SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 192/2014-26
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Barborou Šrutekovou, Advokátskakancelária, Hlavná 44, Trnava, vo veci namietaného porušenia základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 153/08a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 153/08 p o r u š i lzákladné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 153/08p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume424,16 € (slovom štyristodvadsaťštyri eur a šestnásť centov), ktoré j e Okresný súdBratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Barbory Šrutekovej,Advokátska kancelária, Hlavná 44, Trnava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohtonálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.II. ÚS 192/2014-7 z 24. apríla 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupomOkresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom podsp. zn. 9 C 153/08 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že:«Dňa 12. 9. 2008 podal sťažovateľ ako žalobca na Okresný súd Bratislava I žalobu, ktorou sa domáha určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru sťažovateľa ako žalobcu so žalovanou KOOPERATIVOU poisťovňou, a. s. Vienna Insurance Group je podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce počnúc dňom 23. 7. 2008 neplatné, tiež sa domáhal uloženia povinnosti zaplatiť sťažovateľovi náhradu mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku od 1. 8. 2008 pokiaľ mu žalovaný umožní pokračovať v práci a tiež si uplatnil aj náhradu trov konania.
(...) Okresný súd Bratislava I konal po podaní žaloby (od 12. 9. 2008) až 8. 10. 2009 (t. j. po jednom roku a takmer jednom mesiaci), následne bolo pojednávanie dňa 8. 10. 2009 odročené na neurčito a po podanej sťažnosti na prieťahy konal od marca 2010 do júla 2010 (pojednávania 11. 3. 2010, 27. 5. 2010 a 6. 7. 2010, kedy súd rozhodol rozsudkom, tento však súd doručil sťažovateľovi ako žalobcovi až dňa 25. 8. 2010 a vec sa s opravnými prostriedkami sťažovateľa ako žalobcu a žalovaného „dostala“ na Krajský súd v Bratislave až v roku 2011 (podľa sp. zn. 11 Co 12/2011), následne po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu ešte dňa 24. 2. 2012 na Okresný súd Bratislava I súd konal opätovne až v apríli 2013 (pojednávanie). Podľa názoru sťažovateľa ani podaním sťažnosti na prieťahy k odstráneniu prieťahov v konaní neprišlo.
Napokon z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 11 Co 12/2011 zo dňa 25. 1. 2012 vyplýva, že konanie prvostupňového súdu má vadu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., kedy odvolací súd skonštatoval, že súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva, rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za zmätočné. (...)
Tým, že sťažovateľova vec vedená pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 9 C 153/2008 nie je vedená bez prieťahov a doposiaľ nebola právoplatne skončená, sa komplikuje celková situácia sťažovateľovi ohľadne jeho návrhu, mu priznať náhradu mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku od 1. 8. 2008 pokiaľ mu žalovaný umožní pokračovať v práci, keďže počas doby od roku 2008 (až doposiaľ!) takéto rozhodnutie nebolo právoplatne vydané. (...)
Máme za to, že postupom Okresného súdu Bratislava I bolo porušené základné ľudské právo sťažovateľa v zmysle
l. 48 ods. 2 druhej hlavy siedmeho oddielu Ústavy Slovenskej republiky(...) a to právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko súd v období od podania návrhu na začatie konania riadne nekonal a nekoná a preto nemohlo byť toto konanie ani doposiaľ právoplatne skončené.
(...) V danom prípade došlo a stále dochádza postupom Okresného súdu Bratislava 1 v predmetnej veci tým, že tento riadne nekoná na strane sťažovateľa k vzniku nemajetkovej ujmy, ktorú vyčísľuje na sumu vo výške 200.000,- € a to z dôvodu neumožneného pokračovania v práci žalovaným spôsobené tým, že súd doposiaľ právoplatne nerozhodol o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a teda sťažovateľ v uvádzanom období (od septembra 2008 doposiaľ) ani nemôže dosahovať zárobok u žalovaného. (...) Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky(...) vyslovil tento nález
1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 153/2008 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava l sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 153/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- €(...), ktoré je mu Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Trnava (zrejme má byť Okresný súd Bratislava I, pozn.) je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia.»
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastnícikonania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3281/2014z 22. júla 2014 a právna zástupkyňa sťažovateľa doplňujúcim stanoviskom k vyjadreniuokresného súdu z 13. mája 2015.
2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonovvykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
«(...) V úvode môjho vyjadrenia ku konaniu vedenému na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9C 153/2008 si Vám dovoľujem oznámiť, že netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Na základe Vašej žiadosti som vo veci vykonala šetrenie a zistila som, že na tunajšom súde sa vedie konanie v právnej veci navrhovateľa: ⬛⬛⬛⬛, proti odporcovi: KOOPERTIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group. Návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 12.09.2008. Meritom sporu je neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrada mzdy. Ide o pracovnoprávny spor, ktorý je podľa môjho názoru priemerne skutkovo a právne zložitý.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal, že v predmetnej veci sa koná už viac ako 5 rokov avšak toto konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené. (...)
Na celkovú dĺžku konania mala vplyv skutočnosť, že od podania návrhu na začatie konania dňa 12.09.2008, až na pojednávaní dňa 08.10.2009 navrhovateľ navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,
, ⬛⬛⬛⬛, ktorých adresy bydlísk súdu oznámil dňa 20.10.2009. Súd vykonal výsluch svedkov na pojednávaní dňa 11.03.2010. Vplyv na dĺžku konania mala aj celková zaťaženosť oddelenia „9C“ (počet nevybavených vecí v oddelení „9C“ k 30. júnu 2014 bolo 455 vecí, a v oddelení „9Cpr“ bolo 20 nevybavených vecí), čím sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi zákonnej sudkyne predĺžili. Poukazujem však na skutočnosť, že súd vo veci vytýčil celkom 9 pojednávaní a vykonával dokazovanie, ktoré navrhli účastníci v priebehu konania a vo veci rozhodol rozsudkom dňa 06.07.2010, ktorý však bol zrušený a vrátený na ďalšie konanie uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co 12/2011-187 zo dňa 25.01.2012 v zmysle ktorého súd doplnil dokazovanie navrhnuté účastníkmi konania a dňa 03.10.2013 vo veci opäť rozhodol rozsudkom. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja účastníci konania a spis bol predložený odvolaciemu súdu dňa 21.01.2014 na rozhodnutie o odvolaní.
Sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť dňa 27.12.2013 a uplatnil si v dôsledku pretrvávajúcich prieťahov v predmetnej veci na okresnom súde finančné zadosťučinenie, t.j. viac ako dva mesiace potom, ako Okresný súd Bratislava I vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 9C 153/2008-262 zo dňa 03.10.2013. Proti rozsudku sám sťažovateľ podal odvolanie dňa 29.10.2014 a v sťažnosti pritom uvádza, že v danom prípade došlo a stále dochádza postupom Okresného súdu Bratislava I v predmetnej veci k zbytočným prieťahom a tým, že tento riadne nekoná na strane sťažovateľa dochádza k vzniku nemajetkovej ujmy, ktorú vyčísluje na sumu 200.000,- eur a to z dôvodu neumožneného mu pokračovania v práci tým, že súd doposiaľ právoplatne nerozhodol.
V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov navrhujem, aby sťažovateľovi nepriznal finančné zadosťučinenie, resp. mu toto finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške, nakoľko ho podľa môjho názoru sťažovateľ riadne neodôvodnil - finančné zadosťučinenie za prieťahy v konaní pred súdom resp. výška tohto zadosťučinenia, ktorá závisí od rozsahu v akom sa zasiahlo do práv účastníkov konania.»
2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom doplňujúcom podaní k vyjadreniupredsedníčky okresného súdu uviedla:
„(...) V konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I pod č.k. 9 C 153/2008 pretrvávajú prieťahy; dnes (t.j. dňa 13. 5. 2015) bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. 3. 2015 č.k. 11 Co 7/2014, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a teda vec ani doposiaľ nebola právoplatne skončená. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, odňal účastníkom možnosť konať pred súdom a tiež aj to, že je možné že bude potrebným dokazovanie ešte doplniť a teda právoplatné skončenie veci je v nedohľadne. (...) S poukazom na vyššie uvedené sťažovateľ trvá na ním podanej sťažnosti ako aj jej doplneniach a žiada, aby Ústavný súd Slovenskej republiky o tejto sťažnosti rozhodol.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ichstanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konaniaa z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu (ktorý bol ústavnému súdu doručený poopakovaných žiadostiach až 25. mája 2015) ústavný súd zistil tento priebeh a stav konaniavedeného na okresnom súde sp. zn. 9 C 153/08:
Dňa 12. septembra 2008 podal sťažovateľ na okresnom súde proti obchodnejspoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa a. s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 5,Bratislava (ďalej len „odporkyňa“), žalobný návrh „o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 9 C 153/08.Dňa 20. novembra 2008 súd vyzval sťažovateľa na založenie ešte jedného rovnopisunávrhu a príloh do spisu.
Dňa 27. februára 2009 okresný súd vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila k návrhu nazačatie konania a aby zaslala súdu listinné dôkazy – mzdové listy sťažovateľa.
Dňa 10. marca 2009 odporkyňa požiadala súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie sak návrhu na začatie konania.
Dňa 17. marca 2009 boli súdu doručené listinné dôkazy – mzdové listy sťažovateľa. Dňa 20. marca 2009 bolo súdu doručené oznámenie právneho zástupcu odporkyne,ktorým zároveň doručil súdu plnú moc a oznámil, že až potom, čo mu bude umožnenénahliadnutie do súdneho spisu, sa bude môcť vyjadriť v primeranej lehote k návrhu nazačatie konania.
Dňa 8. apríla 2009 bolo súdu doručené podanie odporkyne, ktorým sa vyjadrilak návrhu na začatie konania.
Dňa 20. apríla 2009 bolo sťažovateľovi doručené vyjadrenie odporkyne k návrhu nazačatie konania na vedomie.
Dňa 15. mája 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 8. október 2009.Dňa 15. mája 2009 súd vyzval odporkyňu na zaslanie potvrdenia o zárobkusťažovateľa za 2. štvrťrok roku 2008 a zaslanie mzdového listu sťažovateľa za rovnakéobdobie.
Dňa 23. júla 2009 odporkyňa reagovala na uvedenú výzvu okresného súdu. Dňa 1. októbra 2009 sa sťažovateľ písomne vyjadril k stanovisku odporkyne k návrhuna začatie konania.
Dňa 8. októbra 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené naneurčito na účely ďalšieho dokazovania.
Dňa 20. októbra 2009 sťažovateľ oznámil súdu adresy svedkov, ktorých navrholv konaní vypočuť.
Dňa 21. januára 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 11. marec 2010.Dňa 11. marca 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na27. máj 2010 na účely doplnenia dokazovania.
Dňa 26. apríla 2010 sťažovateľ doručil okresnému súdu listinné dôkazy. Dňa 27. mája 2010 bolo pojednávanie odročené na 6. júl 2010. Dňa 6. júla 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol vyhlásenýrozsudok č. k. 9 C 153/08-153.
Dňa 26. augusta 2010 odporkyňa podala odvolanie proti uvedenému rozsudku. Dňa 9. septembra 2010 sa proti uvedenému rozsudku odvolal aj sťažovateľ. Dňa 7. októbra 2010 súd vyzval účastníkov konania na vyjadrenie sa k podanýmodvolaniam.
Dňa 5. novembra 2010 bolo súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa k odvolaniuodporkyne.
Dňa 22. decembra 2010 bolo súdu doručené vyjadrenie odporkyne k odvolaniusťažovateľa.
Dňa 27. januára 2011 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len„krajský súd“), aby rozhodol o opravných prostriedkoch účastníkov konania.
Dňa 25. januára 2012 krajský súd uznesením č. k. 11 Co 12/2011-187 napadnutýrozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 24. februára 2012 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 31. januára 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 18. apríl 2013.Dňa 18. apríla 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na18. jún 2013 na doplnenie dokazovania.
Dňa 18. júna 2013 bolo pojednávanie odročené na 9. júl 2013 s tým, že budeopätovne urobený dopyt na Sociálnu poisťovňu, pobočka Považská Bystrica.
Dňa 9. júla 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na12. september 2013 na doplnenie dokazovania.
Dňa 12. septembra 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na3. október 2013 na účely vyhlásenia rozsudku.
Dňa 3. októbra 2013 okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok č. k. 9 C 153/08-262. Dňa 17. októbra 2013 odporkyňa podala odvolanie proti rozsudku okresného súduč. k. 9 C 153/08-262.
Dňa 29. októbra 2013 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku. Dňa 22. novembra 2013 súd vyzval odporkyňu na vyjadrenie sa k podanémuodvolaniu sťažovateľa.
Dňa 16. decembra 2013 bolo súdu doručené vyjadrenie odporkyne k odvolaniusťažovateľa.
Dňa 21. januára 2014 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o podanýchopravných prostriedkoch účastníkov konania.
Dňa 31. marca 2015 krajský súd uznesením č. k. 11 Co 7/2014-243 napadnutýrozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 30. apríla 2015 bol spis vrátený okresnému súdu.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu v konaní „o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy“vedenom pod sp. zn. 9 C 153/08 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov(...)
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskehosúdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutéhoobčianskoprávneho konania je uplatnenie nárokov z neplatného skončenia pracovnéhopomeru, t. j. vec, ktorej povaha (spor o nároky, ktoré sú zdrojom príjmov sťažovateľa) sivyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čookrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postuptak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskehosúdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naňosoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03,I. ÚS 19/00).
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžkaposudzovaného konania, nebola a ani nemohla byť závislá od právnej zložitosti veci, pretožerozhodnutia o predmetných nárokoch tvoria štandardnú rozhodovaciu činnosť všeobecnýchsúdov s bohatou a ustálenou judikatúrou. Po skutkovej stránke si vec nevyžadovala úzkoodborné poznatky o danej záležitosti a v konaní vystupovalo minimum účastníkov.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanejveci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jehoťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočnýmprieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.Skutočnosť, že sťažovateľ v neskoršom štádiu oznámil mená svedkov, napadnuté konanienijako zbytočne nepredĺžilo.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej vecia predovšetkým poukazuje na to, že nemožno pochybovať o tom, že povaha preskúmavanejveci si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu konania, čookrem iného - ako to už bolo uvedené - znamená, že všeobecný súd má povinnosťorganizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená,aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania.
Trvanie napadnutého konania už takmer sedem rokov (aj keď sa vec nachádzala aj naodvolacom súde, čo v danom prípade iba sčasti možno pričítať na ťarchu okresného súdutak, ako to bude ďalej uvedené) je v kontexte celkového trvania konania o okamžitézrušenie pracovného pomeru a o náhradu mzdy, ktoré sa na okresnom súde začalo12. septembra 2008, už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané.
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielennečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môžezapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v napadnutom konaní v období od24. februára 2012 do 31. januára 2013 (jedenásť mesiacov) nevykonal vo veci žiadny úkonsmerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas napadnutého súdnehokonania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavya dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). Okrem toho z uznesenia krajského súdu č. k.11 Co 12/2011-187 vyplýva, že prvý rozsudok bol v danej veci „zmätočný, nepreskúmateľný“, to znamená, že obdobie, počas ktorého sa vec nachádzala na odvolacomsúde (od 27. januára 2011 do 24. februára 2012, t. j. jedenásť mesiacov), treba považovať zaneefektívne, veď odvolací súd nemohol vecne posúdiť napadnuté rozhodnutie. K uvedenejnečinnosti a neefektívnej činnosti (celkovo minimálne 22 mesiacov), a teda k zbytočnýmprieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučnev dôsledku postupu súdu. Na celkovú zaťaženosť oddelenia „9C“, na ktorú v danej vecipoukázala predsedníčka okresného súdu, nebolo možné ani v tomto prípade prihliadaťa akceptovať ju. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr.I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočnépersonálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdnekonanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, aksa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzujepredovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúceprerokovanie veci - a teda vykonanie spravodlivosti - bez zbytočných prieťahov. I keď nievšetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sférevedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonuspravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich právazaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálnekapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súdopakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právobolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúcehodanú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť naskutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení súdu (I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného právasťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochranysťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdupodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bezzbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie, pričom poukázal nato, že tým, že okresný súd v napadnutom konaní „riadne nekoná na strane sťažovateľa dochádza k vzniku nemajetkovej ujmy, ktorú vyčísľuje na sumu vo výške 200.000,- € a to z dôvodu neumožneného pokračovania v práci žalovaným spôsobené tým, že súd doposiaľ právoplatne nerozhodol o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a teda sťažovateľ v uvádzanom období (od septembra 2008 doposiaľ) ani nemôže dosahovať zárobok u žalovaného“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznalza odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákonao ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnostizisteného porušenia práv sťažovateľa, vzhľadom aj na povahu veci považuje za primerané vovýške 3 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za triúkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 28. novembra 2013, podanieústavnej sťažnosti z 27. decembra 2013 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súduz 13. mája 2015). Za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena dvakrát po 130,16 €a režijný paušál dvakrát po 7,81 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právnehozastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 424,16 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľarozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júna 2015