znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 193/03-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. P., bytom N., C. O., bytom T., Ing. M. F., bytom T., Ing. M. R., bytom N., J. M., bytom T., Ing. M. D., bytom T., J. K., bytom V., Ing. Š. M., bytom T., Ing. B. M., bytom T., P. K., bytom T., Ing. A. S., bytom T., a J. P., bytom T., zastúpených komerčným právnikom Mgr. I. P., Z., vo veci porušenia ich základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   postupom   Okresného   súdu   v   Dolnom Kubíne   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   5 C 2105/98   a Krajského   súdu   v   Žiline   v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Co 2492/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. A. P., C. O., Ing. M. F., Ing. M. R., J. M., Ing. M. D., J. K., Ing. Š. M., Ing. B. M., P. K., Ing. A. S. a J. P. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 3. septembra 2003 doručené podanie Ing. A. P., bytom N., C. O., bytom T., Ing. M. F., bytom T., Ing. M. R., bytom N., J. M., bytom T., Ing. M. D., bytom T., J. K., bytom V., Ing. Š. M., bytom T., Ing. B. M., bytom T., P. K., bytom T., Ing. A. S., bytom T., a J. P., bytom T. (ďalej len „sťažovatelia“),   zastúpených   komerčným   právnikom   Mgr.   I.   P.,   Z.   215,   označené   ako „Sťažnosť na porušenie ústavného práva sťažovateľov 1/ - 12/ podľa čl. 46 odst. 1 Ústavy SR a čl. VI odst. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“ s prílohami. Z jeho obsahu vyplynulo, že smeruje proti Okresnému súdu v Dolnom Kubíne a Krajskému súdu v Žiline, pred ktorými v rokoch 1999 až 2002 prebehlo konanie na ochranu osobnosti podľa § 200i Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V konkrétnostiach potom sťažovatelia uviedli:

„... Krajský súd v Žiline v konaní č. 13 Co 2492/01 ako aj Okresný súd v Dolnom Kubíne v konaní č. 5 C 2105/98-441 porušili Ústavné právo sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie bez prieťahov v konaní.

Podľa § 200i odst. 1 a nasl. OSP sú súdy povinné vo veciach ochrany osobnosti konať o veci samej do 30 dní od podania žaloby a rozhodnúť do 6 mesiacov od podania žaloby.

Z celého konania je zrejmé, že žalobný návrh bol vypracovaný a podaný na súd dňa 15. 10. 1998. Až dňa 13. 5. 1999 prvostupňový súd v Dolnom Kubíne vytýčil vo veci prvé pojednávanie   a to   aj   napriek   tomu,   že   bolo   povinnosťou   súdu.   Posledné   pojednávanie v danej veci, kedy súd aj rozhodol bolo dňa 14. 6. 2001 a písomné vyhotovenie rozsudku obdržali sťažovatelia až dňa 1. 8. 2001. Dňa 15. 8. 2001 podali sťažovatelia odvolanie proti rozsudku Okresného súdu v Dolnom Kubíne č. 5 C 2105/98-441 a až 22. 1. 2002 prebehlo pred   Krajským   súdom   v Žiline   pojednávanie   a rozsudok   č.   13   Co   2492/01   obdržali sťažovatelia až v máji 2002.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tak prvostupňové ako aj odvolacie konanie trpelo prieťahmi v konaní, čím boli porušené ústavné práva sťažovateľov.“

V dôsledku toho sťažovatelia požiadali, aby ústavný súd v ich veci nálezom rozhodol takto:„Okresný   súd   Dolný   Kubín   v konaní   č.   5   C   2105/98-441   a Krajský   súd   Žilina v konaní   č.   13   Co   2492/01   o ochrane   osobnosti   sťažovateľov   1   –   12/   sa   v dôsledku nečinnosti   dopustili   prieťahov   v súdnom   konaní,   čím   došlo   k porušeniu   ústavných   práv sťažovateľov 1/ - 12/ zakotvených v čl. 46 odst. 1 Ústavy SR a v čl. VI odst. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd – právo na spravodlivé súdne konanie. Ústavný   súd   priznáva   sťažovateľom   1   –   12/   primerané   finančné   zadosťučinenie, každému jednotlivo po 50.000,- Sk, ktoré je splatné do 15 dní od rozhodnutia Ústavného súdu.“

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) a s účinnosťou od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky konania o sťažnostiach   sú   upravené v ustanoveniach   §   20   ods.   1   a   §   49   až 56   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   pričom   nesplnenie   všeobecnej   alebo osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.   Lehota   na   podanie   sťažnosti   nie   je   však   časovo   neobmedzená,   pretože   podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok na prijatie sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom   zásahu,   ktorým   malo   byť   spôsobené   porušenie   základného   práva   sťažovateľa, pričom zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Z uvedeného hľadiska ústavný súd preskúmal sťažnosť sťažovateľov a zistil, že ňou namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov v súdnych   konaniach pred Okresným súdom v Dolnom Kubíne a pred Krajským súdom v Žiline, ktoré boli ukončené v auguste 2001 (rozsudok Okresného súdu v Dolnom Kubíne sp. zn. 5 C 2105/98 zo 14. júna 2001), resp. v máji 2002 (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.   zn.   13   Co   2492/01   z 22.   januára   2002).   Keďže   sťažnosť   sťažovateľov   bola   ale ústavnému súdu doručená až. 3. septembra 2003, t. j. po dvojmesačnej lehote ustanovenej pre   tento   typ   konania,   bolo   ju   potrebné   odmietnuť   ako   podanú   oneskorene   už   po   jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2003