SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 193/2015-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,,vo veci namietaného porušenia jeho práva garantovaného čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenompod sp. zn. 4 T 68/2002 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola19. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorounamietal porušenie svojho práva garantovaného čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalejlen „okresný súd“) v konaní sp. zn. 4 T 68/2002 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že 17. júla 2014 bola krajským súdom (sťažovateľneuviedol, ktorým krajským súdom, pozn.) povolená obnova konania v jeho trestnej vecitýkajúcej sa uloženého trestu použitím zákonného ustanovenia upravujúceho asperačnúzásadu, vedeného pôvodne pred okresným súdom pod sp. zn. 4 T 68/2002. Dňa 21. júla2014 sťažovateľ požiadal v obnovenom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.4 T 68/2002 o prepustenie z väzby. Od tej doby sa podľa vyjadrenia sťažovateľa uskutočnilina okresnom súde dve pojednávania v napadnutom konaní a uplynuli 3 mesiace (odpožiadania o prepustenie z väzby do podania sťažnosti ústavnému súdu), avšak okresný súdo jeho žiadosti o prepustenie z väzby v napadnutom konaní nerozhodol. Podľa sťažovateľatak z dôvodu tejto nečinnosti okresného súdu dochádza k porušovaniu jeho právagarantovaného čl. 5 ods. 4 dohovoru.
3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že okresný súd svojou nečinnosťouv napadnutom konaní spočívajúcom v nerozhodnutí o jeho žiadosti o prepustenie z väzbyporušil jeho právo garantované čl. 5 ods. 4 dohovoru. Taktiež navrhol, aby mu ústavný súdpriznal finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 €.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ústavný súd rozhodujeo sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojichzákladných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcichz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobomustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísanénáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.
5. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdumožno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutímnemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánuštátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sanamietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možnopovažovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosťporušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí naďalšie konanie (m. m. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09, IV. ÚS 35/02).
III.
6. Bez potreby bližšej sumarizácie skutkového stavu ústavný súd konštatuje, žesťažnosť možno po materiálnej stránke považovať za neopodstatnenú.
7. Sťažovateľ namieta, že v napadnutom konaní, ktorého predmetom je prerokovanieotázky viny a trestu, okresný súd nerozhodol o jeho žiadosti o prepustenie z väzby. Ústavnýsúd na základe vlastnej činnosti zistil, že na okresnom súde je proti sťažovateľovi vedenétrestné konanie pod sp. zn. 4 T 68/2002. Ide o konanie po povolení obnovy konania.Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 4 T 68/2002 zo 16. septembra 2014 bol sťažovateľuznaný vinným a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní desať rokov a šesťmesiacov. Sťažovateľ podal pri rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodolKrajský súd v Trnave uznesením z 11. decembra 2014 tak, že odvolanie zamietol. Ústavnýsúd konštatuje, že podľa vyjadrenia okresného súdu sa v spise sp. zn. 4 T 68/2002nenachádza žiadosť o prepustenie z väzby podaná podľa slov sťažovateľa v júli 2014.
8. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom napadnutého konania nie je(nebolo) rozhodovanie o žiadosti o prepustenie sťažovateľa z väzby. Sťažovateľ nepreukázal,že v napadnutom konaní podal žiadosť o prepustenie z väzby.
9. Z uvedeného pohľadu chýba príčinná súvislosť medzi predmetom napadnutéhokonania a námietkami sťažovateľa o porušení jeho práv nerozhodnutím okresného súduo jeho návrhu na prepustenie z väzby. V napadnutom konaní nemohlo dôjsť k porušeniujeho práv garantovaných čl. 5 ods. 4 dohovoru, keďže predmetom napadnutého konaniabolo rozhodovanie o vine a treste v obnovenom trestnom konaní, a nie rozhodovanieo sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby, ktorej podanie nie je preukázané.
10. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. marca 2015