na   5   rokov a obžalovaného M. R. za 1 trestný čin spolupáchateľstvom so značnou škodou na úhrnný trest odňatia slobody na 2 roky s podmienečným odkladom na 3 roky.

Dňa   23.   februára   2009   sťažovateľka   doručila   dozorujúcemu   prokurátorovi a okresnému   prokurátorovi   Okresnej   prokuratúry   B.   podnet   na   podanie   odporu   proti uvedenému trestnému rozkazu.

Dňa 24. februára 2009 Okresná prokuratúra B. podala odpor proti trestnému rozkazu.Dňa 27. apríla 2009 sťažovateľka doručila Okresnému súdu Bratislava II námietku miestnej   príslušnosti   súdu   a   požiadala   o   postúpenie   veci   miestne   príslušnému   súdu   – Okresnému súdu Bratislava I.

Dňa 21. mája 2009 sa konalo hlavné pojednávanie. Obžalovaní boli neprítomní, ich obhajca JUDr. D. M. uviedol, že sú v Taliansku, kvôli rodinným záležitostiam, pričom je splnomocnený za obžalovaných vyhlásiť a požiadať, aby sa konalo v ich neprítomnosti. Obhajca   namietol   miestnu   príslušnosť   Okresného   súdu   Bratislava   II,   pretože   žalované skutky boli spáchané v obvode Okresného súdu Bratislava I. Okresná prokuratúra B. sa pripojila k návrhu obhajcu, aby vec bola postúpená miestne príslušnému súdu, teda sama uznala, že žalobu podala na nepríslušnom súde. Uznesením Okresného súdu Bratislava II z 21. mája 2009 rozhodol postúpenie trestnej veci obvinených na Okresný súd Bratislava I. Dňa 21. mája 2009 na hlavnom pojednávaní Okresný súd Bratislava II uznesením rozhodol postúpenie trestnej veci obvinených na Okresný súd Bratislava I, ktorý je miestne príslušný.

Dňa   17.   júna   2009   bol   spis   doručený   Okresnému   súdu   Bratislava   I,   kde   bol zaevidovaný pod sp. zn. 3 T/77/2009.

Sťažovateľka   namieta,   že   orgány   činné   v   trestnom   konaní   nepostupovali   pri získavaní   a   hodnotení   dôkazov   profesionálne.   Napriek   tomu,   že   sa   obvinení   bez ospravedlnenia a bez vážneho dôvodu nedostavovali na termíny vypočutí, ani raz proti nim neboli použité poriadkové opatrenia. Nevykonali riadne pátranie vo veci ich pobytu a úkony potrebné na ich predvedenie urobili s veľkým oneskorením. Spolupáchateľmi a pomocníkmi spáchaných trestných činov sa dodnes nezaoberali. Krajská prokuratúra v B. v reakcii na podnet   sťažovateľky   prípisom   zo   7.   februára   2002   oznámila,   že   prokurátor   Okresnej prokuratúry B. postupoval pri určovaní miestnej príslušností v súlade so zákonom.Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, že samosudca musel mať zo žaloby a trestného spisu vedomosť o svojej miestnej nepríslušnosti už aj pri rozhodnutí o vine a treste trestným rozkazom 10. februára 2009 a napriek tomu vo veci rozhodol nezákonne a v prospech obvinených. Obvinení vtedy nepríslušnosť súdu nenamietli.

Samotné nesprávne určenie miestnej príslušnosti pritom malo tiež určitý podiel na prieťahoch, čo prvotne zapríčinila Okresná prokuratúra B., tento nedostatok však po celý čas   neodstránila   ani   Okresná   prokuratúra   B.,   ktorá   aj   obžalobu   podala   na   miestne nepríslušnom súde.

Vzhľadom na skutočnosť, že do dnešného dňa neprebehlo dokazovanie pred súdom a plynutie   času   samo   osebe   negatívne   ovplyvnilo   dostupnosť   potrebných   dôkazov a znehodnotenie   svedeckých   výpovedí   a   že   tentokrát   sa   už   prieťahy   v   konaní   začínajú uplatňovať   súdom   ako   poľahčujúca   okolnosť   pre   obvinených,   je   pravdepodobnosť nastolenia spravodlivosti mizivá.

Orgány   činné   v   trestnom   konaní   nevenovali   podľa   sťažovateľky   jej   trestnému oznámeniu pozornosť, ktorú vyžaduje zákon. Hoci vo veci určité vyšetrovanie prebiehalo, bolo pomalé, a nie dostatočne dôkladné a účinné a najmä vyžadovalo neuveriteľné úsilie sťažovateľky, ktorá musela doslova každodenne vec sledovať, podávať podnety, žiadosti, vyjadrenia,   sťažnosti,   aby   zvrátila   trvalú   snahu   orgánov   činných   v   trestnom   konaní páchateľov   ochrániť.   Takéto   vyšetrovanie   je   viac   výsmechom   zákonnosti   ako   účinným prostriedkom nápravy v zmysle čl. 13 dohovoru.

Postupom   v   prípravnom   konaní   a   v   súdnom   konaní   došlo   podľa   sťažovateľky k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v dôsledku nečinnosti a nesprávnej činnosti orgánov činných v trestnom konaní; na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy; na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru; na nerušenú držbu majetku   v   zmysle   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd a čl. 20 ústavy; na účinné vnútroštátne opravné prostriedky podľa čl. 13 dohovoru.

Sťažovateľkina vec ani po viac ako ôsmich rokoch od oznámenia trestného činu proti jej majetku nedospela do štádia rozhodnutia súdom.

Hlavné   pojednávanie   s   dokazovaním   sa   v   dôsledku   postupu   orgánov   činných v trestnom konaní bude konať najskôr 9 rokov po spáchaní skutku. Po účinnosti novely Trestného poriadku od roku 2006 bude musieť byť dokazovanie znovu vykonané súdom na pojednávaní.

Ústavný   súd   zdôrazňuje   nutnosť   včasného   výkonu   spravodlivosti   aj   v   spojitosti s vykonávaním   dôkazov,   keďže   plynutím   času   sa   dokazovanie   vzhľadom   na   odstup   od udalosti stáva tak z faktických dôvodov (zánik niektorých inštitúcií, likvidácia dokladov), ako i s prihliadnutím na ľudský faktor – schopnosť pamätať si významné okolnosti po niekoľkých rokoch podstatne sťažuje.

Sťažovateľka uviedla, že ochrany svojich práv sa domáhala viacerými sťažnosťami podanými orgánom činným v prípravnom konaní, Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.

Sťažnosť na prieťahy v konaní pred Okresným súdom Bratislava II podala 7. apríla 2009.Viac ako 8 rokov trvajúce trestné konanie neumožnilo sťažovateľke sa psychicky zotaviť, vrátiť sa do zamestnania a usporiadať si svoj život. Musela začať „bojovať proti systému“ bez   toho,   aby   mala   zabezpečené   základné   životné   potreby,   čo   ju   nesmierne unavilo   a   vyčerpalo.   Nevymožiteľnosť   práva,   neefektívnosť   vyšetrovacieho   procesu a vystavenie ďalším traumatickým situáciám a atmosfére strachu prehlbovali katastrofický stres   spôsobený   trestným   skutkom,   zväčšovali   problémy   sťažovateľky,   podkopávali schopnosť zotaviť sa z neho a spôsobovali jej a doteraz spôsobujú sekundárnu ujmu. Sťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhla, aby ústavný súd rozhodol o jej sťažnosti týmto nálezom:

„1. Okresné riaditeľstvo PZ B. v trestnom konaní vedenom pod ČVS: OÚV-510/2001 porušilo právo Mgr. R. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6, ods. 1 Dohovoru.

2. Okresná prokuratúra B. v trestnom konaní vedenom pod sp. zn.: 1 Pn 2172/01 porušila právo Mgr. R. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR

3. Okresné riaditeľstvo PZ B. v trestnom konaní vedenom pod ČVS: OÚJP-139/2002 porušilo právo Mgr. R. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6, ods. 1 Dohovoru,

4. Okresná prokuratúra B. v trestnom konaní vedenom pod sp. zn.: 1 Pv 1452/06 (2 Pv   2498/01,   2   Pv   1767/02)   porušila   právo   Mgr.   R.   G.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6, ods. 1 Dohovoru

5. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 4T/95/2008 porušil právo Mgr. R. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6, ods. 1 Dohovoru

6. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 3T/77/2009 porušil právo Mgr. R. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6, ods. 1 Dohovoru,

7. Okresnému súdu Bratislava l v konaní vedenom pod sp. zn. 31777/2009 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

8. Mgr. R. G. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 35 000 EUR, ktoré   je   Okresné   riaditeľstvo   PZ   B.   i   povinné   vyplatiť   vo   výške   2.000,-   €,   Okresná prokuratúra B. vo výške 1.000,- €, Okresné riaditeľstvo PZ B. vo výške 25.000,- € a Okresný súd Bratislava II vo výške 7.000,- € do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

9. Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť Mgr. R. G. trovy konania do 30 dni od právoplatnosti tohto nálezu.“

Krajské   riaditeľstvo   Policajného zboru   v B. (ďalej len „krajské   riaditeľstvo“),   do pôsobnosti ktorého patria ako organizačné zložky Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. a   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   B.,   podaním   sp.   zn.   KRP-490/VO-2010 z 30. júna 2010, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 12. júla 2010, sa k sťažnosti vyjadrilo takto:„Predmetom sťažnosti je porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K porušovaniu práv sťažovateľa malo dôjsť v trestnom konaní, ktoré bolo vedené na tunajšej súčasti PZ pod CVS: OÚV-139/2002. K sťažnosti Mgr. R. G. je potrebné uviesť, že dňa 1.10.2001 vtedajší Okresný úrad vyšetrovania   PZ   B.   obdržal   z   Okresného   úradu   vyšetrovania   PZ   B.   odstúpené   trestné oznámenie Mgr. R. G.,, evidované na tejto súčasti PZ pod ČVS: OÚV-510/2001, ktoré bolo uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ B. zo dňa 31.1.2002 odložené podľa § 159 ods. 1 Zákona č. 141/1961 Zb. v trestnom spise evidovanom na tunajšej súčasti PZ   pod   ČVS:   OÚV-139/2002.   Predmetné   uznesenie   bolo   prokurátorom   Okresnej prokuratúry v B. dňa 28.3.2002 zrušené a dňa 30.10.2002 vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície B. začal podľa § 160 ods. 1 Zákona č. 141/1961 Zb. trestné stíhanie vo veci trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4, písm. b Zákona č. 140/1961 Zb., kde ako poškodená vystupuje Mgr. R. G....

Z   vyššie   uvedeného   skutku   bola   dňa   11.11.2004   podľa   §   163   ods.   1   Zákona č. 141/1961   Zb.   obvinená   p.   A.   R.,   bytom   B..   Dňa   3.2.2005   bol   na   Úrad   justičnej a kriminálnej polície OR PZ B. z Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ B. odstúpený na spoločné konanie trestný spis ČVS : ORP - 383/OEK-B1-2004, kde bolo A. R., bytom B., a M.   R.,   bytom...   vznesené   obvinenie   pre   trestný   čin   úverového   podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250a ods. 1,4 Zákona č. 140/1961 Zb.

Dňa 1.3.2005 bol na Úrad justičnej a kriminálnej polície OR PZ B. z Oddelenia skráteného vyšetrovania P., Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ   B.   odstúpený trestný spis CVS : ORP - 441/Pst-2003-V na spoločné konanie. V trestnom spise ČVS : ORP

- 441/Pst-2003-V bolo A. R., bytom B., vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Zákona č. 140/1961 Zb.

Dňa 8.7.2005 bol na Úrad justičnej a kriminálnej polície OR PZ B. z Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ B. odstúpený na spoločné konanie trestný spis ČVS : ORP - 678/OEK-B1-2004,   v   ktorom   bolo   A.   R.,   bytom   B.,   vznesené   obvinenie   pre   trestný   čin marenia výkonu úradného rozhodnutia v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 k § 171 ods. 2, písm.   a   Zákona   č.   140/1961   Zb.   v   jednočinnom   súbehu   s   pokusom   trestného   činu poškodzovania veriteľa podľa § 8 ods. 1 k § 256 ods. 1, písm. a, ods. 4, písm. b Zákona č. 140/1961 Zb.

Vyšetrovateľ   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   OR   PZ   B.   uznesením   zo   dňa 22.9.2006 všetky vyššie uvedené trestné spisy spojil na spoločné konanie podľa § 21 ods. 3 Zákona č. 301/2005 Z. z. a vyšetrovanie bolo vykonávané pod ČVS : ORP - 139/OEK-B2- 2002. Po   vyčerpaní   predmetu   a   rozsahu   vyšetrovania   vyšetrovateľ   Úradu   justičnej a kriminálnej polície OR PZ B. dňa 30.4.2008 spracoval návrh na podanie obžaloby podľa §   209 ods.   1 Zákona   č.   301/2005 Z.   z.,   ktorý dozorujúci   prokurátor   akceptoval   a dňa 4.6.2008 pod 2 Pv 1767/2002 podal na horeuvedených obvinených podľa § 234 ods. 1 Zákona č. 301/2005 Z. z. obžalobu.

Zastávame   názor,   že   v   dôsledku   úkonov   prípravného   konania   nedošlo   k   takému konaniu vyšetrovateľov realizujúcich predmetnú trestnú vec, ktoré by zmarilo, respektíve podstatne sťažilo uplatnenie trestnoprávnej zodpovednosti páchateľov skutku.

Dĺžka   vykonávaného   vyšetrovania   bola   ovplyvnená   objektívnymi   faktormi,   medzi ktoré môžeme radiť aj v tom čase veľkú fluktuáciu vyšetrovateľov, ktorá zapríčinila, že nebolo možné, aby v tomto prípade vec od úvodných úkonov trestného konania realizoval jeden vyšetrovateľ. Trestný spis ČVS : ORP - 139/OEK-B2-2002 malo postupne pridelený 7 vyšetrovateľov. Ako je to vyššie uvedené, rozsah vyšetrovania v predmetnej trestnej veci sa rozširoval   spojením   ďalších skutkov,   čo zapríčinilo predĺženie   prípravného konania. V otázke   pochybenia   pri   určení   miestnej   príslušnosti   je   potrebné   uviesť,   že   vec   bola dozorovaná Okresnou prokuratúrou v B., ktorá v priebehu prípravného konania nemala námietky   voči   našej   miestnej   príslušnosti,   čo   potvrdzuje   aj   skutočnosť,   že   po   skončení vyšetrovania prokurátor akceptoval návrh na podanie obžaloby, spracoval a podal žalobu na Okresný súd Bratislava I.

Na základe vyššie uvedených skutočností zastávam názor, že konaním vyšetrovateľa ÚJKP OR PZ v B. nedošlo k porušeniu ústavou garantovaných základných práv a slobôd Mgr. G. K otázke či trváme na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie uvádzam, že netrváme na ústnom pojednávaní.“

Dňa   12.   júla   2010   bolo   ústavnému   súdu   doručené   vyjadrenie   Okresného   súdu Bratislava   I,   v   ktorom   okrem   toho,   že   chronologicky   popísal   svoje   úkony   od   podania obžaloby na Okresnom súde Bratislava II (11. septembra 2008), oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci sťažnosti konalo ústne pojednávanie, a uviedol:

„Na   záver   musím   skonštatovať,   že   predmetné   konanie   aj   na   Okresnom   súde Bratislava   I   je   poznačené   prieťahmi,   prevažne   ide   o   objektívne   prieťahy   (dlhodobá práceneschopnosť   zákonnej   sudkyne,   neúčasť   obžalovaných   na   verejných   zasadnutiach a hlavných   pojednávaniach,   neúčasť   obhajcu   na   verejných   zasadnutiach   a   napokon vypovedanie plnomocenstiev obhajcom obom obžalovaným), ale aj subjektívnymi prieťahmi, ktoré boli spôsobené zákonnou sudkyňou JUDr. M. L. a to v čase od 17. 6. 2009, kedy jej spis bol pridelený až do začiatku jej dlhodobej práceneschopnosti (koniec septembra 2009). Tento subjektívny prieťah v konaní bol spôsobený tým, že zákonná sudkyňa v rozpore s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku bez toho, že by uznesením vyslovila svoju nepríslušnosť,   spis   predložila   Krajskému   súdu   Bratislava   na   rozhodnutie   v   spore o príslušnosť   a   následne   úplne   zbytočne   nariadila   predbežné   prejednanie   obžaloby   na verejnom   zasadnutí,   hoci   mala   konať   ako   samosudkyňa,   nakoľko   trestná   sadzba u žalovaných trestných činov ani v jednom prípade neprevyšuje 8 rokov, pričom samosudca obžalobu predbežne neprejednáva.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby vzal do úvahy aj to, že okrem subjektívnych prieťahov zákonnej sudkyne v trvaní niečo vyše troch mesiacov (následne už bola práceneschopná), je konanie poznačené najmä prieťahmi z objektívnych dôvodov tak, ako sú vyššie uvedené, teda i v prípade, ak by zákonná sudkyňa postupovala správne   a   nariadila   by   termín   hlavného   pojednávania   (miesto   verejného   zasadnutia), muselo by dôjsť k jeho odročeniu pre neprítomnosť obžalovaných, obhajcu a napokon aj pre jej práceneschopnosť.

Z   tohto   dôvodu   prosím   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky,   aby   pri   rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia prihliadol na tieto skutočnosti, ako aj na to, že po pridelení predmetnej veci novému zákonnému sudcovi sa koná bez ďalších subjektívnych prieťahov a nepriznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie.

Konečné   rozhodnutie   ponechávam   na   zváženie   Ústavnému   súdu   Slovenskej republiky.“

Predsedníčka Okresného súdu Bratislava II vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 6. júla 2010 uviedla:

„...   Sťažovateľka   Mgr.   R.   G.   podaním   vo   veci   4T/95/2008   namietala   miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava II a žiadala o postúpenie veci miestne príslušnému súdu - Okresnému súdu Bratislava I. Tunajší súd rozhodnutím zo dňa 21.05.2009 postúpil trestnú vec na Okresný súd Bratislava I.

Konanie vo veci obžaloby Okresnej prokuratúry B. na obvinených A R. a spol., bolo na základe vyššie uvedeného dňa 16.06.2009 postúpené na Okresný súd Bratislava I. Na ústnom pojednávaní netrvám. Navrhujem upustiť od ústneho pojednávania, keďže nemožno od neho očakávať ďalšie objasnenie veci.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti, z nej priložených písomností a z vyjadrení účastníkov, ako aj na vec sa vzťahujúceho spisu Okresného súdu Bratislava I, na ktorom sa vec v súčasnej dobe nachádza, ústavný súd zistil tento priebeh a stav namietaného trestného konania:

Dňa   12.   marca   2001   sťažovateľka   doručila   Okresnej   prokuratúre   B.   trestné oznámenie pre podozrenie z podvodu pri predaji bytu na A. R. (vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 1 Pn 2172/01).

Dňa 1. apríla 2001 sťažovateľka ústne podala trestné oznámenie na A. R., M. R. pre nevpustenie do bytu, vyhrážanie zabitím na Obvodnom oddelení Policajného zboru B. Dňa 3. apríla 2001 prokurátor Okresnej prokuratúry B. vec po preskúmaní miestnej príslušnosti odstúpil na preverenie Okresnému úradu vyšetrovania Policajného zboru B. pod sp. zn. OÚV-4-68/2001.

Dňa 3. apríla 2001 Okresná prokuratúra B. oznámila sťažovateľke, že jej podnet z 12. marca 2001 bol postúpený na preverenie Okresnému úradu vyšetrovania B.

Dňa 5. apríla 2001 sťažovateľka ústne doplnila trestné oznámenie.Dňa 5. apríla 2001 Obvodné oddelenie Policajného zboru S. odstúpilo trestnú vec č. 954/2001   pod   ČVS:   ORP-382/SMz-2001-1   na   spoločné   konanie   k spisu   č.   510/2001 Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, Okresný úrad vyšetrovania B.

Dňa 10. apríla 2001 bol vyšetrovací spis pridelený vyšetrovateľke Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru B. a bol vedený pod č. p. OÚV-4-68/2001.

Dňa   10.   mája   2001   bolo   trestné   oznámenie   vedené   pod   č.   p.   OÚV-4-68/2001 prevzaté pod sp. zn. ČVS: OÚV-510/2001.

Dňa 10. mája 2001 sťažovateľka doplnila oznámenie o konanie podozrivej z 9. mája 2001, keď táto odmietla vrátiť vyplatené peniaze aj uvoľniť byt.

Vyšetrovateľka   od   10.   apríla   2001   od   pridelenia   trestného   oznámenia   do   konca augusta   2001   okrem   vypočutia   poškodenej   a   svedkyne   A.   H.   vyžiadala   výpisy   z listu vlastníctva z katastrálneho úradu a zabezpečila zmluvy.

Dňa 7. septembra 2001 vyšetrovateľka prvýkrát vypočula podozrivú. Prípisom   z 26.   septembra   2001 Okresný   úrad vyšetrovania   Policajného zboru   B. sťažovateľke oznámil odstúpenie veci na Okresný úrad vyšetrovania Policajného zboru B.Dňa 8. októbra 2001 bol spis pridelený vyšetrovateľke por. Mgr. M. R.Dňa   31.   januára   2002   vyšetrovateľka   Okresného   úradu   vyšetrovania   Policajného zboru   B.   rozhodla   uznesením   o odložení   veci   podľa   § 159   ods.   1   Trestného poriadku, pretože vo veci nejde o podozrenie z trestného činu, a nie je namieste vyložiť vec inak.Dňa   15.   februára   2002   sťažovateľka   doručila   Okresnému   úradu   vyšetrovania Policajného zboru B. sťažnosť proti uzneseniu o odložení veci a požiadala o vykonanie vyšetrovania prokuratúrou.

Uznesením   z   30.   októbra   2002   vyšetrovateľka   Okresného   úradu   vyšetrovania Policajného zboru B. začala trestné stíhanie vo veci trestného činu podvodu.

Dňa 18. decembra 2002 a 7. februára 2003 vyšetrovateľka vypočula sťažovateľku. V dňoch   od   14.   februára   2003   do   11.   marca   2003   vyšetrovateľka   vypočúvala svedkov.

Dňa 21. marca 2003 vyšetrovatelia vypočuli opakovane podozrivú A. R. V marci 2003 vyšetrovateľka vypočula sťažovateľku.

Dňa 3. júna 2003 sa mala konať konfrontácia medzi A. R. a sťažovateľkou, avšak sa nekonala, pretože A. R. sa bez ospravedlnenia nedostavila.

Dňa   4.   júna   2003   vyšetrovateľka   chcela   vykonať   konfrontáciu   medzi   A. R. a sťažovateľkou. A. R. odmietla konfrontáciu a vypovedať s odvolaním sa na § 100 ods. 2 Trestného poriadku – keďže by si „týmto konaním mohla sebe alebo osobe blízkej privodiť trestné stíhanie“.

Dňa   19.   júna   2003   vyšetrovateľka   vykonala   konfrontáciu   medzi   A.   R. a sťažovateľkou.

Dňa 23. júla 2003 vyšetrovateľka vypočula svedka V. Š.Dňa   5.   augusta   2003   vyšetrovateľka   chcela   vypočuť   predvolaného   JUDr.   P.   Č., právneho   zástupcu   podozrivej.   Ten   však   odmietol   vypovedať,   pretože   nebol   zbavený mlčanlivosti.

Dňa 14. októbra 2003 Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru určil, že podpisy F. T. na 2 príjmových dokladoch predložených A. R. sú napodobnené.

Dňa 6. mája 2004 Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru určil, že autor napodobnených podpisov F. T. na príjmových dokladoch sa nedá určiť a že A. R. podpisy pravdepodobne nevyhotovila.

Dňa 25. mája 2004 vyšetrovateľ vypočul sťažovateľku.Koncom   mája   2004   vyšetrovateľ   sťažovateľke   oznámil,   že   vyšetrovanie   ukončil a vec postupuje Okresnej prokuratúre B.

Dňa 11. júna 2004 vydala Okresná prokuratúra B. pokyn na vznesenie obvinenia.Dňa 11. novembra 2004 vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. rozhodol uznesením o stíhaní A. R. ako obvinenej z trestného činu podvodu.

Dňa   11.   marca   2005   Okresná   prokuratúra   B.   odňala   vec   vyšetrovateľovi   O. a prikázala   ju   vyšetrovateľovi   mjr.   L.   Dôvodom   rozhodnutia   bola   zistená   nečinnosť vyšetrovateľa pri opakovaných previerkach.

Dňa 30. mája 2005 sťažovateľka doručila Okresnej prokuratúre B. opakovaný návrh na zaistenie majetku a účtu.

Dňa 3. októbra 2006 vyšetrovateľka vypočula opakovane svedkyňu T.Dňa 24. októbra 2006 vyšetrovateľka vypočula opakovane svedka N. Dňa 30. októbra 2006 vyšetrovateľ opakovane predvolal obvinenú A. R., predvolanie zaslal na fiktívnu adresu trvalého bydliska... v B., kde viac ako 7 rokov nebýva.

Dňa 30. novembra 2006 sťažovateľka doručila Okresnej prokuratúre B. uplatnenie nároku na náhradu škody.

Dňa   29.   marca   2007   Okresná   prokuratúra   B.   dala   podnet   na   Okresný   súd Bratislava II na vydanie príkazu na zatknutie.

Dňa 5. apríla 2007 Okresný súd Bratislava II vydal príkaz sp. zn. Tp 874/07 na zatknutie A. R., M. R.

Dňa   16.   mája   2007   vyšetrovateľka   rozhodla   o   prerušení   trestného   stíhania obvinených A. R. a M. R. podľa § 228 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku s odôvodnením, že   pre   neprítomnosť   obvinených   nie   je   možné   vec   náležite   objasniť   a   obvinených   sa nepodarilo predviesť.

Dňa 23. mája 2007 bola zadržaná obvinená A. R. na základe príkazu na zatknutie z 5. apríla 2007.

Dňa 23. mája 2007 bola obvinená A. R. vypočutá na súde.Dňa 29. mája 2007 bol obvinený M. R. vypočutý na súde. Dňa 29. mája 2007 vyšetrovateľka vypočula obvineného M. R.Dňa 28. júna 2007 vyšetrovateľka vypočula J. P.Dňa 28. júna 2007 vyšetrovateľka vypočula sťažovateľku.Dňa   27.   júna   2007   Okresná   prokuratúra   B.   uznesením   zamietla   sťažnosť   M.   R. z 26. mája 2007 ako nedôvodnú.

V júli 2007 vyšetrovateľka vykonávala šetrenie vo veci majetku, osoby A. R. a osoby F. T. Dňa 30. augusta 2007 vyšetrovateľka vypočula svedkyňu D. T.

Dňa   31.   augusta   2007   sťažovateľka   doručila   Okresnému   riaditeľstvu   Policajného zboru B. žiadosť o uloženie povinnosti nahradiť škodu.

Dňa 29. februára 2008 sťažovateľka doručila Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru   B.   opakovanú   žiadosť   o   určenie   termínu   na   preštudovanie   spisu   po   skončení vyšetrovania.

Dňa 14. marca 2008 sťažovateľka preštudovala spis po skončení vyšetrovania.Dňa 11.   júna 2008   Okresná prokuratúra   B. podala   na Okresný   súd Bratislava   II obžalobu, vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 4 T 95/08.

Dňa 11. júna 2008 Okresná prokuratúra B. doručila Okresnému súdu Bratislava II obžalobu na obvinených A. R. a M. R. (sp. zn. 2 Pv 1767/02.)

Dňa   10.   februára   2009   Okresný   súd   Bratislava   II   trestným   rozkazom   sp.   zn. 4 T/95/2008 odsúdil obžalovanú A. R.

Dňa 23.   februára   2009 sťažovateľka doručila   Okresnej   prokuratúre B.   podnet na podanie odporu proti uvedenému trestnému rozkazu.

Dňa 24. februára 2009 Okresná prokuratúra B. podala odpor proti trestnému rozkazu.Dňa 27. apríla 2009 sťažovateľka doručila Okresnému súdu Bratislava II námietku miestnej   príslušnosti   súdu   a   požiadala   o   postúpenie   veci   miestne   príslušnému   súdu   – Okresnému súdu Bratislava I.

Dňa 21. mája 2009 sa konalo hlavné pojednávanie. Obžalovaní neboli prítomní.Dňa 17. júna 2009 bol trestný spis doručený Okresnému súdu Bratislava I, kde je vedený pod sp. zn. 3 T/77/2009.

Dňa 3. decembra 2008 bol spísaný úradný záznam o tom, že poškodená sťažovateľka prevzala obžalobu.

Dňa 10. februára 2009 okresný súd rozhodol trestným rozkazom sp. zn. 4 T/95/2008 (sťažovateľke bol doručený 20. februára 2009).

Dňa 10. februára 2009 samosudca zaslal Okresnej prokuratúre B. „oznámenie v tr. veci...“.

Dňa   24.   februára   2009   okresný   prokurátor   podal   odpor   proti   trestnému   rozkazu z 10. februára 2009.

Dňa 25. februára 2009 sťažovateľka podala odpor proti trestnému rozkazu. Dňa 26. februára 2009 podal odpor právny zástupca obžalovaných.

Dňa 27. apríla 2009 podala sťažovateľka námietku miestnej nepríslušnosti súdu.Dňa 15. mája 2009 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom na 21. máj 2009 A. J. zo spoločnosti P. s tým, že už nie je ich pracovníkom.

Dňa 15. mája 2009 ospravedlnila neúčasť na pojednávaní nariadenom na 21. máj 2009 svedkyňa A. H. z dôvodu práceneschopnosti.

Dňa 15. mája 2009 ospravedlnila neúčasť na pojednávaní nariadenom na 21. máj 2009   svedkyňa   Bc.   T.   D.   z dôvodu   práceneschopnosti,   priložila   lekárske   potvrdenie o ťažkom pracovnom úraze.

Dňa 22. apríla 2009 P. N. mailom ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu, že žije vo V. v Kanade.

Dňa   21.   mája   2009   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľka   bola   prítomná. Uznesením sp. zn. 4 T 95/2008 bola vec postúpená Okresnému súdu Bratislava I.

Dňa   17.   júna   2009   bol   spis   doručený   Okresnému   súdu   Bratislava   I.   Vec   bola zaevidovaná pod sp. zn. 3 T 77/2009.

Dňa 14. júla 2009 JUDr. L. dala úpravu kancelárii postúpiť vec krajskému súdu na rozhodnutie o príslušnosti, pretože ona nesúhlasí s postúpením.

Dňa 10. júla 2009 svedok N. doručil „oznámenie o svedeckej výpovedi“.

Dňa 29. júla 2009 spis bol vrátený Okresnému súdu Bratislava I s tým, že tento súd zatiaľ uznesením nerozhodol o svojej nepríslušnosti, preto je spis predčasne podaný.Dňa 23. septembra 2009 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní JUDr. M.Dňa 28. septembra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie bolo odročené na 16. november 2009.Dňa 16. novembra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie. Bolo odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti sudkyne.

Dňa 4. januára 2010 bol spis pridelený novému sudcovi, ktorý nariadil pojednávanie na 7. apríl 2010.

Dňa 7. apríla 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 6. október 2010.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   aj   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

V   súlade   s   judikatúrou   ESĽP   uplatnenie   nároku   na   náhradu   škody   poškodeným v rámci trestného konania treba považovať za začatie konania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Akonáhle poškodený uplatní svoj nárok na náhradu škody v   trestnom   konaní,   je   to   prekážkou,   aby   si   náhradu   škody   paralelne   uplatnil   aj v občianskoprávnom konaní. Preto konanie a rozhodovanie o nároku na náhradu škody v rámci   trestného   konania   vo   vzťahu   k poškodenému   spadá   pod   ochranu   čl.   6   ods.   1 dohovoru (napr. I. ÚS 18/06, IV. ÚS 44/06).

Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí Krumpel a Krumpelová v. Slovensko z 5. júla 2005 (sp. zn. 56195/00) uviedol, že poškodené osoby uplatňujúce si nárok na náhradu škody v trestnom konaní majú nárok profitovať zo záruk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože   takéto   konanie možno   považovať za   rozhodujúce   pre   určenie   ich   „občianskych práv“. Z uvedeného vyplýva, že domáhanie sa ochrany práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a teda rovnako základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poškodeným v rámci trestného konania je podmienené tým, aby bol uplatnený nárok na náhradu škody v trestnom konaní, ktoré   možno   za   určitých   podmienok   považovať za   konanie   vo   veci   poškodeného   (jeho záležitosti). Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „Trestný   poriadok“)   poškodený,   ktorý   má   podľa   zákona   proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Podľa judikatúry všeobecných súdov, ako aj zo znenia § 46 ods. 3 Trestného poriadku je jednou zo základných podmienok na vyslovenie povinnosti nahradiť škodu, aby poškodený svoj nárok uplatnil voči určitej osobe – obvinenému. Z uvedeného vyplýva, že vo veci poškodeného sa konanie začína uplatnením si nároku na náhradu škody voči určitej osobe, ktorej určitosť je vyjadrená najskôr vznesením obvinenia.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v trestnom konaní prípravnom a porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd skúmal vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu s prihliadnutím najmä na skutkovú a právnu zložitosť veci (1), správanie sťažovateľky (2) a postup namietaných orgánov (3).

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   trestná   vec sťažovateľky   nie   je   po   právnej   stránke   zložitá.   Zložitou   sa   môže   javiť   z   hľadiska skutkového.

2.   Pri   hodnotení   preskúmavanej   veci   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania sťažovateľky,   ústavný   súd   zo   sťažnosti   a   vyšetrovacieho   spisu   nezistil,   že   by   sa sťažovateľka podieľala na zbytočných prieťahoch v konaní v žiadnej fáze trestného konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom:

A. Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚV-510/2001

Vo   vzťahu   k   postupu Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   B.   namieta sťažovateľka skutočnosti zakladajúce podľa jej názoru zbytočné prieťahy. Podľa zistenia ústavného súdu nebolo v trestnej veci vedenej okresným riaditeľstvom pod ČVS: OÚV-510/2001 vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe. V tejto súvislosti upriamuje ústavný súd pozornosť na svoju doterajšiu judikatúru, z ktorej treba vyvodiť, že sťažovateľka sa ako poškodená v trestnom konaní vedenom vo veci bez vznesenia obvinenia nemôže domáhať vyslovenia porušenia základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 212/07, II. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06). Až vznesenie obvinenia   je   tým   momentom,   ktorý   dáva   poškodenému   v   trestnom   konaní   možnosť uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia, a teda z nej robí „vec“, na prerokovanie ktorej bez zbytočných prieťahov má nárok v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka podala dve trestné oznámenia – 12. marca 2001 a 1. apríla 2001, ktoré doplnila ešte 5. apríla 2001. Podala ich na Okresnej prokuratúre B. Do dispozície Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. sa trestné oznámenia dostali 5. apríla 2001 a boli potom vedené pod sp. zn. ČVS: OÚV-510/2001. Toto priebežne vykonávalo úkony – výsluchy svedkov   a   1.   októbra   2001   odstúpilo   spis   z dôvodu   miestnej   príslušnosti   Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru B.

V tomto štádiu konania nedošlo k vzneseniu obvinenia proti konkrétnej osobe, preto k   porušovaniu   označených   práv   sťažovateľky   nemohlo   dôjsť,   lebo   v tomto   štádiu neprichádza do úvahy aplikovateľnosť čl. 48 ods. 2 ústavy.

B. Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚV-510/2001 (ČVS: OÚV-139/2002)

Spisový materiál mu bol doručený 1. októbra 2001. Obvinenie voči konkrétnej osobe však bolo vznesené až 11. novembra 2004. Od tohto momentu v zmysle uvedenej judikatúry ESĽP a ústavného súdu možno sťažovateľku považovať za účastníčku konania s nárokom na ochranu práv, ktorých porušenie namieta.

Obdobie od novembra 2004 do júla 2006 (20 mesiacov) je poznačené absolútnou nečinnosťou   označeného   orgánu.   V   období   od   júla   2006   do   mája   2007   (10   mesiacov) vyšetrovateľ   síce   sporadicky   vykonával   úkony   vo   veci,   tieto   však   neboli   vykonávané efektívne a tak, aby celé konanie smerovalo k ukončeniu právnej neistoty sťažovateľky (obvinenú predvolával z adresy, na ktorej už viac rokov nebývala, a na zistenie miesta pobytu   a   predvedenia   obvinených   nevyvinul   potrebnú   aktivitu;   neefektívne   opakovane vypočúval svedkov).

V období od 30. augusta 2007 (vypočutie svedkyne T.) do marca 2008 (7 mesiacov) bol vyšetrovateľ absolútne nečinný.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v   období,   keď   sa   vec   nachádzala   na   Okresnom riaditeľstve Policajného zboru B., bol tento orgán nečinný celkovo 37 mesiacov.

Obranu   Okresného   riaditeľstva   B.,   že   dĺžka   vykonávaného   vyšetrovania   bola ovplyvnená   objektívnymi   faktormi   (veľká   fluktuácia   vyšetrovateľov)   nebolo   možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd už opakovane uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že takéto okolnosti, ako aj nadmerné množstvo vecí, v ktorých musí štát zabezpečiť – v tomto prípade – trestné konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje orgány verejnej moci, aby prijali príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez   zbytočných   prieťahov,   a   tým vykonanie spravodlivosti   v primeranej lehote. Skutočnosť,   že okresné riaditeľstvo   malo personálne problémy, ktoré nedokázalo alebo nemohlo riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu   účastníka   konania   a   nemá   povahu   okolností,   ktoré   by   vylučovali   zodpovednosť orgánu verejnej moci, ktorý je vecne a miestne príslušný konať vo veci trestného stíhania (obdobne napr. I. ÚS 156/02, II. ÚS 152/09).

C.   Okresnej   prokuratúry   B.   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1 Pv 1452/06 (2 Pv 2498/01, 2 Pv 1767/02)

Okresnej   prokuratúre   B.   možno   vyčítať   nečinnosť   tým,   že   počas   najmenej   37 mesiacov   nevykonávala   dôsledne   dozor   nad   prípravným   konaním   vedeným   Okresným riaditeľstvom Policajného zboru B.

D. Okresnej prokuratúry B. v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 2172/01Sťažovateľka podala trestné oznámenie 12. marca 2001 na Okresnej prokuratúre B., v ktorom jej vyčíta, že vec neodstúpila vecne a miestne príslušnému Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru B., ale na vybavenie ho odstúpila Okresnému úradu Policajného zboru B., ktorý nebol miestne príslušný konať vo veci. (Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru B.   bol   potom   spis   odstúpený   1.   októbra   2001.)   Táto   skutočnosť   však   podľa   názoru ústavného súdu nemala vplyv na samotnú dĺžku rozhodovania trestnej veci, preto nebola spôsobilá   zasiahnuť   do sťažovateľkinho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov, keďže v tomto štádiu nebola ešte účastníčkou konania.

E. Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 95/2008Od   doručenia   obžaloby   11.   júna   2008   do   rozhodnutia   veci   trestným   rozkazom 10. februára 2009 (8 mesiacov) Okresný súd Bratislava II vo veci neurobil žiadny úkon. Dňa 17. júna 2009 bola vec postúpená Okresnému súdu Bratislava I. Okresný súd tým porušil základné právo sťažovateľky zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

F. Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 77/09Spis mu bol doručený 17. júna 2009. Do 7. apríla 2010 však tento súd v konaní nepostupoval   efektívne   (22.   júla   2009   zaslal   spis   Krajskému   súdu   v   Bratislave   na rozhodnutie o miestnej príslušnosti bez toho, aby o tom konajúca sudkyňa rozhodla, preto ho Krajský súd v Bratislave 29. júla 2009 musel vrátiť ako predčasne predložený. Dve nariadené pojednávania boli odročené z dôvodu práceneschopnosti konajúcej sudkyne).Skutočnosť, že na tomto súde došlo k prieťahom v konaní, uznala aj predsedníčka Okresného súdu Bratislava I.

Obranu odôvodňovanú najmä objektívnymi skutočnosťami (najmä práceneschopnosť zákonnej sudkyne) nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd už opakovane uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že takáto okolnosť vo   veciach,   v   ktorých   musí   štát   zabezpečiť   trestné   konanie,   by   mohlo   len   dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje orgány verejnej moci, aby prijali príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez   zbytočných   prieťahov,   a   tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že konajúci súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu sťažovateľky, nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť orgánu verejnej moci, ktorý je vecne a miestne príslušný konať (obdobne napr. I. ÚS 156/02, II. ÚS 152/09), a preto ústavný súd konštatuje, že postupom Okresného súdu Bratislava I došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Keďže   ústavný   súd   zistil   porušenie   označeného   základného   práva   sťažovateľky, prikázal   Okresnému   súdu   Bratislava   I,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov, a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   sťažovateľka   domáhajúca   sa rozhodnutia súdu vo veci samej.

Okrem   uvedeného   hodnotenia   veci   podľa   troch   základných   kritérií   ústavný   súd prihliadol pri rozhodovaní o zásahu do základných práv sťažovateľky aj na predmet sporu, respektíve na to, o čo sťažovateľke v danom konaní ide, a na jeho význam pre sťažovateľku. Predmetom   trestného   konania   je   skúmanie   trestnoprávnej   zodpovednosti   obžalovaných najmä v súvislosti s trestným činom podvodu. Sťažovateľka sa v tomto konaní domáha náhrady   škody   v sume   33   193,92   €   (1   000   000   Sk).   O   túto   sumu,   ktorou   si   chcela zabezpečiť bývanie, mala byť ukrátená podvodným správaním obžalovaných.

V dôsledku trestnej činnosti teda sťažovateľka prišla o značné finančné prostriedky aj o   byt.   Jej   životné   podmienky   boli   ohrozené.   Stratu   bývania   podľa   popísaných psychologických štúdií možno považovať za jednu z najväčších stresových udalostí v živote človeka, čo sa môže negatívne odraziť na jeho zdraví. Odstrániť toto negatívne pôsobenie možno až vyriešením udalosti, ktorá ho spôsobila. A o to sa sťažovateľka domáha už deväť rokov.

Z   hľadiska   hodnotenia   povahy   veci   sa   ústavný   súd   oprel   o   všeobecnú   zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citlivého zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného konania spravidla spojený, musí posudzovať prísnejšie.

IV.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd preto prikázal Okresnému súdu Bratislava I, aby v trestnej veci vedenej pod sp. 3 T 77/2009 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 35   000   €,   ktoré   vo   svojej   sťažnosti   odôvodnila   najmä   stavom   právnej   neistoty   počas dlhotrvajúceho trestného konania.

Pri   určení   sumy   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   keď priznáva   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   so   zreteľom   na konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa   pritom   riadil   úvahou,   že   cieľom   primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa   ochrany,   nielen   deklaráciu   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez porušovania základného práva. Podľa názoru ústavného súdu nemožno pripustiť, aby sa takým spôsobom, aký bol zistený v tejto trestnej veci, nerešpektovali a porušovali základné práva sťažovateľky.

Ústavný súd preto na dovŕšenie ochrany porušeného základného práva podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   považoval   za   potrebné   priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ktoré je odôvodnené tým, že ako poškodená osoba sa počas 9 rokov nemôže domôcť rozhodnutia v trestnej veci.

Primerané finančné zadosťučinenie sú sťažovateľke povinné zaplatiť:Okresné riaditeľstvo Policajného zboru B. v sume 3 000 €,Okresná prokuratúra B. v sume 1 000 €,Okresný súd Bratislava II v sume 500 €,Okresný súd Bratislava I v sume 500 €.

Úspešnej sťažovateľke ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde   priznal   úhradu   trov   konania   za   dva   úkony   právnej   služby   (prípravu   a   prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti) po 120,23 €, k tomu dvakrát režijný paušál po 7,21 €, spolu teda   v sume 254,88   € podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2010