znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 194/02-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2002 predbežne prerokoval sťažnosť B. K., bytom M., vo veci zbytočných prieťahov v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 13 C 1170/92, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bolo 6. augusta 2002 doručené podanie B. K. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom M., označené ako „Sťažnosť proti prieťahom v súdnom konaní“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ ním namietal zbytočné prieťahy v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce od roku 1992 pod sp. zn. 13 C 1170/92 a žiadal „odškodné“ vo výške 30 000,-- Sk.

Ústavný   súd   sa   listom   z   3.   októbra   2002   obrátil   na   predsedu   Okresného   súdu Michalovce so žiadosťou o oznámenie súčasného stavu konania sp. zn. 13 C 1170/92, resp. kedy rozhodnutie v tejto veci nadobudlo právoplatnosť. Z oznámenia predsedu Okresného súdu   Michalovce   zo   7.   októbra   2002   (Spr   608/02)   vyplynulo,   že   „rozsudok   vo   veci 13 C 1170/92 nadobudol právoplatnosť 20. 10. 2000“.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   [(ďalej   len „ústava“) (a s účinnosťou od 1. januára 2002)] oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd   upravených   v ústave,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky konania o sťažnostiach   sú   upravené v ustanoveniach   §   20   ods.   1   a   §   49   až 56   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   pričom   nesplnenie   všeobecnej   alebo osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.   Ústavný   súd   preto   predbežne   prerokoval   sťažnosť   sťažovateľa   a skúmal,   či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd skonštatoval, že tento namietal   zbytočné   prieťahy   v súdnom   konaní   Okresného   súdu   Michalovce sp. zn. 13 C 1170/92, ktoré síce prebiehalo už od roku 1992, ale bolo právoplatne ukončené 20. októbra 2000. Právoplatnosť rozsudku Okresného súdu Michalovce v tejto veci (a na základe   výzvy   ústavného   súdu   z 3.   októbra   2002)   potvrdil   predseda   Okresného   súdu Michalovce oznámením zo 7. októbra 2002.

Podľa   svojej   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   odmieta   sťažnosti   ako   zjavne neopodstatnené, keď „tie konania, v ktorých bolo namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, boli právoplatne skončené ešte pred podaním návrhu na ústavný súd“ (III. ÚS 116/01, II. ÚS 32/00, II. ÚS 52/01, II. ÚS 172/02). Keďže pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ namietal prieťahy v takom súdnom konaní pred Okresným súdom Michalovce, ktoré bolo právoplatne ukončené pred podaním jeho sťažnosti ústavnému súdu, bolo ju potrebné po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2002