znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 193/05-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   októbra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Jána Mazáka, zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej   a sudcu Alexandra Bröstla o sťažnosti A. M., bytom B., zastúpenej advokátkou Mgr. A. S., B., vo veci   namietaného porušenia jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 160/02 takto

r o z h o d o l :

Základné právo A. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 160/02 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. júla 2005 doručené podanie A. M., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou Mgr. A. S., B., označené ako „Sťažnosť proti porušovaniu základných práv a slobôd podľa čl. 127 Ústavy SR“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 160/02 o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:„Podaním návrhu dňa 15. 7. 2002 na Okresný súd Bratislava II sa začalo konanie v predmetnej   právnej   veci (sp.   zn.   14   C   328/02   o rozvod   manželstva   a úpravu   práv a povinností k maloletým deťom,   pozn.). Dňa 22.   7.   2002 zaplatila súdny poplatok za návrh vo výške 1.000,- Sk.   Následne na to,   jej prišlo predvolanie na pojednávanie na termín 27. 2. 2003 a uznesenie o ustanovení opatrovníka mal. deťom zo dňa 3. 1. 2003. Podaním zo dňa 5. 2. 2003 jej bolo oznámené, že sa termín pojednávania vytýčený na deň 27. 2. 2003 ruší s tým, že bol určený nový na deň 3. 4. 2003. Toto pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu, že sa M. M. nedostavil na pojednávanie. Dňa 29. 9. 2003 bolo súdu doručené oznámenie, že M. M. je vo výkone trestu. Aj napriek tejto skutočnosti mu   okresný   súd   posielal   16.   10.   2003   predvolanie   na   ďalšie   pojednávanie   (11. 11. 2003) na adresu jeho trvalého bydliska, aj napriek tomu, že súd vedel, že je vo výkone trestu! Dňa 11. 11. 2003 bolo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že odporca   bude   vypočutý   dožiadaným súdom.   Dňa   10.   12.   2003   súd   žiadal   o   vypočutie odporcu   vo   výkone   trestu.   Medzitým   (7.   11.   2003)   odporca   podal písomné   vyjadrenie k rozvodu   a   dňa   19.   1.   2004   bol   vypočutý.   Na   to   ešte   súd   zisťoval   listom   zo   dňa 29. 10. 2004, či je odporca vo výkone trestu, čo pokladáme vzhľadom na jeho písomné vyjadrenie a výsluch za nadbytočné.

Okresný   súd   v   tejto,   tak   závažnej   veci,   ktorá   má   negatívny   dopad   nielen   na sťažovateľku, ale aj na ich deti, neprimerane a nedôvodne pomaly postupoval. Úkonom súdu boli po 5 a ½ mesiaci od podania návrhu vo veci samej ustanovenie opatrovníka maloletým deťom (3. 1. 2003), resp. po 8 a ½ mesiaci od podania návrhu sa konalo prvé pojednávanie (dňa 3. 4. 2003). Ďalšie pojednávanie vytýčené na deň 11. 11. 2003 bolo zmarené samotným súdom, ktorý vedel, že odporca je vo výkone trestu odňatia slobody aj napriek tomu mu predvolanie doručoval na adresu jeho trvalého bydliska. Po ďalších úkonoch súdu - žiadosť o vypočutie odporcu vo výkone trestu 10. 12. 2003 a samotný výsluch odporcu 19. 1. 2004 - podala navrhovateľka dňa 9. 2. 2004 sťažnosť predsedovi súdu   na   prieťahy   v   konaní,   ktorú   ako   osoba   neznalá   práva   označila   ako   žiadosť o urýchlenie konania. V sťažnosti však uvádza, že súd vo veci nekoná (prieťahy v konaní) a domáha sa odstránenia tohto protiprávneho stavu a prerokovania veci bez zbytočných prieťahov. Súčasne poukázala na to, že nečinnosťou súdu jej vzniká nielen majetková ujma, ale aj ujma psychická pretože žije spolu s deťmi pod stálym psychickým tlakom a s pocitom neistoty a bezmocnosti z obavy o budúcnosť, ktoré pocity sa jej nakoniec na jej veľké nešťastie potvrdili. Tu vznikli ďalšie prieťahy v konaní v rozsahu 8 mesiacov (od 3. 4. 2003 do 10. 12. 2003). V odpovedi jej podpredsedníčka okresného súdu oznámila, že zákonná sudkyňa je práceneschopná a že v prípade ak bude jej PN dlhodobá, bude vec prikázaná inému sudcovi na konanie. Vzhľadom na to, že súd dlho vo veci nekonal podala navrhovateľka dňa 22. 11. 2004 žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania.

Od 19. 1. 2004 t. j. za 1 rok aj 7 mesiacov nebol urobený prakticky žiadny úkon vo veci samej zo strany súdu (nepočítajúc prípis súdu, či je odporca vo výkone trestu) bez ohľadu na žiadosť a sťažnosť navrhovateľky...

Porušovateľ - prvostupňový súd, ktorého organizácia a činnosť je upravená v zák. č.   757/2004   Z.   z.   o   súdoch   v   platnom   znení,   je   pri   výkone   svojej   činnosti   viazaný Ústavou SR, zákonmi a jeho postup v občianskom súdnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok.

Každý má právo, aby súd pri svojom konaní dodržal stanovený zákonný postup. Pod   takýmto   postupom   treba však   rozumieť   len   celkom   bezvýhradné   a   bezvýnimočné rešpektovanie   procesných   predpisov   a   zásad   z   nich   vyplývajúcich.   Prvoradým   účelom občianskeho   súdneho   konania   je   spravodlivá   ochrana   práv   a   oprávnených záujmov účastníkov,   pričom   musí   byť   zároveň   rýchla   a   účinná.   V   hrubom   rozpore   s   týmto   je akékoľvek   konanie súdu   spôsobujúce   prieťahy   v   konaní   a   neodôvodnene   odďaľujúce rozhodnutie vo veci. Ústava SR zakotvuje v čl. 48 ods. 2 právo každého na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré má zaistiť efektívnu ochranu práv a oprávnených záujmov.

V prípade sťažovateľky bol návrh na rozvod manželstva podaný dňa 15. 7. 2002. Nepochopiteľné   je,   že   o   tomto, právne   nie   zložitom   návrhu,   súd   nebol   schopný akýmkoľvek   spôsobom   od   vtedy   rozhodnúť.   Od   podania návrhu   došlo   k   niekoľkým prieťahom v konaní a to:

-od 15. 7. 2002 do prvého pojednávania vo veci 3. 4. 2003 - 8 a ½ mesiaca

-od 3. 4. 2003 do 10. 12. 2003 - 8 mesiacov

-od 19. 1. 2004 doteraz -1 rok a 7 mesiacov

Za tieto obdobia súd vo veci samej nekonal, a to ani napriek tomu, že súdu bola zo strany sťažovateľky adresovaná žiadosť urgujúca konanie a tiež sťažnosť na prieťahy v konaní,   ktoré   však   neboli   uspokojivo vybavené.   Sťažovateľka   v každom podaní   súdu prízvukovala naliehavosť potreby konania a rozhodnutia vo veci.

Naliehavosť   potreby   konania   a   rozhodnutia   vo   veci   vidíme   najmä   v   tom,   že právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, zanikne BSM manželov a mohlo by dôjsť k jeho vyporiadaniu, aby jej spolu s deťmi aspoň niečo z BSM zostalo.

Napriek   všetkému   súd   nebol   schopný   alebo   skôr   ani   ochotný   pristupovať k predmetnej veci s primeranou vážnosťou a adekvátne k tomu ju neriešil, resp. nekonal. Právne postavenie sťažovateľky je neisté, a doposiaľ trvá.“

Na základe uvedeného skutkového stavu sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava II v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 17 C 160/02 porušil základné   právo   sťažovateľky na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk pre   pretrvávajúci   stav právnej   neistoty   a   za   útrapy   spôsobené   doterajšími   prieťahmi v konaní.

Porušovateľ základného práva je povinný sťažovateľke zaplatiť náhradu trov tohto konania vo výške 5.302,- Sk (§ podľa § 11 ods. 2 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z.: dva úkony

- prevzatie veci a podanie ústavnej sťažnosti - je 2 x 2.501,- Sk + 2 x paušál 150,-Sk).“Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a uznesením č. k. II. ÚS 193/05-11 z 24. augusta 2005 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 14. septembra 2005 právnu zástupkyňu   sťažovateľky   a predsedníčku   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili   k otázke vhodnosti   ústneho   pojednávania.   Predsedníčku   okresného   súdu   zároveň   vyzval,   aby   sa vyjadrila aj k sťažnosti.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   v odpovedi   na   výzvu   oznámila   ústavnému   súdu listom z 29. septembra 2005 (doručeným ústavnému súdu 7. októbra 2005), že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci sťažnosti.

Poverená   predsedníčka   okresného   súdu   vo svojom   vyjadrení   k sťažnosti   (sp.   zn. Spr. 2142/05, doručenom ústavnému súdu 3. októbra 2005) uviedla:

„... na základe Vašej žiadosti o vyjadrenie sa k vecnej stránke prijatej sťažnosti A. M., ktorou namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.   zn.   17 C 106/02 Vám oznamujem,   že vo veci som nezistila prieťahy v konaní. Dĺžka samotného konania bola ovplyvnená v podstatnej miere tou skutočnosťou, že odporca sa po celý čas zdržiaval vo výkone trestu, pričom nesúhlasil s tým,   aby   vypovedal   pred   dožiadaným   súdom,   ale   domáhal   sa   osobnej   účasti   na pojednávaní pred tunajším súdom.“

Okresný súd súčasne oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

II.

Sťažovateľka   sa   svojou   sťažnosťou   domáhala   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, v konaní okresného súdu vedenom   pod   sp.   zn.   17 C   160/02   o rozvod   manželstva   a úpravu   práv   a povinností k maloletým deťom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá,   ktorými   sú   (1)   právna   a   faktická   zložitosť   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje,   (2) správanie účastníka konania a (3) postup samotného súdu.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 17 C 106/02 ide o žalobu o rozvod   manželstva   a úpravu   práv   a povinností   k maloletým deťom.   Žaloby uvedeného typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a vychádzajúc zo spisového materiálu možno konštatovať, že vec nie je právne ani skutkovo zložitá. Povaha veci   si   pritom   vyžaduje   osobitný   prístup:   v konaní   o rozvod   súd   vedie   manželov k odstráneniu   príčin   rozvodu   a usiluje   sa   o ich   zmierenie   (§   100   Občianskeho   súdneho poriadku).

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov   v konaní okresného   súdu   vedenom   pod   sp.   zn.   17   C   106/02,   bolo   správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto súdneho konania. Ústavný súd zistil, že sťažovateľka svojím správaním neprispela nijakým spôsobom k spomaleniu konania.

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu vo veci sp. zn. 17 C 160/02 zistil nasledovné skutočnosti.

Sťažovateľka   podala okresnému   súdu   15.   júla 2002   návrh   na rozvod   manželstva a úpravu práv a povinností k deťom. Zákonná sudkyňa dala 16. decembra 2002 pokyn na ustanovenie   kolízneho   opatrovníka   a na   nariadenie   pojednávania   na   27.   február   2003. Uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.   Nc   1282/02   z 3.   januára   2003   bol   za   kolízneho opatrovníka   maloletým   deťom   D.,   nar.   27.   decembra   1991,   a M.,   nar.   21.   júna   1993, ustanovený   Okresný   úrad   Bratislava   II,   odbor   sociálnych   vecí.   Pojednávanie   vo   veci nariadené   na   27.   február   2003   bolo   odročené,   takže   prvé   pojednávanie   vo   veci   sa uskutočnilo   3.   apríla 2003.   Na tomto pojednávaní sťažovateľka   uviedla, že odporca   od novembra   2002   pracuje   v zahraničí   (pravdepodobne   v R.)   a „pravidelne   na   deti neprispieva, raz za mesiac... dá na domácnosť aj na deti čiastku približne vo výške 300 EUR“. Pojednávania sa nezúčastnil odporca a bolo odročené na neurčito za účelom zistenia výšky   jeho   príjmov.   (Sťažovateľka   svoje   príjmy   preukázala   dokladom   doručeným   na pojednávaní.) Príjmy odporcu okresný súd nezistil, keďže sťažovateľkou označená firma okresnému   súdu   28.   apríla   2003   oznámila,   že   odporca   v označenom   konaní   nebol   jej zamestnancom.

Dňa   30.   júla   2003   bolo   nariadené   ďalšie   pojednávanie   na   11.   november   2003. Sťažovateľka 26. septembra 2003 okresnému súdu oznámila, že odporca sa od 16. júna 2003 nachádza vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou (ďalej len „ústav“). Okresný súd napriek tejto informácii opakovane doručoval predvolanie odporcovi do miesta trvalého bydliska.

Ústav   doručil   7.   novembra   2003   okresnému   súdu   vyjadrenie   M.   M.,   v ktorom uviedol, že sa chce osobne zúčastniť na nariadenom pojednávaní a žiadal o eskortovanie na pojednávanie   určené   na   11. november   2003.   Toto   pojednávanie   sa   uskutočnilo v neprítomnosti odporcu a bolo odročené na neurčito s tým, že odporcu vypočuje dožiadaný súd. Žiadosť o výsluch odporcu bola doručená 16. decembra 2003 Okresnému súdu Trnava. Z obsahu zápisnice o výsluchu z 12. januára 2004 vyplynulo, že odporca trvá na osobnej účasti na rozvodovom pojednávaní, pričom uviedol, že zatiaľ mu návrh na rozvod nebol predložený. Okrem toho žiadal odročenie pojednávania na obdobie po júni 2004.

Okresný súd znovu overoval 19. októbra 2004 v ústave, či sa tam odporca nachádza vo výkone trestu. Ústav okresnému súdu oznámil, že vo výkone trestu je od 7. júna 2003 a predpokladaný koniec trestu je 7. júna 2006. Sťažovateľka požiadala 22. novembra 2004 o nariadenie pojednávania vo veci. Dňa 4. mája 2005 nahliadla do spisu. Toho istého dňa okresný súd nariadil pojednávanie vo veci na 12. júl 2005. Okresný súd ďalej 23. mája 2005 v ústave overoval, či bol odporca zaradený do pracovného procesu a aké boli jeho príjmy. Zároveň   oznámil   ústavu   termín   konania   pojednávania.   Na   pojednávaní   uskutočnenom 12. júla   2005   v neprítomnosti   odporcu   okresný   súd   rozhodol   rozsudkom   č.   k. 17 C 160/2002-54 o rozvode manželstva, zverení maloletých detí do výchovy sťažovateľky, ako aj o povinnosti odporcu prispievať na výživu maloletých detí. Rozsudok bol doručený 30.   augusta   2005   kolíznemu   opatrovníkovi   a 5. septembra   2005   právnej   zástupkyni sťažovateľky   a odporcovi.   Proti   rozsudku   nebolo   podané   odvolanie,   a tak   nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 6. októbra 2005.

Ústavný   súd   konštatoval,   že   napriek   dlhším   časovým   intervalom,   ktoré   uplynuli medzi niektorými úkonmi (január - október 2004, október 2004 - máj 2005), okresný súd v zásade konal plynulo a na pojednávaní uskutočnenom po viac ako jeden a pol roku od prvého pojednávania rozhodol vo veci rozsudkom.

Vzhľadom   na   celkovú   dĺžku   a na   uvedený   priebeh   konania   o rozvod   manželstva a o úprave práv a povinností k maloletým deťom, ako aj na to, že konanie bolo ukončené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 6. októbra 2005, čím bola odstránená právna neistota sťažovateľky, ústavný súd dospel k záveru, že v konaní okresného súdu sp. zn. 17 C 160/02   nedošlo   k prieťahom,   ktoré   by   mali   takú   intenzitu,   ktorá   by   mohla   viesť k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Preto   ústavný   súd   rozhodol   o tom,   že   uvedené   právo sťažovateľky v označenom konaní nebolo porušené.

Vzhľadom na toto rozhodnutie ústavný súd už nerozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2005