znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 194/09-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   R.,   R., vo veci   namietaného   porušenia   bližšie neoznačených   práv   v konaní   vedenom   Okresným   súdom   Michalovce   pod   sp.   zn. 19 P 11/2007 a Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 8 CoP 238/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. R.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2009 osobne do jeho podateľne doručená sťažnosť M. R., R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta   porušenie   bližšie   neoznačených   práv   v konaní   vedenom   Okresným   súdom Michalovce   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp.   zn.   19 P 11/2007   a Krajským   súdom v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 8 CoP 238/2008.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   rozsudkom   okresného   súdu   č.   k.   19   P   11/2007-123 z 21. apríla 2008 bolo rozhodnuté jednak o výživnom pre maloleté deti B. a M., ako aj o úprave styku sťažovateľa s nimi. Rozsudkom krajského súdu č. k. 8 CoP 238/2008-162 z 21. januára 2009 bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Rozsudok krajského súdu bol doručený a zároveň nadobudol právoplatnosť 11. februára 2009. Podľa názoru sťažovateľa všeobecnými súdmi ustálená výška výživného nezodpovedá jeho reálnym možnostiam. Styk sťažovateľa s maloletými deťmi je upravený v nedostatočnej miere, pretože maloleté deti sú vo veku, keď už nie sú odkázané na svoju matku. Okrem toho vo veci neboli vykonané všetky dôkazy,   ktoré   sťažovateľ   navrhoval.   Nebola   napríklad   vypočutá   matka   maloletých   detí. Z uvedených dôvodov bola sťažovateľovi ako účastníkovi konania postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Požaduje zároveň, aby do rozhodnutia vo veci samej bola pozastavená účinnosť právoplatného rozsudku. Napokon žiada aj o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Sám   sťažovateľ   v podanej   sťažnosti   uvádza,   že   rozsudok   krajského   súdu   bol doručený a zároveň nadobudol právoplatnosť 11. februára 2009. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť posledným dňom zákonnej dvojmesačnej lehoty by bol 11. apríl 2009, ktorý však   pripadal   na   sobotu   ako   deň   pracovného   pokoja.   Preto   posledným   dňom   zákonnej lehoty bol až najbližší pracovný deň, ktorým bol 14. apríl 2009 pripadajúci na utorok. Sťažnosť, keďže bola osobne podaná do podateľne ústavného súdu až 24. apríla 2009, je preto podaná oneskorene.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2009