znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 192/09-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2010 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja   Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť Ing. J. Š. a V. Š., obaja bytom B., zastúpených advokátkou Mgr. Ľ.   C.,   B.,   vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Pezinok v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 5 C 672/08 (predtým postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 185/05) a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Pezinok   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5 C 672/08 p o r u š i l základné právo Ing. J. Š. a V. Š., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a ich   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Pezinok vo veci vedenej pod sp. zn. 5 C 672/08 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. Š. a V. Š. n e p r i z n á v a finančné zadosťučinenie.

4. Ing.   J.   Š.   a V.   Š.   p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 245,70 €   (slovom   dvestoštyridsaťpäť eur   a   sedemdesiat   centov),   ktorú j e   Okresný   súd Pezinok   p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právnej zástupkyne Mgr. Ľ. C., B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 192/09-9 zo 14. mája 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. Š. a V. Š., obaja bytom B. (ďalej tiež „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a práva   na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 672/08 [predtým postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej aj „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 185/05].

2. Podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004   Z.   z.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a o zmene   zákona č. 99/1963 Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších   predpisov   a dopĺňa zákon Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb.   o súdnych   poplatkoch   a poplatku   za   výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci sťažovateľov   prešiel   z odovzdávajúceho   Okresného   súdu   Bratislava   II   na   nadobúdajúci Okresný súd Pezinok so všetkými právnymi a ústavnoprávnymi dôsledkami vrátane plnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní.

3. Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že: «Dňa 24. 08. 2005 podali sťažovatelia na Okresný súd Bratislava II žalobu o splnenie povinnosti, ktorá vyplýva z právneho vzťahu proti odporcovi: O. H.(...) Okresný súd Bratislava II tejto veci pridelil spisovú značku 10C/185/2005.

Dňa 10. 05. 2007 sa na Okresnom súde Bratislava II vo veci uskutočnilo posledné pojednávanie.

Nadobudnutím účinnosti zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky bola vec postúpená novovzniknutému Okresnému súdu Pezinok, ktorý veci pridelil spisovú značku 5C 672/2008. Dňa 6. 11. 2008 podali sťažovatelia na Okresnom súde Pezinok žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania. Dňa 10. 11. 2008 podal žiadosť o vytýčenie pojednávania aj právny zástupca sťažovateľov - JUDr. M. P. Dňa 08. 12. 2008 sťažovatelia opätovne požiadali o vytýčenie termínu pojednávania.

Napriek   urgencii   súd   nekonal,   nevytýčil   pojednávanie   a   do   dnešného   dňa   ani sťažovateľom, ani ich právnemu zástupcovi na ich žiadosti nezareagoval iným postupom. (...) Od   posledného   pojednávania   vo   veci,   a   teda   aj   od   posledného   úkonu   vo   veci uplynulo viac ako dvadsať mesačné obdobie, pričom samotné konanie vo veci trvá už viac ako štyridsaťjeden mesiacov. Vzhľadom na fakt, že Okresný súd Pezinok vo veci nevytýčil ani   jedno   pojednávanie,   pričom   vec   mu   je   pridelená   už   viac   ako   štrnásť   mesiacov   a nereaguje   ani   na   viacnásobné   výzvy   na   vytýčenie   pojednávanie,   máme   za   to,   že   za spôsobené   prieťahy   je   zodpovedný   Okresný   súd   Pezinok.   Za   prieťahy   je   čiastočne zodpovedný aj Okresný súd Bratislava II, ktorý mal vec vo svojej pôsobnosti viac ako šesť mesiacov bez vytýčenia pojednávania, resp. iného procesného úkonu. (...)

a) Konanie pred Okresným súdom Bratislava II, resp. Okresným súdom Pezinok sa týka určenia povinnosti odporcovi, pričom táto povinnosť odporcovi vyplýva z uzavretej dohody. Táto vec podľa nášho názoru nepatrí medzi najjednoduchšie veci, ktoré by súd mohol ukončiť na prvom pojednávaní. Máme však za to, že v žiadnej veci neexistujú dôvody na to, aby súd nekonal dlhšie ako štrnásť mesiacov a ani na viacnásobné opodstatnené podnety účastníka konania nereagoval.

b)   Správanie   sťažovateľov   bolo   počas   celej   doby   trvania   konania   ako   aktívne   a súčinné, a teda sťažovatelia svojim konaním neprispel k predĺženiu konania.

c) Pokiaľ ide o postup Okresného súdu Bratislava II, ako aj Okresného súdu Pezinok v napádanom konaní, je zrejmé, že súd spôsobil v konaní prieťahy. Ako sme už viackrát uviedli, Okresný súd Bratislava II bezdôvodne nekonal viac ako šesť mesiacov a Okresný súd Pezinok viac ako štrnásť mesiacov. (...)

Sťažovatelia sú presvedčení, že im postupom okresných súdov skutočne vznikla tak majetková, ale aj nemajetková ujma tým, že súd koná s neospravedlniteľnými prieťahmi. Prieťahy v konaní zapríčinené Okresným súdom Bratislava II v spojitosti s prieťahmi Okresného   súdu   Pezinok   na   strane   sťažovateľov   spôsobili   psychický   stav   neistoty   a očakávania, ako bude vo veci rozhodnuté, ako aj či bude v prípade jej úspechu vo veci možné   ešte   uspokojenie   jej   pohľadávky.   Rovnako   sťažovatelia   pociťujú   silný   pocit bezmocnosti, ktorý v nich vyvoláva neprístupnosť súdu, neochota komunikovať a reagovať na ich žiadosti.

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   považujeme   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde za odôvodnené.

Navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľom priznal náhradu nemajetkovej   ujmy   vo   výške,   ktorou   by   zmiernil   dôsledky,   ktoré   im   štát   spôsobil neoprávnenými prieťahmi v súdnom konaní. Na základe toho žiadame, aby Ústavný súd Slovenskej republiky priznal primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch vo výške 3.000,- €. (...)

Vzhľadom na charakter namietaného porušenia práva oznamujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky, že netrváme na ústnom prejednaní veci.»

3.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné   právo   Ing.   J.   Š.(...)   a V.   Š.(...)   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Bratislava II, pod sp. zn. 10C/185/2005 a Okresného súdu Pezinok 5C 672/2008.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Pezinok, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 5C   672/2008   konal   bez   zbytočných   prieťahov   v   súlade   s   ustanoveniami   Občianskeho súdneho poriadku.

Ústavný súd priznáva Ing. J. Š.(...) a V. Š.(...) primerané finančné zadosťučinenie v sume   3.000,-   €.   Okresnému   súdu   Bratislava   II   a   Okresnému   súdu   Pezinok   ukladá povinnosť spoločne a nerozdielne vyplatiť sťažovateľom finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,-   €   a   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške   245,70   €   do   15   dní   od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľov.“

4.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne vyjadrila   predsedníčka okresného súdu listom sp. zn. Spr. 3253/09 z 26. júna 2009, ktorá popísala chronológiu úkonov vykonaných súdmi v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

«(...) 1. Netrvám na ústnom prejednaní veci.

2. Konanie sp. zn. 5C/672/08 je na Okresnom súde Pezinok vedená od 1. 1. 2008, teda odo dňa prechodu výkonu súdnictva v zmysle ust. § 18b zákona č. 371/2004 Z. z. v tejto veci z odovzdávajúceho súdu - Okresného súdu Bratislava II, kde bola vedená pod sp. zn. 10 C 182/2005. V predmetnom konaní vystupujú sťažovatelia na strane navrhovateľov v 1. a 2. rade. V konaní boli až do pozastavenia činnosti právneho zástupcu zastúpení JUDr. M. P., advokátom. (...)

Následne   ako,   už   bolo   uvedené,   vec   prešla   v   rámci   reorganizácie   súdnictva   na Okresný súd Pezinok, kde bola veci pridelená nová spisová značka 5C/672/2008 a vec bola pridelená JUDr. U. M. ako zákonnej sudkyni (v tom čase na našom súde vykonávali funkciu sudcu fakticky len 2 - 3 sudkyne, pričom počet veci v oddelení C bol v ich oddelenia výrazne nad 1000; ostatné sudkyne boli PN a ďalších 8 miest sudcov – z celkom plánovaného počtu vtedy 14 sudcov - nebolo obsadených). Po čiastočnom doobsadení nášho súdu novými 4 sudcami (v polovici marca 2008) bola vec prerozdelená a náhodným výberom pridelená JUDr. P. R. ako novému zákonnému sudcovi pre ďalšie konanie (počet vecí v jeho oddelení vzhľadom na stále nedostatočné personálne obsadenie nášho súdu sa pohyboval okolo 600 spisov).

(...) v čase od podania návrhu, t. j. od 24. 8. 2005 do 1. 1. 2008 Okresný súd Pezinok vo veci nekonal a ani konať nemohol. Okresný súd Pezinok je novozriadeným súdom od 1. 1.   2008   a   ak   by   v   tomto   období   vznikli   prieťahy   v   konaní   za   tieto   nemôže   niesť zodpovednosť, pretože vo veciach, v ktorých došlo k prechodu výkonu súdnictva na Okresný súd Pezinok, došlo len k prechodu výkonu súdnictva v predmetných veciach od 1. 1. 2008, avšak   podľa   nášho   názoru   žiadne   do   1.   1.   2008   vzniknuté   iné   práva,   povinnosti, zodpovednosť   a   pod.   z   odovzdávajúceho   súdu,   v   danom   prípade   z   Okresného   súdu Bratislava II na Okresný súd Pezinok neprešli.

Okresný súd Pezinok bol súdom príslušným na konanie v tejto veci až od 1. 1. 2008 (v zmysle zák. č. 371/2004 Z. z. § 18b, resp. v zmysle čl. 4 bod 4 Inštrukcie č. 18/2007 Ministerstva spravodlivosti SR z 6. 12. 2007). Je síce pravdou, že prvý úkon zo strany nášho súdu bol vykonaný až dňa 1. 10. 2008 - úkon smeroval na zistenie kto zastupuje právneho zástupcu   navrhovateľov,   nakoľko   nimi   zvolený   zástupca   mal   pozastavenú   advokátsku činnosť a nereagoval na predchádzajúce výzvy ešte Okresného súdu Bratislava II (teda pred 1. 1. 2008),   avšak   samotní   navrhovatelia   na   výzvy   ešte   Okresného   súdu   Bratislava   II reagovali až dňa 6. 11. 2008. Taktiež navrhovatelia nereagovali na výzvu Okresného súdu Pezinok   v   stanovenej   lehote   na   odstránenie   vád   návrhu   na   začatie   konania.   Reagovali vlastne až vtedy, keď bolo ich podanie odmietnuté.

Vzhľadom na dĺžku konania i s prihliadnutím na zložitejší predmet konania je podľa môjho   názoru   možné   konštatovať,   že   vec   nie   je   vybavovaná   v   primeranej   lehote.   (...) K priebehu   konania   pred   Okresným   súdom   Pezinok   v   období   po   1.   1.   2008   uvádzam nasledovné:

-   čiastočne   bola   plynulosť   konania   pred   Okresným   súdom   Pezinok   ovplyvnená objektívnou nedostatočnou personálnou situáciou na našom súde v období od 1. 1. 2008 do októbra   2008,   kedy   bol   náš   súd   výrazne   personálne   poddimenzovaný,   počet   vecí v oddeleniach   sudcov   boli   neprimerane   vysoké,   takže   objektívne   nemohli   vo   všetkých veciach   konať   plynulo   a   bez   prieťahov.   Personálne   obsadenie   súdu   sme   aktívne   v spolupráci   s   Krajským   súdom   v   Bratislave   aj   s   Ministerstvom   spravodlivosti   riešili   (a riešime   stále),   avšak   nejde   o   jednoduchý,   ale   dlhodobejšie   trvajúci   proces   (najmä   pri obsadzovaní funkcie sudcu vzhľadom na zákonnú úpravu i dôležitosť obsadzovanej funkcie). V súčasnosti je situácia už v podstatnej miere vyriešená, preto verím, že sa v predmetnom konaní z tohto dôvodu prieťahy v budúcnosti nevyskytnú (o čom svedčí i aktuálny postup nášho súdu a vo veci je vykonávaný dohľad predsedom súdu). Ak by bolo bývalo personálne obsadenie súdu od 1. 1. 2008 dostatočné, aj zákonný sudca by skôr navrhovateľov urgoval a   vyzýval   na   oznámenie   rozhodujúcich   skutočností   a   odstránenie   nedostatku   návrhu. Rovnako možno konštatovať, že ak by vo veci navrhovatelia a ich právny zástupca riadne reagoval na výzvy ešte Okresného súdu Pezinok, mohol aj Okresný súd Pezinok vo veci už nariadiť pojednávanie.

-   výrazne   je   plynulosť   konania   narušená   absolútnou   nečinnosťou   a   nedôvodnou ignoráciou výziev súdu zo strany JUDr. P. M. - právneho zástupcu navrhovateľov, ako aj jeho zástupcu (uvedeného vyššie) počas pozastavenia výkonu advokátskej činnosti JUDr. P. a nereagovanie aj samotných sťažovateľov na niektoré výzvy súdu v stanovených lehotách, prípadne vôbec. Nesúhlasíme s tvrdením právnej zástupkyne navrhovateľov, že sťažovatelia počas celej doby konania sa správali aktívne a súčinne.

Z týchto dôvodom navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky, ak vzhľadom na priebeh súdneho konania vysloví, že vo veci boli v určitých obdobiach zbytočné prieťahy v konaní zavinené nečinnosťou nášho súdu, a teda, že ústavné právo sťažovateľov bolo porušené   postupom   nášho   súdu   (avšak   v   danom   prípade   skutočne   len   z   objektívnych dôvodov), aby práve pre nesúčinnosť sťažovateľov, ako aj ich právneho zástupcu, ktorý nesie   voči   navrhovateľom   zodpovednosť   za   poskytovanie   právnej   pomoci   bez   odbornej starostlivosti, nebola priznaná požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy podľa § 56 ods. 4 zák. č. 124/2002 Z. z. a ani náhrada trov konania v požadovanej výške. Ak by navrhovatelia ešte pred Okresným súdom Bratislava II postupovali aktívne a súčinne, vec vôbec nemusela byť   predmetom   prechodu   výkonu   súdnictva   na   náš   súd   a   mohla   byť   už   rozhodnutá Okresným   súdom   Bratislava   II.   Máme   za   to,   že   stav   neistoty   a   očakávania,   či   bude „pohľadávka“ navrhovateľov „uspokojená“, ktorý sťažovatelia uvádzajú vo svojej ústavnej sťažnosti, nie je spôsobený našim súdom. Zo strany nášho súdu nebola žiadna neochota komunikovať s navrhovateľmi, práve naopak navrhovatelia nereagovali na výzvy nášho súdu.   Poukazujem   aj   na   tú   skutočnosť,   že   predmetom   konania   od   jeho   začatia   nebolo uspokojenie pohľadávky navrhovateľov, a že zmenu petitu na zaplatenie peňažného plnenia súdu navrhovatelia zaslali až dňa 17. 6. 2009 (dovtedy toto peňažné plnenie nežiadali, a či bol ich návrh dôvodný od počiatku bude zistené až po vykonanom dokazovaní). Nie je pravdou, že by Okresný súd vo veci nekonal 14 mesiacov. (...)»

5.   Sťažovatelia   k   vyjadreniu   predsedníčky   okresného   súdu   písomné   stanovisko nezaujali, pričom už vo svojej sťažnosti uviedli, že súhlasia, aby ústavný súd rozhodol v danej veci bez nariadenia ústneho pojednávania.

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 10 C 182/05 a neskôr na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5 C 672/08:

Dňa 24. augusta 2005 podali sťažovatelia na Okresnom súde Bratislava II žalobu „o splnenie   povinnosti,   ktorá   vyplýva   z právneho   vzťahu“ proti   O.   H.   (ďalej   len „žalovaná“),   ktorým   sa   na   základe „Dohody   o vzájomnom   mimosúdnom   vysporiadaní“ domáhali   prevodu   stavebného   pozemku   nachádzajúceho   sa   v kat.   úz.   H.   Vec   bola zaevidovaná pod sp. zn. 10 C 182/05 a bola pridelená sudkyni JUDr. O. N.

Dňa 19. septembra 2005 súd vyzval sťažovateľov, aby zaplatili súdny poplatok za podaný žalobný návrh.

Dňa 5. októbra 2005 sťažovatelia uhradili súdny poplatok.

Dňa 6. októbra 2005 právny zástupca sťažovateľov doložil „originál“ plnej moci a doplnil žalobný návrh.

Dňa 11. októbra 2005 súd doručil žalobu žalovanej, aby sa k nej písomne vyjadrila. Dňa   13.   decembra   2005   žalovaná   požiadala   súd   o predĺženie   lehoty   na   podanie písomného stanoviska k návrhu.

Dňa 20. marca 2006 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 20. apríl 2006. Dňa 20. apríla 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 29. jún   2006,   pretože   účastníci   konania   uviedli,   že   sa   pokúsia   o mimosúdne   vyriešenie sporu. Dňa 29. júna 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 12. december 2006 „za účelom možného usporiadania záväzkov z dôvodu ochoty odporcu tento záväzok splniť“.

Dňa 12. decembra 2006 bolo pojednávanie odročené na 6. marec 2007 pre účely pokusu o mimosúdnu dohodu.

Dňa 5. marca 2007 sa žalovaná písomne vyjadrila k žalobe. Dňa 6. marca 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 10. máj 2007.

Dňa 10. mája 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito na účely ďalšieho dokazovania. Právny zástupca sťažovateľov mal v lehote 10 dní doplniť   do   spisu   mená   a   adresy   svedkov   a   založiť   do   spisu   fotokópiu   LV,   ktorú   mal k dispozícii v roku 2005, a právna zástupkyňa žalovanej mala taktiež v lehote 10 dní doložiť do spisu adresy navrhovaných svedkov a aktuálny výpis z LV a kópiu katastrálnej mapy. Dňa 4. júna 2007 právna zástupkyňa žalovanej doručila súdu adresy svedkov.Dňa 18. júna 2007 súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby pod hrozbou pokuty splnil svoje povinnosti v zmysle uznesenia o odročení ostatného pojednávania.Dňa   9.   júla 2007   právna   zástupkyňa   žalovanej   požiadala   o   predĺženie   lehoty   na zaslanie katastrálnej mapy.

Dňa   3.   augusta   2007   právna   zástupkyňa   žalovanej   zaslala   súdu   požadovanú katastrálnu mapu.

Dňa 25. augusta 2007 súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov JUDr. M. P., aby v lehote 10 dní oznámil, či „za seba ustanovil zástupcu, keďže súd zistil, že má pozastavenú advokátsku činnosť, a či s tým zastúpením sťažovatelia súhlasia.“

Dňa 4. októbra 2007 JUDr. M. P. prevzal uvedenú výzvu, avšak na ňu nereagoval.Dňa 1. januára 2008 výkon súdnictva vo veci sťažovateľov prešiel z Okresného súdu Bratislava   II   na   nadobúdajúci   Okresný   súd   Pezinok.   Na   okresnom   súde   bola   vec zaevidovaná pod sp. zn. 5 C 672/08 a bola pridelená sudkyni JUDr. M. U.

Dňa 27. marca 2008 bola vec pridelená sudcovi JUDr. P. R.Dňa 1.   októbra   2008 okresný   súd   vyzval   právneho zástupcu   sťažovateľov   JUDr. M. P., aby oznámil, kto ho podľa zákona o advokácii zastupuje, keďže má pozastavenú advokátsku činnosť. Rovnako boli vyzvaní aj sťažovatelia, aby oznámili, kto ich v konaní zastupuje, keďže JUDr. M. P. má pozastavenú advokátsku činnosť. (Výzva bola adresátom doručená vo februári 2009.)

Dňa   6.   novembra   2008   sťažovatelia   doplnili   adresy   svedkov   v zmysle   uznesenia o odročení   pojednávania   z 10.   mája   2007   a   zároveň   požiadali   o nariadenie   termínu pojednávania.

Dňa   10.   novembra   2008   požiadal   o   nariadenie   pojednávania   aj   právny   zástupca sťažovateľov ¬ JUDr. M. P.

Dňa   11.   februára   2009   okresný   súd   opätovne   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľov, ktorého činnosť bola pozastavená, aby oznámil, kto ho zastupuje v danej veci. Dňa   27.   februára   2009   sťažovatelia   vypovedali   plnú   moc   svojmu   právnemu zástupcovi, ktorý mal pozastavenú činnosť, a na právne zastupovanie v posudzovanej veci splnomocnili advokátku Mgr. Ľ. C.

Dňa   26.   marca   2009   okresný   súd   uznesením   č.   k.   5   C/672/08-104   vyzval sťažovateľov, aby do 10 dní od doručenia tohoto uznesenia upresnili svoj žalobný návrh a pripojili listinné dôkazy.

Dňa 23. apríla 2009 sťažovatelia požiadali okresný súd o predĺženie lehoty o 14 dní na splnenie povinnosti v zmysle uznesenia č. k. 5 C/672/08-104.

Dňa   28.   mája   2009   okresný   súd   uznesením   č.   k.   5   C/672/08-109 „podanie navrhovateľov v 1. a 2. rade zo dňa 08.08.2005“ odmietol, pretože márne uplynula lehota na odstránenie nedostatkov podania v zmysle uznesenia č. k. 5 C/672/08-104.

Dňa 17. júna 2009 sťažovatelia podali odvolanie proti uzneseniu č. k. 5 C/672/08-109, pričom upresnili aj žalobný návrh zmenou petitu na zaplatenie peňažného plnenia. Dňa 26. júna 2009 okresný súd uznesením č. k. 5 C/672/08-117 svoje uznesenie č. k. 5 C/672/08-109 z 28. mája 2009 zrušil.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 672/08 (predtým postupom Okresného súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   C   185/05)   došlo   k porušovaniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v   čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v okolnostiach   danej   veci   môže   predstavovať   určitý   stupeň   právnej   zložitosti,   ale   aj skutkovej zložitosti, pretože nejde o štandardnú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, teda doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania v určitej miere, avšak nie výraznej, možno pripísať aj na vrub právnej a faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Napokon samotná právna   zástupkyňa sťažovateľov   uviedla, že „vec   podľa nášho názoru nepatrí medzi   najjednoduchšie   veci“, a rovnako   aj   predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom vyjadrení poukázala na „zložitejší predmet konania“.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanej veci, treba poukázať predovšetkým na to, že ako to z chronológie úkonov vykonaných   v napadnutom   konaní   vyplýva   (pozri   bod   II.   tohto   nálezu),   k predĺženiu napadnutého konania prispeli aj samotní sťažovatelia (ich právny zástupca) predovšetkým tým, že opakovane nereagovali alebo neskoro reagovali (napr. na výzvu z 10. mája 2007 až po   sedemnástich   mesiacoch,   a to   6.   novembra   2008)   na výzvy   súdov.   Právny   zástupca sťažovateľov nereagoval na výzvu súdu ani pod hrozbou pokuty, a tým výrazne narušil plynulosť   napadnutého   konania.   Okrem   toho   sťažovatelia   podaním   žalobného   návrhu nezaplatili súdny poplatok, hoci podľa platných predpisov tak mali učiniť; podali neúplný návrh, pričom predmet návrhu upresnili až 17. júna 2009. V týchto súvislostiach už ústavný súd konštatoval, že požiadavka na konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (a rovnako aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže mať svoju plnú relevanciu len pri takom   návrhu   na   začatie   konania,   ktorý   spĺňa   všetky   zákonom   predpísané   obsahové a formálne náležitosti (napr. II. ÚS 10/01, I. ÚS 41/02). A fortiori mohol ústavný súd na túto okolnosť prihliadnuť v danej veci aj vzhľadom na to, že sťažovatelia sú v napadnutom konaní kvalifikovane právne zastúpení. Na uvedené správanie sťažovateľov nemohol teda ústavný súd neprihliadnuť pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   súdov   v napadnutom   konaní a predovšetkým   poukazuje   na   to,   že   súdy   boli   v   danej   veci   aj   dlhodobo   nečinné,   a to konkrétne   v   období   od   14.   októbra   2007   (keď   uplynula   lehota   právnemu   zástupcovi sťažovateľov na odpoveď na výzvu) do 1. októbra 2008 (keď okresný súd opäť vyzval právneho   zástupcu   sťažovateľov,   ako   aj   samotných   sťažovateľov).   Uvedená   nečinnosť dotknutých súdov nie je ničím ospravedlniteľná, pretože minimálne počas jedného roka súdy   nevykonávali vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej   sa   sťažovatelia   ako   navrhovatelia   v predmetnej   veci   počas   súdneho   konania nachádzajú, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr.   I.   ÚS   41/02).   Uvedené   obdobie   nečinnosti   súdov   bez   akýchkoľvek   zákonných dôvodov   treba   považovať   za   zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   sú   z ústavnoprávneho aspektu   netolerovateľné.   K uvedenej   nečinnosti,   a teda   k prieťahom   pritom   nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdov. Obranu   predsedníčky   okresného   súdu,   že   prieťahy   mohli   byť   spôsobené „objektívnou nedostatočnou personálnou situáciou na našom súde v období od 1. 1. 2008 do októbra 2008,   kedy   bol   náš   súd   výrazne   personálne   poddimenzovaný,   počet   vecí   v oddeleniach sudcov boli neprimerane vysoké“, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú   vec.   Preto   pri   posudzovaní   odôvodnenosti   sťažnosti   nemožno   prihliadnuť   na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a   teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním napr. na obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľov   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia navrhli priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, pretože prieťahy im „spôsobili psychický stav neistoty a očakávania, ako bude vo veci rozhodnuté,   ako   aj   či   bude   v   prípade   jej   úspechu   vo   veci   možné   ešte   uspokojenie   jej pohľadávky. Rovnako sťažovatelia pociťujú silný pocit bezmocnosti, ktorý v nich vyvoláva neprístupnosť súdu, neochota komunikovať a reagovať na ich žiadosti.“.

Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   samotné konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd neuznal za odôvodnené priznať sťažovateľom aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, pretože zohľadnil ich   výrazný   podiel   (resp.   ich   právneho   zástupcu, ktorý   nesie   voči   sťažovateľom zodpovednosť   za   nenáležité   poskytovanie   právnej   pomoci)   na   doterajšej   dĺžke   konania a v danej súvislosti čiastočne prihliadol aj na zložitosť predmetu napadnutého konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 18. februára 2009 a spísanie ústavnej sťažnosti z 18. februára 2009). Za dva úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume dvakrát po 115,90 € spolu s režijným paušálom dvakrát po 6,95 €, preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa predstavujú sumu 245,70 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 196,00 € v prípade jedného sťažovateľa. V prípade dvoch sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej služby advokátom celkovú sumu 392,00 € v zmysle   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovatelia   si   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne uplatnili   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   za   dva   úkony   právnej   služby   a tieto   trovy vyčíslili celkove v sume 245,70 €, ústavný súd   ¬ keďže to nie je v rozpore s platnými súvisiacimi predpismi ¬ im priznal náhradu trov právneho zastúpenia v uplatnenej výške.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľov rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2010