znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 193/2015-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,,vo veci namietaného porušenia jeho práva garantovaného čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenompod sp. zn. 4 T 68/2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola19. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorounamietal porušenie svojho práva garantovaného čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalejlen „okresný súd“) v konaní sp. zn. 4 T 68/2002 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že 17. júla 2014 bola krajským súdom (sťažovateľneuviedol, ktorým krajským súdom, pozn.) povolená obnova konania v jeho trestnej vecitýkajúcej   sa   uloženého   trestu   použitím   zákonného   ustanovenia   upravujúceho   asperačnúzásadu, vedeného pôvodne pred okresným súdom pod sp. zn. 4 T 68/2002. Dňa 21. júla2014   sťažovateľ   požiadal   v obnovenom   konaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp. zn.4 T 68/2002 o prepustenie z väzby. Od tej doby sa podľa vyjadrenia sťažovateľa uskutočnilina   okresnom   súde   dve   pojednávania   v napadnutom   konaní   a uplynuli   3   mesiace   (odpožiadania o prepustenie z väzby do podania sťažnosti ústavnému súdu), avšak okresný súdo jeho žiadosti o prepustenie z väzby v napadnutom konaní nerozhodol. Podľa sťažovateľatak   z dôvodu   tejto   nečinnosti   okresného   súdu   dochádza   k porušovaniu   jeho   právagarantovaného čl. 5 ods. 4 dohovoru.

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že okresný súd svojou nečinnosťouv napadnutom konaní spočívajúcom v nerozhodnutí o jeho žiadosti o prepustenie z väzbyporušil jeho právo garantované čl. 5 ods. 4 dohovoru. Taktiež navrhol, aby mu ústavný súdpriznal finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 €.

II.

4. Podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   ústavný   súd   rozhodujeo sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojichzákladných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcichz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobomustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na ktorýchprerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísanénáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.

5. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdumožno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   alebo   jeho   rozhodnutímnemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánuštátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sanamietalo,   prípadne   z iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   preto   možnopovažovať   tú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosťporušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí naďalšie konanie (m. m. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09, IV. ÚS 35/02).

III.

6.   Bez   potreby   bližšej   sumarizácie   skutkového   stavu   ústavný   súd   konštatuje,   žesťažnosť možno po materiálnej stránke považovať za neopodstatnenú.

7. Sťažovateľ namieta, že v napadnutom konaní, ktorého predmetom je prerokovanieotázky viny a trestu, okresný súd nerozhodol o jeho žiadosti o prepustenie z väzby. Ústavnýsúd na základe vlastnej činnosti zistil, že na okresnom súde je proti sťažovateľovi vedenétrestné   konanie   pod   sp.   zn.   4   T   68/2002.   Ide   o konanie   po   povolení   obnovy   konania.Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 4 T 68/2002 zo 16. septembra 2014 bol sťažovateľuznaný vinným a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní desať rokov a šesťmesiacov. Sťažovateľ podal pri rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodolKrajský súd v Trnave uznesením z 11. decembra 2014 tak, že odvolanie zamietol. Ústavnýsúd   konštatuje,   že   podľa   vyjadrenia   okresného   súdu   sa   v spise   sp.   zn.   4   T   68/2002nenachádza žiadosť o prepustenie z väzby podaná podľa slov sťažovateľa v júli 2014.

8. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom napadnutého konania nie je(nebolo) rozhodovanie o žiadosti o prepustenie sťažovateľa z väzby. Sťažovateľ nepreukázal,že v napadnutom konaní podal žiadosť o prepustenie z väzby.

9. Z uvedeného pohľadu chýba príčinná súvislosť medzi predmetom napadnutéhokonania a   námietkami sťažovateľa   o porušení   jeho   práv nerozhodnutím okresného súduo jeho návrhu na prepustenie z väzby. V napadnutom konaní nemohlo dôjsť k porušeniujeho práv garantovaných čl. 5 ods. 4 dohovoru, keďže predmetom napadnutého konaniabolo   rozhodovanie   o vine   a treste   v obnovenom   trestnom   konaní,   a nie   rozhodovanieo sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby, ktorej podanie nie je preukázané.

10. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2015