znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 194/07-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., Ž., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 3 a čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 3 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Ž. v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 2686/04, Krajskej prokuratúry v Ž.   v konaní vedenom   pod sp. zn. 1 Kn   2257/04 a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 2183/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta 2007 doručená sťažnosť M. K., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 3 a čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práv   podľa   čl.   3   a čl.   8   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a podľa   čl.   1   Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresnej prokuratúry Ž. (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   1   Pn   2686/04,   Krajskej   prokuratúry   v Ž.   (ďalej   len   „krajská prokuratúra“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   Kn   2257/04   a Generálnej   prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 2183/06.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že takmer 52 rokov obývala s teraz už nebohou matkou (zomrela 30. januára 2007) a so synom „byt v dome súp. č. 648 zapísaný na LV č. 69 kat. úz. Ž.“. Keďže jej matka bola štvrtinovou spoluvlastníčkou domu (čo predstavuje predmetný byt), sťažovateľka sa po jej smrti stala jeho jedinou dedičkou (dedičské konanie je   t. č.   vedené   Notárskym   úradom   v Ž.).   V roku   2001   si   ďalší   spoluvlastník   domu   cez vonkajšiu   omietku   namontoval   novú   prípojku   vodovodu   a rúru   na   zvod   splaškov,   čím spôsobil znefunkčnenie sťažovateľkinej kúpeľne (od mája 2001).

Dňa   18.   augusta   2004   podala   sťažovateľka   Okresnému   riaditeľstvu   Policajného zboru v Ž. (ďalej len „OR PZ“) na konanie spoluvlastníka trestné oznámenie. Vyšetrovateľ Policajného zboru uznesením ČVS: ORP-688/OEK-ZI-2004 zo 17. septembra 2004 toto oznámenie odmietol s odôvodnením, že „nie je dôvod na začatie trestného stíhania ako ani na odstúpenie oznámenia“. Proti   predmetnému uzneseniu podala sťažovateľka sťažnosť okresnej prokuratúre, ktorá ju vybavila ako nedôvodnú (sp. zn. 1 Pn 2686/04). Následne podala   sťažovateľka   podnet   krajskej   prokuratúre,   v ktorom   namietala   postup   OR PZ a okresnej   prokuratúry.   Pretože   krajská   prokuratúra   nezistila   pochybenie   zo   strany označených   orgánov   (sp.   zn.   1   Kn   2257/04),   sťažovateľka   sa   s podnetom   obrátila   na generálnu prokuratúru, ktorá listom č. k. IV/1 Gn 2183/06-15 z 9. mája 2006 jej podnet na postup   OR   PZ,   okresnej   prokuratúry   a krajskej   prokuratúry   v označených   konaniach odložila s odôvodnením, že v namietaných postupoch nezistila žiadnu nezákonnosť. Dňa 14. júna 2007 podala sťažovateľka generálnej prokuratúre opakovaný podnet, ktorý táto listom č. k. IV/1 Gn 2183/06-19 z 22. júna 2007 odložila ako nedôvodný s odôvodnením, že neobsahuje žiadne nové skutočnosti, a tak nevznikol dôvod na prijatie ďalších opatrení.Sťažovateľka zároveň uvádza, že „vyšetrovateľ PZ rozhodol na základe rozhodnutia Okresného   úradu   Odbor   životného   prostredia   č.   k.   2001/01576/OÚ-OdŽP-Db   zo   dňa 12. septembra 2001. (...) Pritom v roku 2007 som prišla na to, že rozhodnutie Okresného úradu, OŽP zo dňa 12. septembra 2001 je nezákonné, nepreskúmateľné a správne konanie ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia malo mnohé vady“.

Sťažovateľka   namietala   porušenie   svojich   práv   spočívajúce   v nezabezpečení riadneho   a účinného   vyšetrenia   neoprávneného   zásahu   k domu,   bytu   a poškodzovania cudzej veci podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 3 a čl. 21 ods. 1 ústavy a podľa čl. 3 a čl. 8 ods.   1   dohovoru   postupom   okresnej   prokuratúry,   krajskej   prokuratúry   a generálnej prokuratúry.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nasledovný nález:

„1. Prokuratúra Slovenskej republiky postupom Okresnej prokuratúry v Ž. v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 1 Pn 2686/04, Krajskej prokuratúry v Ž. v konaní vedenom pôvodne   pod   sp.   zn.   1   Kn   2257/04   a Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   pod sp. zn. IV/1 Gn 2183/06 ktorý spočíval v nezabezpečení riadneho a účinného vyšetrovania neoprávneného zásahu k domu, bytu a poškodzovania cudzej veci porušila základné právo sťažovateľky podľa čl. 3 a 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl.   16   ods.   1   a 2,   čl.   20   ods.   3   a čl.   21   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Súd zrušuje uznesenie Okresnej prokuratúry v Ž., zo dňa 22. novembra 2004 č. k. 1 Pn 2686/04, a prikazuje Okresnej prokuratúre v Ž. vo veci opäť konať.

3. Súd priznáva sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 000 Sk (...) a to tak, že:

a) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu uhradiť sťažovateľke sumu 250 000 Sk (...),

b) Krajská prokuratúra v Ž. je povinná do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu uhradiť sťažovateľke sumu 125 000 Sk (...),

c) Okresná prokuratúra v Ž. je povinná do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu uhradiť sťažovateľke sumu 125 000 Sk (...).“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 3 a čl. 21 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 3 a čl. 8 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 2686/04, postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kn 2257/04 a postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 2183/06.

1. Podľa názoru ústavného súdu na konanie o sťažnosti v časti, v ktorej sťažovateľka namieta porušenie základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 3 a čl. 21 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 3 a čl. 8 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 2686/04 a postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kn 2257/04, vzhľadom na zásadu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je daná právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.   Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   namieta   postup   generálnej   prokuratúry sp. zn. IV/1   Gn   2183/06   (pod   touto   spisovou   značkou   boli   sťažovateľkou   podané 3 podnety), neuvádza však, ktorým postupom generálnej prokuratúry mali byť porušené jej základné   práva.   Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   ide   o opakovaný   podnet   doručený generálnej prokuratúre e-mailom 22. februára 2006 a ďalší opakovaný podnet zo 14. júna 2007.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky pre podávanie návrhu na začatie konania   pred   súdom   alebo   na   podanie   opravného   prostriedku,   či   môže   vstúpiť   do   už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Generálna   prokuratúra   na   základe   podnetu   sťažovateľky   z   22.   februára   2006 preskúmala postup okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry a dospela k záveru, že nie sú splnené   podmienky   na   vyslovenie   porušenia   zákona   v namietaných   postupoch   a podnet sťažovateľky listom č. k. IV/1 Gn 2183/06-15 z 9. mája 2006 odložila.

Sťažovateľka namietala porušenie základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 3 a čl. 21 ods.   1 ústavy a práv podľa čl. 3 a čl. 8 ods.   1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového   protokolu   postupom   generálnej   prokuratúry   pri   jej   ďalšom   opakovanom podnete zo 14. júna 2007, ktorý listom č. k. IV/1 Gn 2183/06-19 z 22. júna 2007 odložila ako nedôvodný vzhľadom na to, že neobsahoval žiadne nové skutočnosti a nevznikol dôvod na prijatie ďalších opatrení. Zotrvala na stanovisku, že v postupe okresnej prokuratúry ani krajskej   prokuratúry   nezistila   žiadnu   nezákonnosť.   Generálna   prokuratúra   v odpovedi sťažovateľke   z 9.   mája   2006   uviedla: „Na   dôvody   obsiahnuté   v odpovedi   Krajskej prokuratúry v Ž. z 19. 1. 2005 poukazujem a plne si ich osvojujem.

Poznamenávam,   že   otázka,   či v konkrétnej veci došlo   k spáchaniu   trestného činu posudzujú orgány činné v trestnom konaní samostatne, podľa kritérií stanovených zákonom bez   ohľadu   na   nároky   a požiadavky   oznamovateľa.   Iba   takýmto   postupom   možno posudzovať vec objektívne a zachovať v trestnom konaní princíp zákonnosti.

Preto som odložil aj tento Váš opakovaný podnet. Súčasne Vás upovedomujem, aby ste vzali s pochopením na vedomie, že ďalšie Vaše prípadné podnety týkajúce sa tohto Vášho   konkrétneho   podania   nebudú   už   na   prokuratúre   preskúmavané   a ich   príjem potvrdzovaný   pokiaľ   budú   v rozpore   s ustanovením   §   34   ods.   2   zákona   č.   153/2001 Z. z. o prokuratúre.“

A v odpovedi sťažovateľke z 22. júna 2007 uviedla nasledovné:

«K Vášmu podaniu zo 14. 06. 2007 oznamujem, že vzhľadom k tomu, že neobsahuje žiadne nové skutočnosti nevznikol dôvod na prijatie ďalších opatrení.

Generálna prokuratúra zotrváva na svojom stanovisku z 09. 05. 2006. Poznamenávam,   že   trestné   právo   nemôže   slúžiť   ako   prostriedok   nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov osôb v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite osôb, aby „strážili“ svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu.

Je v zásade neprijateľné, aby túto ochranu preberali orgány činné v trestnom konaní a tak nahrádzali činnosť súdov v občianskoprávnom konaní.

V právnom   štáte   je   neprípustné,   aby   prostriedky   trestnej   represie   slúžili k uspokojovaniu   subjektívnych práv súkromnoprávnej   povahy,   pokiaľ   nie   sú vedľa   toho spojené všetky predpoklady vzniku trestno-právnej zodpovednosti.

Preto   iba   naznačeným   spôsobom   je   možné   bez   prejudikovania   rozhodnutia   súdu zabezpečiť pre prípadné ďalšie posúdenie veci relevantné dôkazy.

S poukazom na uvedené, som Váš podnet ako nedôvodný odložil.»

Ústavný súd konštatuje, že generálna prokuratúra na základe opakovaných podnetov sťažovateľky   preskúmala   postup   napadnutých   orgánov   a dospela   k záveru,   že   v postupe napadnutých orgánov nezistila žiadnu nezákonnosť a vzhľadom na to, že tieto neobsahujú žiadne   nové   skutočnosti,   nevznikol   dôvod   na   prijatie   ďalších   opatrení   a podnety sťažovateľky ako nedôvodné odložila.

Podľa názoru ústavného súdu generálna prokuratúra citované podnety sťažovateľky vybavila   v súlade   s   príslušnými   ustanoveniami   zákona   o prokuratúre   spôsobom,   ktorým nemohla porušiť ňou označené základné práva, a preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími uplatnenými nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 13. septembra 2007